Volil by som vyčkávaciu techniku. Zavrel oči, zaštupľoval uši, prelepil ústa a ticho sedel. Vyčkával. Nepočul by som slovné prestrelky, nemusel sa prehrabávať tonami zbytočných nezmyslov vo fórach ako reklamnými letákmi v schránke. Nerobil by som nič. Len čakal, kým všetok ten humbug utíchne, aby mohol zahrmieť skutočný konflikt. Čakal, aby som nemusel odpovedať na jednoduchú otázku: „Aký je Killzone 2?“ Nič prostejšie ani nemôže byť. Ale na tú otázku sa nedá odpovedať jednoslovne ani superlatívom, ba ani hanou. Zaskočený čumím na čiernu obrazovku, kde namiesto rolujúcich titulkov svieti známym fontom credits. Aký je Killzone 2?

Pod tlakom

Holandskí partizáni z Guerrila Games sú rodinne založený spolok, ktorí vo svojej klubovni za nemalé peniaze v tichosti narábajú s nebezpečne výbušnou látkou dávkovanou do kompaktných náloží o sile 25 GB. Žiaden testosterón, steroidy v KD-čkách, nekonečná voľnosť v otvorenej krajine, vyfarbičkovaná rádoby exkurzia na exotický ostrov, kolotočárske zlepence pohľadu do histórie. Nič. Iba jedna obyčajná FPS akcia, o ktorej sa hovorí od kontroverzného renderovaného traileru. Čo tam po ostatných, hlavne že znovu bude tiecť med po brade a my sa budeme radovať z nenaplnených sľubov!

Nič nie je krajšie než škodoradosť a zábava na účet druhých, ale úsmev sa mení v grimasu, identifikovateľnú ako hľadanie sánky v pivnici. Môžeme smelo vyhlásiť, že spomínaný target render je výsmechom. Partizánom sa podarilo prekonať svoje limity, vizuálna prezentácia ho hravo schováva do vrecka. Svojou jedinečnosťou pripisovanou používaním filmových efektov a filtrov vyvoláva údiv. Je to trúfalé, ale keď padne prvý výstrel, ako keby zvyšku žánrových kolegov v tom momente odpadli guľky a vytratili sa hrať na lúku s gumipuškami. Ra-ta-ta-ta. Dole. Dole. Aký je Killzone 2?

Odvážne heroický

Nazvite ma pokrytcom, klamárom s tendenciami zavádzať. Intenzita, rovnako ako aj zážitok je čisto subjektívna záležitosť a nedá sa objektívne zmerať, porovnať. S vedomím, že preview disk, ktorý sme si priniesli priamo z centrály Guerrilla Games po celodňovej návšteve (o nej viac v budúcom čísle Fantázia), obsahuje iba 2/3 singleplayer kampane, bola hra spúšťaná v dávkach. Nie kvôli šetreniu na horšie časy, ale z dôvodu obáv o svoj virtuálny život na pekelných bojových poliach. Ovládač sa zmieta v pevnom zovretí po spŕške brokov, dunivý výbuch ho roztrasie ešte viac a vy nepočujete zrýchlené pípanie, oznamujúc, že hodený granát vám vybuchne za chrbtom. Nechcete to počuť. Tupo čumíte vpred. Zhypnotizovaný pármi červených očí. Nikdy viac.

Je to dôvod, to je to správne slovo. Dôvod bojovať. Keď vám pred očami zostrelí čudesný bleskomet výsadkový modul a pošle vašich parťákov, s ktorými ste počas letu ešte prejednávali taktiku, k zemi, nepotrebujete dlhé preslovy, ani zdvorilostné predstavovanie. V tej sekunde ste v koži seržanta Seva, cítite jemné chvenie v prstoch pri pohľade na virtuálnu zbraň a netrpezlivo odpočítate sekundy do pristátia. Kill the red eyes, kričí Rico. A vy viete, čo máte robiť, obtiahnuť a vyprázdňovať zásobníky.

