Na začiatok si je potrebné niečo ujasniť. Killzone 2 je FPS akcia, na ktorú čaká celý svet. Nie je to o platforme, fanúšikoch ani o zanietených odporcoch, ale o dvoch stranách – majiteľoch PS3 a tých druhých. Niet porazených ani víťazov. Je len Killzone 2 a pred každým otázka, či si dokáže dostatočne naživo predstaviť nefalšované pekelné tempo búrlivého konfliktu na cudzom území s nohami na tenkom ľade. Je to niečo ako kyselina prežierajúca sa všetkými vrstvami a nech robíte čokoľvek, nikdy ju nezmyjete z rúk. Nezmizne z mysle. Nezbavíte sa jej. Je to alergia, áno alergia je to správne slovo, alergia na červeno-oranžové.

Helghanský konflikt

Nie je dôležité, kto začal prvý, kto nasadil zbrane do boja prvý a viedol pod vlajkou armády ako na bitúnok. Helghasti napadli kolóniu Vekta, pod rúškom zrady sa s krížnikmi dostali cez obrannú líniu na orbite a blitzkriegom sa zmocnili veľkej časti územia. Jednotka Jana Templara v zložení tažkotonážnika Rica a tichej zabijačky Luger odrazila úvodný útok a nepriateľa zahnala na južnú pologuľu, kde pod vedením nového veliteľa Scolara Visariho sa podujal zajatia expertov cez nukleárne zbrane Metrac. Do zajatia padol aj Rico a Helghasti sa zmocnili nukleárnej zbrane Červený prach. Stiahli chvost a kým je železo ešte horúce, medziplanetárna aliancia ISA sa rozhoduje pod tlakom udalostí zasadiť posledný úder na domácej pôde nepriateľa, na planéte Helghan.

Vysielajú cez pol galaxie bojové krížniky, podniká sa posledný zúfalý krok ľudstva. Jednotka Alfa je poverená dostať sa za nepriateľskú líniu, zajať Visariho a postaviť ho za zverstvá pred riadny súdny tribunál. Hovorilo sa nanajvýš o niekoľkomesačnej kampani so slabým až miernym odporom. Velenie ISA však ani len netuší, že svojich posiela do jamy levovej. Helghasti neváhali ani sekundu, skrotili divoké podnebie domova a ako varovný signál vysielajú prvé koncentrované salvy bleskov smerom k orbitu. Invázia začala, straty začínajú narastať a na zemi zúri nefalšované peklo. A práve sem máte namierené aj vy.

Keď jeden zásobník nestačí

Killzone 2 sa na nič nehrá, nepredvádza sa. Bez dlhých preslovov ste tam, kde vás najviac potrebujú. Chlapácke potľapkávanie sa po pleciach na palube Nového slnka s Templarom zľahčuje situáciu a pripravuje na najhoršie. Tam dole, nebude čas na sledovanie správ ani na sladké prebúdzanie zakončené zívaním pred zrkadlom. Máte čas jedine na kontrolu zásobníkov a dobré krytie. Preto aj hra opatrne pracuje s epikou a monumentálnymi stavbami, scénami a architektúrou, ktorá by vás eventuálne donútila zastaviť a poobzerať sa okolo seba.

Okolité prostredie má tendenciu vyvolať vo vás pocity úzkosti ako keď zranený vojak zočí svoju smrť tesne predtým ako si uvedomí, že šúchaním po zadku sa chrbtom nikdy neoprie o prekážku a pokojne nevydýchne. Killzone 2 sa s vami zahráva, udržuje v napätí a strachu (a preto zakazujeme obtiažnosť easy). A stačí jej na to obyčajná ozvena, prerastený chrobák na stene, náhly ruch v rádiokomunikácii či nehostinné počasie tam vonku, pred ktorým sa budete chcieť za každú cenu schovať.

Neustále brnká na strunu, nahlodáva trpezlivosť a verte, že keď zbadáte čokoľvek oranžovo-červené, tak ten kohútik stlačíte. Pri najlepšom to niečo schytá. Čo sa však obyčajne stane, je, že celý zásobník vystrieľa na stenu obrysy postavy (tak tie zbrane kopú), alebo po rozplynutí prachu z omietky zistíte, že ste dávkovali olovo do počítača s oranžovými svetielkami, ktoré cez dvojicu okeníc vyzerali ako hlava Helghasta.

Stačí sa prejsť po ulici, kde zúri víchrica a vo vzduchu lietajú kusy odpadkov. Kolabujúce budovy sa snažia zastrčiť svoje holé konštrukcie do piesku, na jednom konci stúpa z APC čierny dym, na druhom natiahnutý ostnatý drôt vymedzil hranice, ale vy ich nevnímate. Zhypnotizovaní sledujete, ako blesky oblizujú kovové plechovanie na stenách domov vytvárajúc improvizované strieľne. Cez čierne mraky nie je poznať, či je deň alebo noc a blesky vám pripomenú, že niekto si vás možno z diaľky fotí, lebo toto je váš posledný deň.

