Obracal sa vám už pri šou Big Brother žalúdok tak, že ste uprostred leta zacítili chuť vianočného kapra? Tak verte tomu, že bude ešte oveľa horšie! Televízne eventy v budúcnosti nebudú poznať hraníc, ostatne tak už naznačili filmy ako Running Man s Guvernátorom v hlavnej úlohe a trochu menej známy Robot Jox. Prah násilia sa posunie a každodenné vyvražďovanie v záujme zabavenia obecenstva sa stane samozrejmosťou. Teda aspoň tak to vidia aj autori Death Track: Resurrection.

Názov Deathtrack by pamätníkom mohol byť známy. Pôvodná hra vyšla v roku 1989 na PC a zaznamenala obrovský úspech. V postapokalyptickej Amerike hráč jazdil po krajine s cieľom získať čo najviac peňazí na vylepšovanie vlastného vozidla a v konečnom dôsledku aj celkové víťazstvo. Hru sprevádzalo aj príznačne motto: K víťazstvu vedú 2 cesty – byť prvý, alebo byť jediný. Vzhľadom na charakter hry hádam netreba zdôrazňovať, že druhá možnosť bola využívaná hojnejšie a ak ma pamäť neklame, tak to bola prvá hra pre PC v akčno-závodnom štýle. Počas desaťročí inšpirovala mnoho tvocov (Death Rally, Excessive Speed, Carmageddon), no remake nesúci meno slávnej hry sa objavil len jeden a slávne teda nedopadol. Nedávno sme tu mali filmový kasový trhák Death Race, ktorý bol remake slávneho filmu, nastala teda tá správna doba na vydanie herného remaku s rovnakou tematikou?

Väčšina sveta sa váľa v troskách apokalypsy, z metropol sú dnes už len trosky a mravný úpadok ľudstva sa nedá zastaviť. Životné hodnoty sa výrazne zmenili a taký ľudský život má už asi iba štatistický význam. Do tohto nehostinného sveta je vrhnutý hráč ako pretekár bez mena v športovej a televíznej udalosti roka – v Pretekoch Smrti. Zábava je prioritou a to za akúkoľvek cenu. Štartuje nový ročník súťaže a vy sa len dozvedáte, že bolo treba uskutočniť niekoľko bezpečnostných zmien pre „dobro“ pretekárov. Zisťujete postupne podrobnosti, o čo v súťaži ide. V normálnom svete by malo ísť o lístok pre jedného z elektrického kresla, no tu sú „športovci“ všetkými uctievaní a tak sa pravidelné informácie dozvedáte z televízneho spravodajstva.

Nováčik bez centa vo vrecku a poriadneho auta veľa pozornosti nezaujme, zvlášť v udalostiach, ktoré sa začnú čoskoro objavovať. Už po prvom preteku sa štartové pole zmenší o jedného jazdca – nešťastná nehoda. Nebola však poslednou, sabotáže vozidiel, nešťastné úmrtia v garážach, skraty ozbrojených robotov, ktoré mali chrániť súťažiach a iné náhodné udalosti postupom času štartové pole pretriedia lepšie ako Popoluška misku so šošovicou. Zbavuje sa svetový šampión konkurencie, či je to sprisahanie v radoch usporiadateľov? To sa dozviete až na konci príbehového pozadia titulu. To nie je síce nijak výnimočné, no aspoň hru spestruje a asi je aj lepšie, ako posledné pokusy o príbeh v sérii Need for Speed.

Hra ponúka 5 herných režimov, ktoré sa ešte dajú upravovať zvolením jedného z 3 prednastavených módov, prípadne vlastným nastavením hry. Prvým režimom je samozrejme kariéra. Prechádzate postupne všetkými traťami a pre odomknutie ďalšej treba splniť podmienky odvíjajúce sa od vami zvolenej obtiažnosti (čiže umiestnenie). Výhrami si neotvárate len ďalšie trate, ale aj autá a upgrady. Takto teda postupujete až na koniec, kedy medzi pretekami sledujete hrané sekvencie spravodajstva a CGI animácie, v ktorých je vám objasnený príbeh.

Režim turnaja asi nie je treba nijak zvlášť približovať. Rovnako ani rýchlu hru, tieto režimy totiž nie sú od tradičného poňatia nijak odlišné (keď nezoberiem do úvahy charakter hry). Zaujímavejšie už však môže znieť režim Výzvy. Ten sa delí na Základné a Pro výzvy, ktorých sa budete účastniť. Ide o splnenie pomerne náročných úloh v dvoch kategóriách. Prvá je zložitejšia a zahŕňa úlohy, ktoré musíte splniť v rámci celého preteku. Druhá skupina sa viaže vždy na určité kolo, v ktorom máte špecifickú úlohu. Jedná sa o úlohy typu splnenia času kola, odpálenia určitého počtu súperov, získanie určitých power-upov a podobne. Zabaví asi ešte viac ako samotná kariéra. Posledným režimom je Drag. Oproti NFS nejde o žiaden zásadný rozdiel, avšak možnosť použiť arzenál väčší ako majú niektoré štáty tomu hneď dáva iný rozmer. Len tu už je to naozaj problém stíhať s ovládaním, ak samozrejme hráč nedisponuje treťou rukou.