Vo víre boja ste prakticky okamžite, ale nie je to len chuť po pomste alebo zvýšenia body countu. Konfliktu medzi ISA a Helghanmi, je ťažké uveriť, že je fiktívny, ale ľahké podľahnúť. Autori sa netaja inšpirovaním skutočnými vojnami, ale ich prevedenie do fikcie je tak desivo presvedčivé, že neveríte. Prilievaniu do ohňa stáročia sa ťahajúcej urážke na cti a uvrhnutia do vyhnanstva, nechcete vedieť, akú má nepriateľ prevahu na vlastnej pôde, neveríte vo výhru, vy však o ňu bojujete. A to nedokáže hociktorá FPS. Bežíte na pomoc padlému kolegovi, riskujete svoj zadok v divokej prestrelke a oživujete ho za vrakom vyhoreného torza, ktoré kedysi bývalo dodávkou. Nechcete zomrieť sám. Aký je Killzone 2?

Surovo desivý

Pocit stratena a prehry je vám predkladaný na každom metri. Zvolená depresívna farebná paleta, na ktorej vynikajú práve oči nepriateľov, vyvoláva pocity skľúčenosti počas tých najtuhších bojov. Ako sfanatizovaný dav bežia v čatách, rozpŕchnu sa a zaujmú pozície. Hádžu granáty, vrhajú sa pred hľadáčik, vykukujú, zbabelo používajú slepú paľbu z krytia a lepia sa za stĺpy, ktoré im relatívne na krátky čas poskytnú bezpečie na prebitie zbrane. Killzone 2 je koncipovaná ako one man show bez coopu. Po boku však máte stále členov jednotky Alfa a ďalších postrádateľných kolegov.

Nikdy nebojujete sami, živá rádiokomunikácia zažehnáva pocit beznádeje, rovnako ako vedomie, že niekde tam sa stretnete s Natkom alebo Ricom a prečistíte elektráreň spolu. Nepriatelia nikdy neútočia iba na vás. Hra neustále udržuje boje lokálne, v malých priestoroch, čo im dodáva na intenzite a nebezpečnosti. Opäť sa dostáva do popredia zákopová vojna, kde sa uživí nový cover systém. Zatlačíte R2, prilepíte sa k prekážke a môžete vykúkať a páliť. Alebo len spustiť slepú paľbu a dúfať, že niekoho zasiahne horúce olovo.

Krytie nikdy nie je 100 %. Z časti deštrukčné prostredie sa v správnych momentoch vyzlieka z plechových plátov, betónové bloky sa poddávajú sústredenej paľbe, stĺpy odhaľujú základ zo železných tyčí. Rafinovane rozostavené výbušné nádoby, palivové sudy, tlakové fľaše vám takisto hrajú do karát, ale nikdy nie sú iba na jednej strane. Zablúdený projektil môže spustiť reťazovú reakciu aj za vaším chrbtom. Zbraňový arzenál tvorí starý dobrý základ. Naraz sa dajú nosiť iba dva kúsky poctivého železa, celkovo bude v hre 20-ka zbraní.

Za vyváženosť hovorí jasne fakt, že aj s obyčajným revolverom môžete poslať k zemi silných protivníkov. Obľúbené útočné pušky, dopĺňa mimoriadne účinná sniperka (jej presná muška závisí od toho, či sa vám trasú ruky alebo nie, Sixaxis je sviňa), plameňomet, raketomet, výborná klincovačka s mega rážou a potom bolt gun s explozívnymi lepivými projektilmi. Do chodieb a pre odvážne zákroky sa hodí nôž na podrezávanie (spomeňte na agentku Luger). Pri zbraniach nenájdete sekundárny režim, čo je mimoriadne škoda hlavne pri helghanskej útočnej puške, ktorá fungovala aj ako brokovnica. Väzby s predchodcom sa spretrhali aj čo sa týka vetvenia levelu podľa zvolenej postavy. Nemáte na výber, ovládate iba Seva, ktorý je tentoraz pod velením Templara. V teréne pomotá hlavu chlapom aj ženská, ale to by som zbytočne predbiehal.