Hra na mačku a myš

Na Helghan sa chodí zomierať, alebo prežiť. A vy budete ďakovať autorom za cover systém, ktorý funguje po celý čas v FPS pohľade. Prilepíte sa k prekážke, vystrelíte naslepo a modlíte sa, aby vám nikto nehodil k nohám granát, kým sa vám zdravie samo nezregeneruje. Systém krytia predstavený už v Liberation je vítaným spestrením partizánskej (zákopovej) vojny. Bezhlavé útoky a rushovanie je potrestané po pár metroch smrťou.

AI je nekompromisná a v závislosti od nastavenej obtiažnosti (čajíček <–> osudová chyba) sa menia podmienky boja. Má svoje predpísané pravidlá a tie do bodky kopíruje, ale svoje chovanie prispôsobuje vám. Pôjdete sprava, schovajú sa, pôjdete zľava zaujmú inú pozíciu, prekvapíte ich rushovaním, dostanete pažbou do nosa, schováte sa, dostanete odistený darček. Vo výnimočných prípadoch sa stane, že pozerajú na vás a nevedia čo ďalej, inak majú dokonalý prehľad o bojisku a hrozbách ich otvoreného krytia. Schovávajú sa, kričia, čupia za betónom a hádžu presne granáty. Na vysokých obtiažnostiach vám strach nedovolí opustiť krytie, lebo jedna guľka = smrť.

Na bojovom poli vás sprevádza zvyšok tímu Alfa. Po celý čas máte po ruke vždy jedného kolegu, čo evokuje existenciu kooperatívneho hrania. Táto teória je potvrdená drobným vetvením ciest aj pri striktne lineárnom dizajne úrovní, ale v skutočnosti neexistuje. AI ovládaného spoločníka nemožno nahradiť živým hráčom (snáď sa ho dočkáme v update). Jednotka Alfa sa chová podobne ako AI podľa neviditeľných skriptov, vie sa schovávať, opätovať paľbu, aj zabíjať. Spraví aj za vás špinavú robotu, ale na oplátku ich treba počas nevydareného manévru oživovať. Túto službu bohužiaľ nevedia sebeckí bastardi oplatiť.

Nepriatelia útočia vo vlnách, prestrelky sú davkované postupne s presne daným počtom a sú koncentrované do malých priestorov, čo ich robí osobnejšími. Konflikt sa vyvíja za behu, pred vašimi očami. Keď pristanete na začiatku druhej misie (zostup známy z renderovaného traileru), tak si všimnete opevnené námestie, ktoré budete o pár desiatok minút brániť s vedomím, že vás môže nepriateľ prekvapiť z každej strany. Nikdy nemáte pocit, že ste na bojisku sám a snaha Alfy je dramatizovaná po celú dobu drobnými konfliktami medzi jej členmi. Až v posledných minútach dochádza k spytovaniu svedomia a dopadu ťažoby celého konfliktu na vaše plecia. Čistý berserk je vystriedaný návalom emócií, za ktoré môže aj geniálny dabing Scolara Visariho. Nezameniteľný hlas Briana Coxa sa zarezáva hlboko do duše.

Zbrane hromadného ničenia

Tak za prvé, zbrane už nemajú sekundárny režim. Za druhé, nájdete tu väčšinu, ktorú už dôverne poznáte. Každá z bojujúcich strán má úplne odlišný, ale podobný arzenál. Majú však jedno spoločné, zbrane kopú ako divé a streľba vo veľkých dávkach je mimoriadne neúčinná. Ponuka je dokonale vyvážená a aj s vašou príručnou zbraňou s nekonečnou muníciou môžete narobiť poriadny bordel. Okrem nej môžete niesť so sebou vždy ešte jednu - väčšiu. Okrem obligátnej útočnej pušky, brokovnice, poloautomatu a raketometu za mienku rozhodne stojí takmer už štadardný plameňomet, elektro kanón, s ktorým vysielate impulzy oblizujúce všetko, čo vedie elektrický prúd, a Bolt Gun, čo je zvláštna odroda klincovačky s explodujúcimi projektilmi. Pri sniperke je zase zaujímavo vyriešené mierenie, ak sa vám trasú ruky, tak Sixaxis to prenesie priamo do hry a v strese netrafíte nič.

Zatiaľ čo v kampani sú zbrane volené podľa aktuálnej situácie, v multiplayeri je ich výber kľúčovým v spojení s voľbou povolania. Killzone 2 dovoľuje mixovať dve špeciálne schopnosti každého zo šiestich povolaní, ktoré si postupne odomykáte hodinami a hodinami strávených v online univerze nazvanom Warzone. Medik tak môže nielen oživovať, ale stať sa aj neviditeľným (obzvlášť smrteľné pri kempujúcom sniperovi), vojak môže tagovať nepriateľov pre zvyšok kolegov na radare a inžinier privolávať útoky. Zbraňový arzenál sa takisto rozširuje so získanými hodnosťami. Nutno povedať, že kvalita multiplayeru sa zlepšuje od jedného matchu k druhému.

