Ó beda beda. Kráľovský maznáčik Drápek sa stratil a hlava štátu je tak nešťastná, že nemôže plniť svoju funkciu kráľa. Na pomoc prichádzajú traja goblini Hejbal, Cherubínus a Troup, ktorí sa na kráľovské utrpenie nemôžu pozerať.

Návrat zabudnutých

Pôvodný diel Goblinov vyšiel v roku 1992 a posledný, tretí, o rok neskôr. Autori načreli hlboko do histórie a tak si tieto klenoty budú pravdepodobne pamätať už len pamätníci. Novým a mladším hráčom odkojených na FPS-kách s určitosťou blížiacej sa 100 percent toto meno nič nepovie. Jednalo sa o point and click adventúry s grafickou aj hudobnou stránkou na špičke vtedajších hier. Kto sa do nich zabral, musel ich dohrať, pretože humorná zložka spolu s hrateľnosťou bola klenotom. Vyskytovalo sa v nich však veľa zákysov, no každý správny krok bol odmenený vtipnou scénkou, ktorá priliala novej energie a chute pokračovať. Za niečo podobné sa vydáva aj štvrté pokračovanie, no svoje mimikry prezradí už po prejdení zopár úrovní.

Niečo zhnité je v štáte Gobliňom

Prvou vecou, ktorá vás po spustení okamžite ohúri, je absolútne katastrofálna grafika. Aktívne predmety sú 3D objekty zložené odhadom z 10 polygónov, hlavní hrdinovia ich majú o niečo viac, no stále katastrofa. Na polygónoch sú aplikované maximálne banálne textúry sťa kresby päťročného dieťaťa. Všetko 3D je zapustené do renderovaného pseudo 3D sveta modelovaného pravdepodobne nejakým sharewarovým programom, resp. začínajúcim grafikom. Kolízia polygónov s okolím je na dennom poriadku, ako aj prechádzanie objektmi v pozadí. Podstatná však nie je grafika, ale samotná hrateľnosť a tak by sa tento grafický úlet dal ako tak prehltnúť.

Keď sme už natrhli zadnicu grafike, poďme teraz zlomiť väz zvukom a hudbe. Celé by sa to dalo zhrnúť jedným nepublikovateľným slovom, no o čom by som písal, že. V pôvodnej sérii všetky postavy sveta roztomilo žvatlali (disketová verzia) a dôležité dialógy boli aj nahovorené (len CD verzia). O niečo podobné sa pokúsili zvukári aj v Gobliiins 4 a dopadlo to úplne zle. Žvatlanie bolo nahradené škrekom páriacich sa veľrýb skombinované s midi nástrojmi plus spomalenými výkrikmi pri orgazmoch a toto všetko pustené odzadu. S dabingom si pre zmenu nikto ani nerobil problémy a tak úplne absentuje. Hudobná zložka bola zverená asi najväčšiemu odborníkovi, pretože je síce dosť o ničom a nudí, no medzi slepými jednooký kráľ.

Zlé a horšie

Ok, zvuk sa dá vypnúť a grafika, no tú musíte nejako prehrýzť. Hlavne aby to malo náboj a iskru z dielov minulých. Bohužiaľ sa tak ale nedeje. Humorné scénky by sa dali spočítať na prstoch drevorubačovej ruky, aj tie sú skôr detinské ako vtipné. Cherubína napríklad kopne rastlina a dvom ostatným to príde strašne vtipné. V podobnom duchu sa odohrávajú všetky frky. Niekoho niečo kopne, pohryzie, či buchne. Žiadne modriny, monokle, mozole či dočasné zohavenia ako z predchádzajúcich častí nečakajte. Tieto polygóny nemajú emócie.

Každá z postáv dokáže robiť niečo, čo ostatným dvom chýba. Cherubín vie levitovať s predmetmi a čarovať kúzelnou paličkou, Troupovi síce chýba mozog, no doháňa všetko silou a Hejbal vie ako jediný používať a nosiť predmety. Schémy ako opraviť rebrík pomocou pohodenej palice, zasadenie semienka, z ktorého vyrastie rebrík alebo žaba, ktorá dostane hrdinov na druhú stranu rieky sa niekoľko krát v úrovniach opakujú, ostatné patria medzi pseudo logické až maximálne nelogické. Napadlo by vás napríklad vytiahnuť magnetom z kopy vlasov okuliare? Navyše nikdy neviete presne, čo treba robiť.

