Tím Haemimont Games sa orientuje predovšetkým na budovateľské stratégie a je zaťažený hlavne na historický Rím. Ako vidíte, aj tentoraz je to tak, lenže všetko by malo byť po novom a aj preto aj tvorcovia zmenili pôvodný názov hry Imperium Romanum 2 na Grand Ages: Rome. Tak sme sa teda opäť vybrali do Ríma, aby sme si prehliadli každý dom, každú uličku, každého vojaka a povedali vám, ako to celé dopadlo.

Alfou a omegou hry je kampaň. Jasné, že pôjde predovšetkým o rozvoj miest a plnenie úloh pre cisára, ale dôležitý je fakt, ako je všetko uplácané a ako dobre to drží pokope a motivuje hráča. Pri novej hre okrem vami zvoleného mena vyfasujete aj nejaké rodové a tiež bonusy a tvár lídra, s ktorým sa stotožníte. K dispozícii sú aj ženské alternatívy. Vaša postava zohráva dosť dôležitú úlohu, hoci v misiách fyzicky nevystupuje.

Za úspešne absolvované scenáre totiž získavate talenty a nejaké mince a za tie sa dajú zadovážiť užitočné vecičky, vhodné do nasledujúcich misií. Za talenty si môžete vybrať nejakú vymoženosť súvisiacu s rozvojom mesta, vojskom alebo rodovú črtu. Zvolené karty z ponuky majú rôzne efekty, napríklad vďaka nim sa prvé obydlia postavia bezplatne, vojaci sa budú lepšie oháňať mečom alebo za produkciu vybranej suroviny dostanete finančný bonus. Za denáre, ktoré ste si vyslúžili pre vášho lídra, (separované od financií kolónií) najčastejšie plnením nepovinných úloh, môžete kúpiť ďalšie karty. Prinášajú hlavne extra suroviny pri štarte každého scenára. Toto je naozaj príjemná novinka.

Scenáre v kampani sú zatriedené podľa miest, ktoré sa postupne odomkýnajú. Zvyčajne na sprístupnenie nového mesta stačí absolvovať úvodnú misiu v tom predošlom. Potom už môžete pokračovať v scenároch v ľubovoľnom z odomknutých miest. Takže volieb postupne pribúda a je na vás či dlhšie zotrváte v mestečku Tarraco, alebo si odskočíte do Corduby a potom sa vrátite späť, alebo pôjdete zas „o dom ďalej“. Misie ponúkajú rôznorodý terén aj úlohy, ktoré často znejú banálne, ale ich dosiahnutie býva spravidla omnoho ťažšie, ako sa spočiatku zdá. Budete musieť vystavať určený počet obytných domov, dosiahnuť stanovenú úroveň populácie, kultúry, alebo hospodárstva, získať obchodovaním potrebný zárobok, alebo s armádami vyplieniť osady barbarov. Samotná štruktúra kampane a jej náplň je fajn a hra má za to bod k dobru.

Priamo v teréne často začínate len so základnou budovou (hliadkovou vežou), ktorá reprezentuje vaše sídlo a umožňuje bezplatne naverbovať jednu skupinu vojakov. Potom nasleduje obligátna výstavba avšak s nie celkom štandardným postupom. Mesto potrebuje obyvateľov, takže začínate s realizáciou príbytkov najnižšej kategórie. Ľudia chcú jesť, takže na rad prídu farmy, mäsiareň, mlyn a pekáreň.  Samozrejme potrebujete získať suroviny na budovanie, čiže treba myslieť na priestory pre drevorubačov, ložiská a bane. Suroviny netreba prenášať a okamžite po ich zadovážení sú tam, kde treba. Občania sú rozmaznaní a vnútia si stavanie divadiel a ďalších kultúrnych atrakcií, svätostánkov a dekorácií. Ďalší rozvoj vyžaduje výstavbu fóra a vám sa zlepšuje prestíž, ak splníte bonusové úlohy spísané priamo na tomto mieste. Nové budovy sa dajú vystavať len v blízkom okolí akejkoľvek inej vašej budovy. Takže napríklad ak chcete stavať prístav na vzdialenom pobreží, vyžiada si to rozširovanie sídliska smerom k pláži. K slovu sa dostane aj obchodovanie a to na súši, aj na mori. Na zemi je podmienené obsadením míľnikov na rázcestiach vojakmi, na mori treba prístav a potom zadať vyhľadanie a potvrdenie obchodnej cesty.

Na rozdiel od väčšiny iných budovateľských stratégií, tu sa obydlia mešťanov nezlepšujú na sídla vyššej kategórie, ak im zabezpečíte dostatočný blahobyt. Musíte pekne krásne postaviť honosnejšie domy pre vyššie triedy. To sa oplatí nie len kvôli zisku. Pokročilé budovy nie sú bez prítomnosti vyššej kasty schopné prevádzky, čiže je to nutnosť. A čo z toho, že im spravíte, čo im na očiach vidíte? Tak určite to prispeje k vašej popularite a veľmi dôležité je, že vám nezačne rásť kriminalita a nehrozí, že sa nespokojní nájomníci odsťahujú a začnú vystrájať podradné živly. Tieto faktory skutočne nepodceňujte, pretože zatiaľ čo v konkurenčných manažmentovkách sa to prejaví len stagnáciou kolónie, tu vám hrozí záhuba celého mesta. Tvorcovia totiž v hre uplatňujú skutočne drsné pravidlá, ktoré sa mnohým hráčom nebudú ani trochu páčiť.

