Vznik Re: Chain of Memories je mimoriadne netradičný. Po úspechu prvého dielu Kingdom Hearts si Square Enix strihol medzidiel Chain of Memories na GameBoy Advance. Predstavil nové postavy ako Naminé či Organization XIII, ktoré sa objavili v druhej časti – no PlayStation hráči o nich nevedeli. Aby sa predsa len dostalo aj na nich, rozhodol sa Square Enix necelý rok po vydaní Kingdom Hearts II pre vydanie japonsky typickej Final Mix edície, ktorá obsahovala aj disk navyše – remake Chain of Memories v PS2 grafike. No Final Mix edície sa mimo Japonska nedostávajú, takže sme boli ukrátení o remake ďalšie dva roky. V decembri konečne dorazil do USA a v apríli aj k nám. Stojí za to, vrátiť sa k sérii Kingdom Hearts dejovo do jej prostrednej časti alebo to už po toľkom čase nemá zmysel?

Z dejového hľadiska nadväzuje ReCoM na koniec prvého dielu. Beh trojice hrdinov po čistinke sa rýchlo zmení po objavení záhadnej postavy s pozvánkou do nemenej mysteriózneho Castle Oblivion. Sora, Goofy a Donald vstupujú na miesto, kde môžu veľa získať – zámok však funguje výmenným princípom: každá získaná informácia znamená stratu spomienky. Postupovať týmto miestom znamená nielen hľadanie kráľa Mickeyho či kamoša Riku, ale aj vlastného vzťahu, pretože riskujú zabudnutie svojho priateľstva. Do tohto miš-mašu sa navyše montujú nové postavy z Organization XIII...

Súboj s Cloudom je opúť jedným z najtažších v celej hre. Bez silných kariet je neporaziteľný.

Svet ReCoM kombinuje novú lokalitu Castle Oblivion i pár čerstvých postáv s recykláciou známych svetov a dokonca i dejových bodov. Najmä v prvej polovici sa konfrontujete s opätovnými návštevami Wonderlandu, Agrabahu či Halloween Townu, kde čakajú rovnakí bossovia a dianie postáv – takže vo Wonderlande treba znova dokázať nevinu Alice a v Agrabahu zase čeliť Jafarovi a pod. Staré známe príbehy sú mierne obohatené o ideu spomínania a zabúdania – pretože naši hrdinovia ich poznajú, no na druhej strane sú nepoznaní a postavy konajú inak.

V konečnom dôsledku toto opakovanie občas unaví a príbehových elementov je spočiatku dosť málo, ak ste hrali oba diely Kingdom Hearts, v tomto smere vám môže časť príbehu pripadať ako krok späť. V druhej polovici sa dianie rozbehne, dej je intenzívnejší vďaka Organization XIII. Čiastočne som mal z deja podobný dojem ako úplne prvýkrát z Kingdom Hearts – niektoré malé príbehy rozprávkových svetov nie sú také pútavé, no keď pominú a vyjde na povrch veľký príbeh celku, stojí za to.

Na prvý pohľad zvláštna skladba sveta je daná pôvodom GBA. Voľná vandrovka po rozľahlých svetoch je vymenená za tvorbu vlastných svetov s príslušnou tematikou. Každý svet predstavuje jedno poschodie zámku Castle Oblivion a obsahuje cca tucet miestností. Niektoré sú vopred definované, v troch sa odohráva príbeh, v bonusovej čaká poklad. Na otvorenie treba príslušnú kartu. Charakter ostatných miestností si určite sami – či chcete veľa nepriateľov, málo, či budú prispatí alebo sa objaví Save Point. Daná miestnosť je vytvorená v 3D, no ide vlastne iba o veľký priestor s pár plošinami a najmä nepriateľmi. Prídete k nim a z voľného módu sa prepne hra do bojového.

V Agrabahu sa bojuje v uliciach i jaskyni za mestom, poteší aj ľahšia obtiažnosť.

V ReCoM sa všetko točí okolo kariet, takže aj boj je nimi ovplyvnený. Každá aktivita je podmienená použitím karty. Niektoré sú útočné (švih mečom), iné vyvolajú kúzlo alebo rovno summona. Špeciálne karty privolajú na pomoc aj Goofyho alebo Donalda. Áno, väčšinu hry budete v boji sami – a dvojica kamošov z Disneyho rozprávok sa zapojí len vtedy, keď nájdete a použijete ich kartu. Boj s kartami je pomerne variabilný, i keď spočiatku komplikovaný. Musíte posúdiť zoradenie kariet v balíčku a ich level. Navyše treba sledovať útok súpera – jeho karta nesmie byť vyššia, inak o svoju v danom súboji prídete (zlomí sa). Keď postupne miniete karty, treba si ich znovu namiešať, čo prebieha zbesilým stláčaním príslušnej číslice – balíček sa postupne načítava dlhšie.