Každú z 15 úrovní reprezentuje len jedna obrazovka a vy musíte prísť na to, o čo vlastne ide. Nepomôžu ani NPC postavy, ktoré neprezradia, či vlastne niečo chcú, alebo nie. Niektoré mechanizmy fungujú len na určených miestach a ak nestojíte presne v danom bode, tak sa akcia neuskutoční, čo vo väčšine prípadov vyhodnotíte ako akciu, ktorá nefunguje a hľadáte iné riešenie (väčšinou všetko na všetko). Druhým nezmyslom je objavenie predmetu až po odkecaní dialógov všetkých postáv a aj samotné dialógy sú závislé od akcií uskutočnených predtým. Používať všetko a všade plus zakaždým skontrolovať postavu, či nepovie o riadok viac, aby sa vzápätí niekde (raketa) zjavil predmet, ktorý tam predtým nebol a navyše je skrytý, je choré.

Veľa patálií si užijete napríklad s vysúvacím rebríkom, ktorý dokáže aktivovať len silák Troup. Ak ale po ňom vylezie, deaktivovať a schovať ho môže aj Hejbal, no ten je príliš slabý na opätovnú aktiváciu. Tak ste zostali s Troupom visieť a zhasla fajka, reštart levelu. Áno reštart. Žiadne sejvy neexistujú. Ak raz začnete, musíte daný level dohrať, inak repete. Po skončení obdržíte desať miesny kód. ČDP? Kód? To sme kde? Na osem bitoch bez harddisku to pochopím, ale tu? Šťastie, že každý prejdený level sa uloží v profile a tak sa dá pokračovať od poslednej úrovne. Ale načo je tu potom ten kód? Schizofrénia. 

Poslednou kvapkou pre mňa bol aktívny text zobrazovaný v ľavom dolnom rohu. Klasicky kurzorom nabehnete na predmet, no jeho meno sa neukáže pod kurzorom, ale v spomínanom rohu. Takto to fungovalo aj v starých dieloch, no tam bol čierny stavový riadok a zmena sa dala zrakom zachytiť periférne. Tu žiadny riadok nie je a aplikovať žltý text na pieskovom podklade (niekoľko úrovní) muselo napadnúť len vážneho umelca.

Návrat do doby kamenej

Veľmi príjemným prekvapením je prítomnosť všetkých troch starších dielov na placke. Sú to expandované CD verzie, ktoré obsahujú kompletný dabing a všetky titulky boli preložené do češtiny. So smútkom v hlase ale treba poznamenať, že každý z týchto dielov prekonáva Gobliiins 4 vo všetkých ohľadoch. Príjemnou grafikou počnúc, nahovorením, logickosťou (aj keď aj tu sa občas autori utrhli), interfejsom, ukladaním rozohranej hry a celkovou hrateľnosťou končiac.

Všetky 3 staršie diely sa spúšťajú pomocou dosboxu a používajú filtre na 320*200 grafiku, takže aj po tých 15 rokoch to vyzerá veľmi dobre (v rámci možností, samozrejme). A ten humor. Len intro z prvého dielu strčí do vačku celé štvrté pokračovanie a to už ani nebudem hovoriť o gagoch a zlobách, ktoré si robia goblini v jednotlivých leveloch. Sprvoti som si myslel, že je to len nostalgia, že mi prišli staršie časti komickejšie, no potom som si zahral z každého dielu zopár úrovní a boli nabité vtipmi až na povalu.

Gobliiins 4, ako nenáročná nízkorozpočtová hra, nie je až tak úplne na zahodenie. Dá sa pri nej stráviť zopár chvíľ, no jasný žiariaci diamant z tohto kompletu robia tri predchádzajúce diely, ktoré sú staršie viac ako dekádu, no napriek tomu nestratili nič zo svojho lesku. Celé štvrté pokračovanie na disku je teda dôležité asi tak, ako xylofón pri behu na 100 metrov. Ak máte radi logické hry a goblinov ste ešte nehrali (tých starých), nemali by ste si ich nechať ujsť, cena celého kompletu by mala byť viac ako priaznivá.