V hre už ani tak neplatí pôvodne spomínané motto. Tento fakt je spojený s 3 hernými módmi. V modernom sa likvidovať nedokážete, keďže ako hráč, tak aj súperi sa respawnujú. K tomu v tomto móde ešte aj získavate bodové bonusy (peniaze) za vyzbierané power-upy. V klasickom štýle je zas všetko tak, ako to aj byť má – kruté ostreľovanie z každej strany len preto, aby všetci padli už behom prvého kola. Žiadne respawny sa nekonajú ani bodov sa toľko nedočkáte. V rally móde už titul akosi stráca zmysel, keďže prichádzate o zbrane a je to už len o jazdení. Keby ste mali uletenejšie nápady, tak si môžete hru upraviť podľa svojho gusta.

Na hru si musíte chvíľu zvykať, lebo prvú pol hodinu nebudete vedieť, kde je sever. Proste sa len musíte dostať do rýchleho tempa hry, lebo zo začiatku budete mať z hrania iba chaos. Hra je rýchla, prostredie členité, všade niečo svieti, no najviac rôzne ukazovatele, a nenapomáha tomu ani ovládanie. Ovládanie auta, používanie dusíka, brzdenie do zákrut, mierenie, menenie zbraní je už masochizmus samo o sebe, nie to ešte s pridaným manuálnym radením. Stačí však hre venovať trochu viac času ako prvých pár chvíľ a všetkému sa prispôsobíte, aj synchronizácii jazdenia a používania zbraní. Ďalším neštandardom je chovanie auta na ceste. To pôsobí trochu ťažkopádne, rozhodne však nie zle. Aj keď trocha realizmu by určite nezaškodila a len padla vhod. Jednoznačne však ide z tohto hľadiska o veľmi vydarený titul, pri ktorom sa človek skvele zabaví.

Death Track Resurrection vám síce počas kariéry sprístupní 10 vozidiel, avšak po väčšinu hry ani nepocítite nutnosť zmeniť základné. Vlastne to je tým, že všetky sú akoby na jednej úrovne, len sa líšia v parametroch ako rýchlosť a odolnosť. Je to dosť škoda, radšej mohli byť 3 triedy po 3 autá a jedno, posledné, ultimátne. Autori pri ich tvorbe pustili fantáziu z reťaze a je radosť pozerať na tak krásne šialené modely aut (aj keď pojazdnú vaňu z Carmageddonu asi nič neprebije). Pochopíte, keď uvidíte Smart vyzbrojený a obrnený viac ako tank. S upgradovaním je už situácia iná. To sa oplatí postupne aplikovať, inak časom budete viac vzadu a hlavne vo vzduchu. Pre 3 základné vlastnosti auta sa ponúkajú 3 úrovne výkonu, pričom vždy treba mať predchádzajúcu. Tri typy primárnych zbraní zas majú 4 úrovne výkonu a 2 typy sekundárnych a zadných zbraní taktiež. Zlepšenie je okamžite badateľné, no treba si dobre rozmyslieť, do čoho investujete, keďže veľké zárobky sa v hre očakávať nedajú.

Hra ponúka bohužiaľ iba 10 tratí a ich obrátené verzie. Našťastie žiadne dve z nich nie sú rovnaké prostredím. Jazdiť budete v depresívnej Prahe, slnečnom Vatikáne alebo zamrznutej Moskve. Každá trať má svoje špecifické svetovo známe miesta podliehajúce deštrukcii, za ktorú dostávate body a vaše dielo sa vám ukáže priamo pred očami vďaka funkcii obraz v obraze. Škoda len, že autori nezapracovali do hry aj Bratislavu. Pri dobrom výbere miesta by ju ani moc nemuseli prerábať do postapokalyptickej formy a mohli by sme vyhadzovať do vzduchu napríklad aj náš prezidentský palác. Takto nám ostáva len Big Ben, Kremeľ, Socha Slobody a iné kultúrne pamiatky.

Grafická stránka je aj napriek svetu po apokalypse plná farieb, bohužiaľ však pomerne jednoduchá. Nasvietenie a tiene sú len jednou z mála vecí, ktoré sú v hre naozaj zastaralé. Grafika pôsobí stroho a miestami low-res. Občasné grafické bugy tomu nepridávajú a ani CGI nepatria medzi tie krajšie, čo sme už mali možnosť vidieť. Zvukovú stránku bohužiaľ tiež nepochválim. Efekty samotné by sa ešte dali prehltnúť, len znejú dosť „duto“, avšak hudobná stránka je veľmi nevýrazná. Žiadna melódia neutkvie v mysli, prípadne ani nezaregistrujete, ak sa zmení. Škoda.

Death Track: Resurrection je dobre hrateľný akčný racing á a jedná sa o krásny retro kúsok. Bohužiaľ je dosť krátka a s chybičkami, no tie by sa dali predýchať. Hra ale neobsahuje multiplayer a to je najväčší kameň úrazu. Pôvodne mal byť dodaný neskôr formou patchu, aby tím stihol dátum vydania, lenže autori sa priamo po dokončení rozpadli a tak je absencia multiplayeru strašne bolestivá. V tejto súvislosti je nejasná aj budúcnosť konzolovej verzie, ktorá mala nasledovať nejakú dobu po PC verzii.