Stodvadsať kíl živej váhy minimálne, najmenší dva metre, šuhaji rúči, akoby ich jedna mater mala, haluškami a slaninou chovala, drienkovicou nadájala. Z Detvy, Očovej, Heľpy a Šajdíkovích Humeniec. V domácom rohu Valibuk a Valihrach, v náprotivnom Miesiželezo a Lomidrevo, slovenské derby, borci z malej krajiny spod Tatier zišli sa v jednom ringu, aby raz a navždy svetu ukázali, odkiaľ vietor duje. Veď aj ten opašťok šampiónsky zlatý, s logom, akoby tomu Jánošíkovmu, na dve dlane širokému, z oka vypadol.

Už sa pasujú, Valibuk valí Miesiželeza, ten mu na oplátku miesi ľadviny, hádžu sa do povrazov, statní junáci, skáču po sebe, váľajú sa, ale nie pekne po našom, ako keď Valihrach a Lomidrevo krčmu v Drietome sami dvaja vyhádzali, ale po americky, bratsky, naoko a bez krvi. Vyzerá to úžasne, až by to bolo strašidelné, ak by to nebola taká prdel.

Wrestling nie je šport, to v prvom rade a nedá sa brať vážne, to v druhom, ak človek tieto predpoklady prijme, WWE SmackDown! Vs. RAW 2009, multiplatformová frančíza orientovaná primárne na v problematike zorientovaných fanúšikovmu, mu dokáže ponúknuť mnohé rozkoše. Od radosti z bezuzdného násilia, až k pohľadom na statné vyšportované potom lesknúce sa telá, nie nevyhnutne mužské.

Ak by anabolické stereoidy mohli mať normálne reklamy, v telke trebárs, pomedzi programy pre domáce paničky, americkí wrestlingoví borci, jedno z ktorej federácie, by sa do nich hodili priam ideálne. Hrudkovití svalovci a svalovkyne celkom bez celulitídy, mizerní herci a atléti sústreďujúci sa na jediné. Vyzerať mocne, mocne a pekne, mocne, pekne a drsne, nech je tá show super. Ministerstvo športu varuje, wrestling spôsobuje povrchnosť a demenciu.

Wrestlingom sa ľahko pohŕda, pravdou ale je, že zopár mien výnimočných wrestlingových hviezd by mal dať dokopy každý. Hulk Hogan, Yokozuna, Undertaker, The Rock, ani to nebolelo. To preto, že wrestling disponuje čímsi výnimočným, núti ľudí zaujať stanovisko, vymedziť sa voči nemu. Alebo sa páči, alebo nie, dá sa neznášať, ako čosi esenciálne tupé, ako pseudošport pre blbých Američanov (a Japoncov a Mexičanov), a dá sa obdivovať, ako fascinujúca show nie nepodobná divadlu.

A presne v hráčovom postoji k wrestlingu ako takému je zakliate tajomstvo jeho veľmi úspešnej hry, úspešnej všade tam, kde je populárny wrestling, a úspešnej v očiach väčšiny ľudí, ktorí wrestling nemusia priamo milovať, ale radi sa občas pozrú a nepotrebujú ho ďalej riešiť. Pre vyslovených fanúšikov wrestlingu je potom WWE SmackDown! Vs. RAW 2009 povinnosť, must have titul, ak mu niečo môže niekto vyčítať, tak priamo oni.

Prezentácia je veľkolepá, množstvo herných módov a režimov, rámcované základnými – teda kariérou a šampionátom, nenechá nikoho na pochybách, že sa ide hrať hra veľkých čísel, ako na strane nákladov, tak na strane predpokladaných ziskov. Z aktuálnej súpisky borcov dvoch wrestlingových federácií z názvu hry nechýba nikto zásadný, úctyhodný počet borcov rozširujú sošné dievčiny, tiež zápasníci, vlastne, zápasníčky a manažéri – teda sidekickovia, nahrávači hlavných hviezd, bez ktorých sa do ringu neodváži nikto.

