Aj vďaka malým vydavateľským domom, akým je Rising Star Games, sa do Európy dostávajú tituly, ktoré by inak neopustili hranice Japonska. Tvorba v krajine vychádzajúceho slnka je často šitá na mieru tamojšiemu publiku a tak nečudo, že textová adventúra Lux Pain prehráva svoj boj o miesto na trhu. Jej široký záber, rozvíjanie vzťahov medzi študentami strednej školy, riešenie problémov tínedžerov ústi do množstva irelevantných informácií, ktoré odvádzajú pozornosť od skutočného príbehu.

Od samého začiatku ste zasypávaní udalosťami a postavami, ktoré sa neváhajú s vami podeliť aj o tú poslednú drobnosť v ich živote, ako napríklad to, že horúca kúpeľ je zdravá. Ako člen tajnej skupiny FORT (Force for Obliteration of the Rising Terrors) ste poverení vyšetriť množiace sa násilné činy v meste Kisaragi. Spôsobuje ich zákerný vírus Silent, ktorý sa živý na negatívnych pocitoch nositeľa, ovplyvňuje jeho chovanie a môže nakoniec viesť k samovražedným sklonom. Identifikovanie infikovaných však nie je také jednoduché. Saijo Atsuki sa musí venovať aj školským povinnostiam a potom zbierať stopy hľadaním Shinen, tých najtajneších tajomstiev zakopaných hlboko v mysliach ľudí. Atsuki, ako jeden z mála, je obdarený schopnosťou Sigma, ktorá Shinen úspešne vykopáva.

Komplexná story

Lux Pain je textová adventúra, resp. dalo by sa hovoriť aj o interaktívnej knihe, pretože toho hrania si veľa neužijete. Hra vás sama vedie lokalitami, pustí iba tam, kam chce, aj to za predpokladu, že ste vyspovedali všetky postavy označené na mape. Občas sa vám dostane slobody, ale nakoniec výber nehrá rolu, ste vedení za ručičku. Okrem šiestich štvrtí Kisaragi City sa budete pohybovať po areáli školy, kde trávite dopoludnie každý deň. Nejde ani tak o učenie, ako o sociálnu interakciu a nadväzovanie nových známostí, čo vďaka ústretovosti všetkých NPC postáv nie je problém.

Atsuki sa stáva nielen obľúbeným, ale aj lokálnym playboyom, rešpektovaným vyšetrovateľom a k tomu všetkému aj nedostupným mladíkom, pri ktorom aj skúsené policajtky dostávajú závrat. Bielovlasý androgýn je spočiatku záhadou sám o sebe. Hra ho predstavuje v štýle prológov veľkofilmov, po zhliadnutí ktorého neviete, kde je sever. Neviete, čo je Shinen, čo je Silent a kto dopekla sú všetky tie postavy. Po cca 5 – 6 hodinách sa začínate orientovať, ale nikdy nezorientujete.

Podávanie príbehu je žalostné, je preplnený zbytočnými postavami, postrannými, nezaujímavými story a vetvením, za aké by sa nehanbili ani RPG. Udalosti namiesto toho, aby napredovali, sú spomaľované a umelo naťahované. V Lux Pain sa je jednoduché stratiť a to aj napriek tomu, že svoj postup konzultujete so záznamami vo FORT-e, čo je však najhoršie, ani záver nie je uspokojivý a netušíte, kto za všetkým stál, kto zomrel.

Kde je gameplay?

Lux Pain svoj japonský pôvod nezaprie, čo sa odráža na odfláknutej lokalizácii, ktorú riešili dve firmy súčasne. Jedna mala na starosť dabing vybraných dialógov s anglicky hovoriacimi dabérmi a tá druhá bez spätnej kontroly preložila text. Výsledok je taký, že titulky nesedia s hovoreným slovom, navyše text je plný gramatických chýb, preklepov. Mieša sa tu formálny štýl s neformálnym a hovorovými výrazmi, chybne sú delené slová na konci riadkov, spojky sa doplňujú znakmi a niekedy narazíte na zlý rod pri oslovení postáv.

Hra je rozdelená do 21 dní (= 21 kapitol), čo vám cca zaberie 18 – 20 hodín, pričom jedinú hernú náplň tvoria dve minihry! Za celý ten čas budete zoškrabovať obrázky ako u strieracích žreboch pri hľadaní Shinen a potom ťukať na objavujúce sa explodujúce bodky počas súboja so Silent (= boss). Chabá herná náplň je stavaná pre príležitostných hráčov a neprekvapí vás ako obtiažnosť, tak ani variabilita, resp. viacnásobné hľadanie Shinen u niektorých postáv.

Shinen sa zhmotňujú do fráz a tie musíte znovu vložiť do mysle, aby ste u dotyčného mohli prečítať myšlienky, ktoré sa skladajú, rozkladajú, spájajú, rozpájajú, točia, vrtia z písmenok. Súvislé čítanie je nemožné a ani tie útržky vás neurobia múdrejším. Nebolo by lepšie myšlienky nahradiť flashbackmi alebo rovno celými vetami, keď už sa chcelo šetriť na vývoji? Pospájať si všetko tak, aby ste tomu rozumeli, je takmer nemožné a z tohto dôvodu napríklad ani neuspejete v teste u veštkyne.

Chceme takéto hry?

Minimum gameplayu v kontraste s tonami textu robí z Lux Pain takú prehliadnuteľnú telenovelu. Nemá konca a ak už dôjde na nejaký ten zvrat, nie ste prekvapení, pretože pred kľúčovou informáciou vám Ruy povedala, kam chodí, keď sa cíti pod psa a že jej náladu jej spraví iba káva. Lux Pain, ako interaktívny kus softvéru, nepustí k sebe každého kvôli svojej komplexnosti a košatosti dialógov. Ženské publikum a všeobecne mládež má šancu stotožniť sa s niektorou z postáv, pretože ich citlivá osobnosť prechádza pubertou a riešia problémy typické pre tínedžerov, ako zmena zvonenia v telefóne.