Bol som ešte mladý, keď sa to stalo. Pamätám si to už iba hmlisto, no jedno vám poviem presne. Krajina sa opäť zmietala v temnote a musel sa nájsť niekto, kto by jej čelil. Už tu neboli Belmontovci, aby nás ochránili pred Drakulom a žiaden z ostatných nových rádov nebol dostatočne silný. Až na Ecclesiu, no potom sa všetko zvrtlo. Pamätám si z toho iba útok jedného mladého muža na našu dedinu a potom až záchranu môjho života dievčinou menom Shenoa. A toto je jej príbeh...

Ako som už spomenul, iba spolok Ecclesia dokázal v týchto kutých časoch vzdorovať temnote. Barlowe, najvyšší predstavený rádu, vynašiel spôsob ako poraziť Drakulu jeho vlastnými zbraňami; vyvinul systém glyfov – artefaktov, ktoré svojmu nositeľovi dávali po ich naučení špeciálne schopnosti útoku a tak prvý raz v histórii boja proti Temnému kniežaťu bojovníci nevyužívali fyzické zbrane. Tento systém totiž neponúkal nositeľovi len možnosti kúziel, ale aj podľa artefaktu nositeľa ho obdaroval zbraňou. Najsilnejší z týchto bol Dominus.

Kombinoval 3 Drakulove krutosti – hnev, agóniu a nenávisť a to mala byť najsilnejšia zbraň v hre. Rád svojich učencov trénoval v ich využívaní, kedy postupom času vždy prichádzali k novším a silnejším a nakoniec sa naučili vyzbrojiť hneď niekoľkými naraz. Všetko v príprave na získanie Dominusu. Používanie týchto artefaktov nebolo ich jedinou zručnosťou. Učili sa aj využívaniu rôznych liečivých nápojov a iných magických vecí, s ktorými behom svojich pútí prichádzali do styku. Tí menej vzdelaní si však museli dávať pozor na jedy, lebo aj s nimi prichádzali často do kontaktu. Počas svojej cesty sa zlepšovali vo všetkých svojich schopnostiach počnúc bojom a končiac výdržou. Takto sa všetci zlepšovali plynule, aby sa dokázali vždy adekvátne prispôsobiť nadobudnutým možnostiam.

Bohužiaľ temnota si vždy nájde cestu do sveta, aj keď Drakula fyzicky živý nebol. A naša hrdinka bola súčasťou zákerného plánu na jeho vzkriesenie. Dievča bolo trénované ako vyvolená – jediná možná nositeľka Dominusu so schopnosťami zachrániť svet pred zlom. Barlowe však živil nádeje v ďalšom svojom učňovi a ním bol mladík Albus, ktorý sa neskôr odvrátil od rádu. Dôvodom jeho konania bolo zistenie, že Shenoa sa stane vyvolenou. V súboji ju ťažko zranil, zmocnil sa Dominusu a zmizol. Dievča sa po zotavení vydalo po jeho stopách, aby nemohol vzkriesiť Knieža temnôt. Počas jeho prenasledovania narazila na malú dedinku Wygol, ktorej obyvatelia boli obeťami Albusových krutých pokusov.

To Shenou upevnilo v presvedčení o nevyhnutnosti jeho zničenia, avšak aké bolo jej prekvapenie, keď jej arogantný mladík pri strete daroval časť Dominusu. Žeby to predsa len nakoniec bolo všetko úplne inak a Shenoa stála na tej nesprávnej strane? Prečo jej Albus pri žiadnom z ďalších stretov neublížil a dával jej nejasné indície, ktoré ju počas púte tak zmiatli? A čo obyvatelia dedinky, žeby predsa len boli poslednými Belmontovcami a Barlowe ten zlý? To bolo na Shenoinom príbehu to najzaujímavejšie, úbohé dievča obeťou sietí intríg a iba Albus a Barlowe vedeli o skutočnom pozadí všetkých udalostí.

Putovanie našej hrdinky bolo dlhé, vyčerpávajúce a náročné. Niekedy až príliš náročné. Nie, že by niekedy predtým bol súboj so silami temna jednoduchý, no jej príbeh nebol v ničom iný, ako príbehy predchádzajúcich bojovníkov s Drakulom. Čelila mnohým nepriateľom po celej krajine a neraz takmer prišla o život v tuhom boji a táto životná skúška aj dobre preverila jej intelekt. Dievčaťu nestačilo byť len krásnou a šikovnou, ale musela byť aj inteligentná, aby mohla čeliť mnohým nástrahám. Našťastie sa Barlowe prepočítal a vycvičil ju až príliš dobre na to, aby podľahla rôznym ťažkým démonom, medzi ktorými ani taký gigantický krab uväznený v starom majáku nebol vôbec najbizarnejší.

Ako sa medzi ľuďmi traduje, tak okolnosti ju zaviedli na všelijaké miesta a starý maják, ktorý som spomenul, bol len jedinou krátkou zastávkou. Prístav plný rôznych príšer, dokonca morské dno ju nedokázali zastaviť v jej pátraní po koreňoch zla. Mňa a ďalších zachránila v hrôzostrašnom väzení a dokonca sa zastavila ešte niekoľkokrát v našej dedinke, kde si vždy zohnala o zachránených ľudí to, čo potrebovala. Tradujú sa aj legendy o jej nebojácnosti, ktorú dokázala vtedy, keď dobrovoľne išla na už preskúmané miesta, aby zachránila aj ďalších dedinčanov.

Aj napriek jej nepopierateľnej šikovnosti by sa dalo povedať, že naučiť sa jej schopnostiam by bolo jednoduché a intuitívne takmer pre každého. Barlowove plány neboli síce najčistejšie, ale nedá sa mu zazlievať vytvorenie systému glyfov. Ten bol jednoduchý ako na učenie, tak aj na využívanie. Rovnako jednoduché bolo pre všetkých používanie predmetov, kedy mal vo svojom inventári mal každý zaznamenané poznámky o všetkom, čo ho počas putovania postretlo. Jedine sa vraví, že mnoho novicov v Ecclesii zahynulo pri trénovaní ich akrobatických schopností, ktoré ich pripravovalo na využitie akrobacie v skutočnom boji. Dokonca aj vyvolená Shenoa vraj mala v niektorých situáciách problémy s všemožnými kaskadérskymi kúskami.

Aj napriek tomu, že celé jej dobrodružstvá boli priam hororové, tak sa im nedá uprieť určitá krása. Démoni, ktorých samotné peklo vyvrhlo, boli umelecké diela pekelného Michelangela. Taktiež celá táto krajina aj v týchto zlých časoch pôsobila priam čarovne, architektúrou počnúc, výzorom končiac.

Shenoine dobrodružstvá sú dnes už len legendou, no prekrásnou, strhujúcou, napínavou a obľúbenou. Sú legendou o intrigách, víťazstve dobra nad zlom a neopakovateľných zážitkoch a určite sa budú páčiť všetkým nadšencom historiek o upíroch. Pre tých, čo by ich chceli prežiť však mám jednu znepokojujúcu správu. Nejedná sa o prechádzku ružovou záhradou a a tieto dobrodružstvá dokáže zažiť a prežiť iba bojovník s tuhším korienkom, štipkou intelektu a silnou vôľou. V opačnou prípade je totiž značná možnosť, že z pazúrov zla nevyviaznete živí.