Boje nie sú ani tak chaotické ako občas pomerne náročne na sledovanie diania: akú kartu tasí nepriateľ, kto aktuálne útočí a aká karta nasleduje v mojom poradí balíčka? Preto sa pri Sorovi oplatí v prvých svetoch experimentovať a zistiť, aké poradie kariet je pre vás najúčinnejšie. Navyše po čase zistíte, že hádzanie či obyčajné kúzlenie nestačí a karty sa dajú skombinovať do trojíc pre ich vyšší účinok. Má to iba jednu chybičku – z tejto trojice sa prvá karta znehodnotí tak, že v tomto boji ju už nepoužijete. Čo sa týka ponuky kariet, v hre sa ich povaľuje dosť, vypadajú z nepriateľov či pohodených sudov. A každá má svoju hodnotu, takže aj keď zozbierate sto kariet, zrazu zistíte, že váš balíček môže mať hodnotu zodpovedajúcu iba 25-30 kartám, takže nasleduje potrebná selekcia.

Už-už si myslíte, že ste na hru vyzreli, máte parádne zostavený balíček, prechádzate svetmi, užívate si príbeh a zrazu príde súboj s prvým ťažším bossom. Je to úplne odlišný zápas, kde bežné karty nestačia a prichádza na rad zistenie slabín bossa a čo najefektívnejších útokov z vašej strany. Ako v prvej hre, aj v ReCoM majú bossovia niekoľko ukazovateľov zdravia a pri slabom balíčku sa sotva dostanete do polovice. Pri bossoch sú podstatné ich údery, takže niekedy je potrebné sa im vedieť správne uhýbať a potom keď nájdete slabé miesto, treba maximálne rýchlo soliť karty a ich kombinácie, pretože po 10-15 sekundách sa zväčša boss pohne a ďalšiu minútu opäť strávite iba v defenzívnom móde.

Cesta za Dvere svetla je nádejna, no kráľ Mickey či Riku sú stále o krok vpred. Či inde.

Napriek tomu je obtiažnosť súbojov máličko prestrelená. Už v prvej tretine hry pochopíte, že nastáva povinná fáza grindovania a naháňania vyššieho levelu skôr ako obvykle (i na pomery japonských hier) – lebo už tretí či štvrtý boss sa dá skoliť tak na desiaty raz. Kombinácia pomerne opakujúcich sa bežných súbojov a nemilosrdných bossov je jedinou zábranou v hladkom postupe hry – a samozrejme, slušným žrútom času. Je to sčasti škoda, lebo ak pominieme opakujúce sa príbehy iných svetov a vlastnú záľubu v súbojovom systéme, niekedy sa pristihnete, že málo vecí vás poháňa vpred. Čo pri minimálne 20-hodinovej hre treba zobrať do úvahy. Ešteže je tu príbeh s Organization XIII a po konci hry druhý mód – v ňom si možno vychutnať Rikuho príbeh a udalosti zrazu dostávajú novú príchuť.

Audiovizuálne spracovanie je dobré, aj keď pochádza z GBA. Grafike možno chýba pestrosť z KH2, no inak z PS2 dostáva solídny výkon a in-game animácie sú výborné, ich kombinácia s dejom v Castle Oblivion je jednou z najväčších odmien. Pravda, soundtrack je do veľkej miery recyklovaný, pretože priamo čerpá z prvého dielu – ale česť nádherným vlastným melódiam ReCoM.

Má zmysel dnes investovať do ReCoM? Nie je to plnohodnotný diel série v rámci príbehu či herného systému a od akčného RPG prechádza k náročnejšiemu módu s používaním kariet, čo nemusí každý hráč prijať. Navyše vrátiť sa po dohraní dvoch dielov k tomuto medzičlánku môže byť bizarné. No ak túto sériu milujete a chcete stráviť ďalších pár desiatok hodín so štvoricou Sora, Riku, Goofy, Donald, patrí sa vyskúšať aj tento síce krkolomne vytvorený, ale celkom dobre hrateľný remake.