Hra akosi predpokladá, že za ovládačmi sa stretnú viacerí hráči, možno ich síce nahradiť konzolou riadenými figúrkami, ale tento mód osamelého hrania skutočne predpokladá až fanatické nadšenie pre wrestling. Nastaviť sa dá takmer všetko, pričom samo hranie začne byť aj pre nefanúšika zaujímavé predovšetkým vtedy, ak začne skutočne od piky, vytvorením borca. Tak sa v hre objavili Miesiželezo, Valihrach, Valibuk a Lomidrevo, všetci s vlastnými bojovými štýlmi a vlastnými zakončovacími chvatmi.

Zmlátiť niekoho nie je problém, až sa spočiatku hra môže javiť banálne ľahučkou bojovkou, keďže ale skutočne ide o simuláciu wrestlingu, skočiť niekomu na solar plexus z povrazov nestačí, ani vyvrhnúť ho mimo arénu a oplieskať mu o hlavu stoličku vytiahnutú spod ringu. Keď sa ale tieto postupy vzájomne skombinujú do akýchsi komb, samozrejme v súlade s priebehom wrestlingového matchu, ktorý je sám osebe malým dramatickým útvarom, začnú sa diať veci. No, veci, hra začne vyzerať ako normálny wrestling, teda ako show a váš borec začne rásť.

Základným herným princípom WWE SmackDown! Vs. RAW 2009 totiž nie bezuzdné šantenie nad pokrkvaným telíčkom oponenta, ale také jeho zmastenie, ktoré je aspoň tak efektné, ako efektívne. Pastva pre oči to musí byť a keď hráč prijme tento wrestlingový princíp, prestane ho frustrovať komplikované ovládanie, ktoré sa pri letmom hraní zdá až zúfalo netvorivé. Zapojené doň sú všetky páčky a mačkadlá na ovládači, ako skutočný wrestling hra začne vyzerať až vtedy, keď sa divoké stláčania hocičoho, na čo prst natrafí, zmení na skutočné ovládanie wrestlerovo. Treba sa naučiť rozbehnúť, vyštverať sa na povrazy, aj vytiahnuť tú stoličku spod ringu.

Ono to naozaj chvíľu trvá, neviem si síce predstaviť ako, ale ovládanie by mohlo byť intuitívnejšie, možno aj za cenu menej pestrého repertoára pohybov a gest, ktorého sú wrestleri schopní. Takto sa totiž môže zdať doba, kým hranie WWE SmackDown! Vs. RAW 2009 začne pripomínať wrestling, pridlhá.

Hra vyzerá veľmi pekne, precízne mo-cap figúry akoby z oka vypadli svojim reálnym predlohám, milé sú prestrihy do šatní i animačky pred zápasmi, a vôbec komplet vizuál hry, ťažiaci z faktu, že na čo sa dali získať licencie, to sa v SmackDowne licencovalo. Inde je kameň úrazu, postavy sú síce ako živé, ale nie sú živé a preto wrestleri pôsobia, ako chlapíci, čo sa z melónovej brigády zatúlali do baru Modrá ustrica a trocha sa im zábava vymkla z rúk. Kráčajú toporne, ak by som mal len od pohľadu odhadnúť diagnózu, tipujem hemeroidy. Možno detail, ale zamrzí, hlavne keď sa už zápas rozbehne, borci sa poriadne rozhýbu a začnú predvádzať veci ako z príručky „Ako skaličiť človeka a pripútať ho na invalidný vozík za menej ako tri minúty.“

Inak je WWE SmackDown! Vs. RAW 2009 výbornou wrestlingovou hrou, azda najlepšou, aká dosiaľ vyšla, najlepšou preto, že je to jednoducho najviac wrestling, so všetkým, čo k tomu patrí. Fanúšikovia, pokojne čítajte namiesto alibistickej sedmičky, deviatku, tá naša sedmička totiž zohľadňuje skutočnosť, že ak niekoho reálny wrestling nebaví, sotva ho bude baviť ten videoherný.