Môžu za to aj dynamicky sa meniace herné režimy, tu nazvané missions. Prvých päť minút môžete hrať klasický DM, o ďalších sa zmení na CTF a o niečo neskôr sa snažíte zabiť vybraného protivníka v móde Assassination. Kompletne prispôsobiteľný multiplayer dovoľuje nastaviť hru podľa vašich požiadaviek, nastaviť časy, limity, vypnúť friendly fire, nastaviť iba vybrané povolania, zbrane alebo mapy. Celkovo Killzone 2 obsahuje 8 máp pre 32 hráčov, odlišujú sa veľkosťou, ale čo je najlepšie, sú navrhnuté tak, aby boje zúrili na vybraných miestach, kde sa uživí každý druh vojaka. Narazíte na nich aj na slepé uličky, ale keď sa zorientujete, uvedomíte si, že sa dá do nich vojsť minimálne dvomi cestami, takže žiadne kempenie. Počas hrania je možné založiť čatu, kedy sa zosynchronizuje HUD a vytvorí komunikačný kanál s vašimi spoluhráčmi.

Vami dosiahnuté výsledky sa evidujú v maniakálnych štatistikách prístupných aj z oficiálnej stránky killzone.com, kde sa dá za nazbierané kufríky v kampani oboznámiť bližšie s príbehom hry a pozadím celého konfliktu. Komu nestačí online multiplayer, alebo z nejakého dôvodu štrajkuje provider internetu, môže si zastrieľať v skirmishi s AI botmi. Splitscreen chýba.

Out in the field

Nie sú to zbrane, nepriateľ alebo nehostinné prostredie planéty Helghan, čo robí z Killzone 2 údernú akciu, ale uveriteľnosť a hmatateľnosť. Architektúra, zbrane a vozidlá sú navrhnuté tak ako by boli využívané priamo v bojoch. Výsadkový modul má ľahkú konštrukciu, lebo sa vie, že sa nedá použiť druhýkrát, zbraňový arzenál vychádzajúci z reálnych súčiastok automobilov by sa dal sériovo vyrábať, bojíte sa, aby vás neuhodil blesk do zadku, provizórne plechové krytie sa rozpadá spolu s betónovými stĺpmi, no a potom sú tu budovy, v ktorých cítite, že tu niekto žil, operoval, pôsobil. V exteriéroch aj kvôli tomuto cítite prach, vietor a vďaka špičkovému ozvučeniu (podporuje 7.1) viete podľa ozvien identifikovať veľkosť miestnosti a keď z púšte vojdete do vnútra a utíchne lomoz tam vonku, cítite falošné bezpečie aspoň na pár okamihov. Strach dokáže máloktorá hra takto navodiť, pričom si vôbec nemusí pomáhať streľbou z pušiek nepriateľov.

Killzone 2 nie je bohatá iba zvukom a dynamicky sa meniacou hudbou nahranou londýnskym symfonickým orchestrom, ale aj najlepšími efektami a prácou so svetlami, akú sme kedy videli. Zrno na celej obrazovke dodáva opotrebovanosť, rozmazávanie počas otáčania odrzkadľuje dynamiku boja a dym, zvírený prach a výpary zase spôsobujú, že nevidíte pred seba. Nemiznú behom niekoľkých sekúnd, ale urobia vám zo života peklo, ak náhodou trafíte stenu a cez dvere vbehne nepriateľ s brokovnicou. Nehovoriac o špinavom hľadáčiku útočnej pušky ISA či okenných tabuliek. Hra intenzívne využíva vysoký počet svetiel (samozrejme, že niektoré plochy sú umelo nasvietené), nájdete ich na vašej výzbroji, na helmách nepriateľov, na strojoch, chodbách, všade. V Killzone 2 uvidíte najrealistickejší lens flare, aký ste kedy videli a pritom sa nemusíte pozerať priamo do slnka.

Keď som sa vrátil z Holandska priamo z centrály Guerrilla vyslal som do sveta správu, že Killzone 2 je hrdzavá dýka do chrbta Hollywoodu. Dovolil by som si to poupraviť, Killzone 2 je hrdzavá guľka do záhlavia. Vysoká produkcia a nákladný vývoj sa odráža v jednej z najkrajších FPS tam vonku. Frenetická akcia na povrchu nehostinnej planéty spôsobuje kyslíkový dlh.

Žiaden začiatok, žiaden koniec. Smrť má mnoho podôb, zlo iba jednu. Oranžovo-červenú. Niet víťazov ani porazených, iba tých, ktorí prežili peklo vo vektansko-helghanskom konflikte. My sme boli pritom a salutujeme. Guerrille.