Vzájomná viazanosť štruktúr je veľmi citlivá a akúkoľvek chybu v reťazci si nepekne odskáčete. Všimnete si to už na počiatku. Postavíte lom či farmu, lenže nebude schopná prevádzky, kým nebude dosť obyvateľov, respektíve obytných domov či trhov s otrokmi. To je v poriadku. V poriadku ale nie je skutočnosť, že ak je akákoľvek budova prázdna, okamžite začína chátrať a vzápätí nasleduje požiar. A to prosím behom jednej-dvoch minút, čo je extrémne krátky interval! Navyše upozornenia na náhle neobývaný objekt sú málo nápadné a pri už rozvinutom meste ľahko prehliadnete stmavnutý objekt, ktorý zíva prázdnotou. Neuhasený oheň sa rozšíri na ďalšie budovy, takže by ste ho mali čo najskôr uhasiť. Dôraz kladiem na „mali by ste“. Tradičná prefektúra s „hasičmi“ je síce prítomná aj v Grand Ages: Rome, ale jej použitie je neskutočne komplikované. Napríklad v Caesarovi je to jedna zo základných stavieb dostupná už v úvode hry. Ale tu rozhodne nie.

Aby ste postavili prvú funkčnú prefektúru, potrebujete najprv túto budovu vynájsť. Bádanie je podmienené výstavbou školy, ktorá generuje body výskumu. V prefektúre môžu pracovať len mešťania druhej, vyššej kategórie. Domy pre týchto ľudí sa dajú stavať až po zrealizovaní fóra. Obyvatelia sa z takýchto domov okamžite odsťahujú, ak nemajú dva druhy jedla, kultúrne vyžitie a prístup k chrámu. Prázdna prefektúra je na nič a samozrejme po chvíli vzbĺkne... Všimnite si, čo všetko predchádza tomu, aby ste mali „požiarnu stanicu“, z ktorej pendlujú po okolí človiečikova s vedrami. A ani výstavba prefektúry (po niekoľkých desiatkach minút) ešte neznamená zažehnanie strachu z požiarov. Jednak pôsobnosť prefektúry nemá veľký dosah a potom „vodonosiči“ sú zúfalo neefektívni. Stalo sa mi, že začala horieť budova hneď vedľa prefektúry a čata ju nestihla uhasiť. Následkom bolo vznietenie tejto prefektúry, ktorá tiež takmer zhorela. Čiže prefektúr je treba viac a teda aj viac honosnejších mestských domov a viac komodít a...

Po dvoch dňoch, kedy mi neraz kvôli extrémnemu výskytu požiarov a ich problematickému likvidovaniu opakovane skolabovalo celé mesto, som našiel radikálne riešenia. Horiace a niekedy už aj prázdne budovy som okamžite zbúral a hneď postavil nanovo, aby sa mi nezrútil ekonomický systém. To viete, ak zhorí pekáreň, nie je jedlo, ak nie je jedlo, odchádzajú ľudia a zostávajú prázdne domy. Aj tak som sa však nevyhol extrémnej situácii, keď začala horieť hliadková veža a bohužiaľ som nevedel, že jej pád znamená automaticky prehru. Poučenie? Okrem častého búrania treba postaviť viacero hliadkových veží, keby niečo. Začalo sa mi dariť lepšie, hoci nie bez problémov ale povedzte, je to normálne aby ste v budovateľskej stratégii viac demolovali, ako stavali? Mimochodom, demoláciu objektov vám odporúča aj nápoveda pri vypuknutí požiaru.

Spestrením hry sú boje, nejedná sa však o žiadne pokrokové bitky, ako sľubovali tvorcovia. To akože zdokonalenie znamená väčší sortiment vojenských budov a možnosť vytrénovať jednotky na vyššie levely. Potom už len skupiny vojakov pošlete na nepriateľa, alebo jeho sídlo a čakáte, kto vyhrá. Pravdaže, pre daný typ hry to úplne stačí, len nechápem, prečo tvorcovia na toto ukazujú prstom ako na niečo špeciálne. Skôr by som upozornil na prítomnosť multiplayeru, ktorý pri takýchto hrách nie je vždy štandardom.

Grafika hry je super. Hlavne keď si dáte vysoké až ultra nastavenia. Niektoré aspekty sú spracované dokonca lepšie ako v Empire: Total War. Lokality sú príťažlivé. Zaujímavo a inak vyzerajú pri rôznych uhloch kamery, pri rozostretom pohľade z veľkej výšky, počas tmy, búrky, západu slnka. Budovy majú svoj štýl, ľudkovia v uliciach sú vierohodní. Jedine vlajky vyzerajú trochu biednejšie a všimol som si statické tiene, čo sa nepohybujú podľa dennej doby, ale to je naozaj drobnosť. Ozvučenie už také super nie je, ale dá sa zniesť.

Najprv bolo nadšene a potom rozčarovanie. Prvý dojem z Grand Ages: Rome bol u mňa veľmi dobrý a menšie inovácie v systéme ma oslovili. Potom prišlo vytriezvenie a krutá realita, ktorú podčiarkli neprimerané nároky pri výstavbe kľúčových budov a udržiavaní chodu kolónie. Titul v každom prípade má čím zaujať (hlavne masochistov), lenže rozhodne to nie je nič pre príležitostných hráčov. Nie je to totiž oddychovka, ako tradičná manažmentová stratégia, ale hra nervov, či stihnete splniť všetky ciele skôr, ako vám znenazdajky zhorí celé mesto.