Bruce Lee v žltých teplákoch fackuje neprispôsobivého chlapíka s čudným účesom, palcom pravej nohy sa mu vŕta v nose, kým ho ľavačkou pošle na definitívny odpočinok. Hrá analógové disco, rozšantený Carl Douglas nôti Kung Fu Fighting, vonku sa pestuje voľná láska, ale už bez hippies presahu, nosia sa kotlety, nohavice do zvona a krepsilónové kvietkované košele s golierom kamsi pod pazuchy. Kinám vládne Drsný Shaft a špinavec Harry Callahan. Ak si práve kladiete otázku, čo s tým vo videohernej recenzii, tak úplne všetko, lebo sedemdesiate roky sú základ. Pre videohry určite a Rag Doll Kung Fu: Fists of Plastic kompletne v 2D je toho nádherným dôkazom.

Retro, postavené na retro poetike prvých bojoviek, retro ťažiace z pamätníckej nostalgickej atmosféry práve tých filmov, ktorým sa Quentin Tarantino klania v Kill Bill volume jedna a dva. Zmláť koho vidíš, nalož mu, koľko znesie, nepremýšľaj, netaktizuj, len bi, bi, bi šikmáča do hlavy. Plastovej (aj zvyšok postavy vyzerá ako kĺbová figúrka), v pomere k telu veľkej, náležite skarikovanej. Hoď po ňom, čo ti príde pod ruku, pokojne aj sošku Budhu, ktorá ti má doplniť život, mláť ho nunchakmi, palicou, hádž doň šurikeny a pozor, komu sa fakt cnie za dvojkorunovým Street Fighterom z omlátenej kolotočárskej maringotky, pre toho je RDKF:FOP darom z nebies, lebo už naozaj dlho sme tu nemali hru, v ktorej by sa dali vrhať firebally.

Prvých pár pohľadov, a aj tomu najpomalšiemu hráčovi je jasné, že Rag Doll Kung Fu: Fist of Plastic je parodická hra, ktorá sa neberie príliš vážne. Brnkať na humornú strunu sa jej žiada a funguje to. Od smiechu sa síce nikto zadúšať nebude, ale ak prvé kontakty s hrou hráčovi zavesia na tvár úsmev, už z nej až do konca hrania nezmizne, hoci je to len taký ironický úškrn.

Ale pozor, samo hranie je veľmi vážne, až sa mi žiadna napísať náročné, v tom tradičnom, old schoolovom zmysle, kde nič nie je zadarmo. 2D sa vracia v plnej sile, na úrovni prostredí ho reprezentujú niekoľkovrstvové plošinovkové mapy (aby bolo kam skákať a vešať sa), ktoré nikam nerolujú, na úrovni postáv handrovo-plastoví pandrláci, pohybujúci sa len doprava a doľava a skákajúci hore dole, pričom pohybová páčka zároveň určuje smer úderu, kopu, prípadne hodu. Hádzať sa dá hocičo, vlastne všetko, čo sa dá chytiť, vrátane oponentov, takže nezriedka sa vyskytne situácia, v ktorej sa prehustený herný priestor dá vyčistiť jednoduchým vyhádzaním súperov. Doslova. Naopak, zahadzovať sa neoplatia nunčaky a palice, ovládané pravou páčkou a páchajúce náležitú škodu.

Základných pohybov a úkonov je len niekoľko – pohyb, kryt, výskok, kopačka, úder, úchop – majster Tang ich naučí hneď v tutorialy a Rag Doll Kung Fu sa môže rozvinúť do svojej plnej krásy akrobatických kúskov a smrtonosných komb, na ktoré už toho síce treba stláčať viac, ale prichádza to samo, cvikom, naprieč postupne otváranými úrovňami, v ktorých vždy treba robiť čosi iné. Vymlátiť všetkých naokolo, vymlátiť všetkých naokolo a nahádzať ryby do suda, vymlátiť všetkých naokolo a poskákať po plošinách a tak ďalej. Obmedzuje vás len časový limit a náročnosť stúpajúca kamsi do nebeských výšin. Ak by sa ďalšie úrovne neotvárali už pri dosiahnutí bronzu, odvážim sa tvrdiť, že Rag Doll Kung Fu by prešiel sotva kto.

Kapitolou samou osebe je využite pohybových senzorov Sixaxisu, práve ono totiž robí z Rag Doll Kung Fu hru, ktorú jednoducho treba skúsiť. Každý, kto už zabŕdol do ázijských zabijackych techník, vie, že ono mlátenie je vlastne len taká základňa k duchovnej nadstavbe. Mier, meditácia, nenásilie, tao a podobné bludy. Kľúčom k vnútornej sile je duchovná energia Chi, ukazovateľ na obrazovke vľavo hore, získava sa mlátením tých druhých a slúži na vyvolanie firebalov – mixnúť sixaxisom hore dole, alebo na rýchlu meditáciu v zápale boja, hlavne vo chvíľach, keď je život v červenom poli a treba ho vrátiť do modrých farieb. Vtedy stačí otočiť sixaxis dole hlavou a pandrláčik sa v meditačnom posede vznesie do vzduchu, aby znova nabral síl. A vôkol sa to mláti hlava nehlava. Nádhera, človeku je až ľúto, že Rag Doll Kung Fu je malá hra za pár šušňov.

Ak sa podobne ako ja, pýtate načo to všetko, tak vedzte, že kvôli zábave samozrejme, a hlavne kvôli príprave na živých súperov, lebo, hoci to tak dosiaľ nevyzeralo, Rag Doll Kung Fu je primárne multiplayerová hračička pre dvoch a štyroch hráčov, ktorí sa môžu mlátiť hromadne, všetci proti všetkým, alebo v tímoch. Len veľká škoda, že multiplayer nefunguje online, čo je vlastne jediná skutočne zásadná chyba.

Rag Doll Kung Fu je pôvodne autorská hra jediného vývojára (Mark Healey ju vytvoril ešte keď pracoval v Lionhead Studios, po odchode založil Media Molecule a vytvoril LittleBigPlanet, pozn. Junker), pôvodne vyšla v roku 2005 pre PC ako malá vec distribuovaná cez Steam, dnes sa vylepšená vracia na PS3 a nečudoval by som sa, ak by sa nám s ňou rodil malý, ale o to silnejší kult fanatických uctievačov. Hrdo sa k ním hlásim.