Samotná dĺžka hry bude prekvapením, a to v dobrom aj zlom. Štatistika hovorí o dokončení kampane na 42 %, no z trofejí sa dá vyčítať, že po dohraní šiestich kapitol v preview, budú ešte tri vo finálnej. Čo znamená, minimálne ďalšie 2-3 hodiny v závislosti od obtiažnosti. Celkovo by to malo byť niečo cez 8 - 10 hodín čistého pekla.

Blockbusterový

Osobne som mal možnosť hrať všetky levely priamo v centrále Guerrilla a môžem povedať, že práve tie posledné majú blízko k tomu, aby sa zapísali do histórie ako najpamätnejšie minimálne čo sa týka nápadu a námetu. Jeden z nich má veľmi blízko k zakončeniu konkurenčného akčného hitu od Epicu, avšak v podaní Killzone 2 je jazda na vlaku (hups a je to vonku) skutočnou jazdou s vetrom vo vlasoch. Do úvahy sa berie prúdenie vzduchu a jeho rýchlosť, takže ak hodíte granátik, môže sa vám prikotúľať k nožičkám. Snáď netreba dodávať, že kráčanie oproti hurikánu riadne ovplyvňuje vašu mobilitu.

Ponurosť Killzone 2 vychádza z pohlcujúceho spracovania konfliktu a odráža sa na zvolenej farebnej palete. Prevládajú výhradne vyblednuté tóny dané zvláštnym filtrom a jeho surovosť ešte viac znásobuje jemné zrno na obraze. Jednotvárne pôsobí iba na oko, jeho detailnosť je aj bez nepriateľov úžasná. Blesky pretínajú oblohu, na kratučký okamih osvetlia temné kúty a konštrukciu s vlajúcimi cármi látky. V pozadí vidieť bojové krížniky a oblohu tak temnú, že ledva cez mračná presvitajú slnečné lúče. A potom vyjdete na púšť, rozvírený piesok vám oblizuje členky, plachty udierajú o konštrukciu, uvoľnené drôty tancujú break dance.

A ten zvuk, panebože. Zvuk tak čistý, že pri zavretých očiach dokážete podľa cinkajúcich nábojníc v efektových reproduktoroch spočítať výstrely a ešte aj pocítiť pach pušného prachu. Vďaka dokonalému používaniu reverbov viete, že sa práve nahádzate v kovovej miestnosti bez okien. Zbrane inak znejú vonku, inak v betónovej cele, inak vo vnútri. Zvuk sa šíri inak aj pre výbuchy, tlakové vlny. Obrovské detaily vložené do audiovizuálneho spracovania zachádzajú do takých zbytočností ako využívanie skutočných svetiel namiesto svetlých textúr červených očí na nepriateľoch a všetky particle efekty sú 3D. Čiže ak vystrelíte brokovnicou do kovového nosníka, tak iskry presne skopírujú schodište, na ktoré dopadli. Platí to aj pre omietku, prach a iné drobnosti. A to nehovorím o najväčšej vychytávke - dyme. Po explózii nemizne, smoke granát nevyfučí za pár sekúnd, prach vám nesprehľadní situáciu ako mávnutím čarovného prútika. Nie. Budete sa trápiť a strieľať na slepo a báť o vlastný život. Aký je Killzone 2?

Vojna robí z chlapcov mužov. Vekta padla. Helghan to ešte len čaká. Killzone 2 berie slová z úst. Tak atmosférický konflikt, tak ponuro spracované prostredia a beznádej nenájdete v žiadnej inej hre. Prísľub výborného multiplayeru (preview) je to, čo každá vojna potrebuje a tá vo februári 2009 bude písať históriu. Killzone 2 je nefalšovaný hollywoodsky blockbuster.