Stealth akcií nie je na PC toľko, aby sme si z nich mohli vyberať plnými hrsťami a tak každý nový kúsok poteší. Obdobie druhej svetovej vojny je síce tri krát prevarená polievka no nie v tomto žánri. Tak sa teda pozrime na neohrozenú Britskú agentku nasadenú v tyle nepriateľa, ktorá za pomoci tieňov a rúška noci dokáže zlomiť srdce a väz nejednému statočnému nemeckému vojakovi. Začnime hneď zhurta, konkrétne nedovolenými údermi, ktoré sa tiež volajú...

Údery pod pás

Zhýčkaných hráčov naučených na autohealing môže nemilo prekvapiť fakt, že hlavná postava sa sama nedolieči ako ježíš priložením ruky, ale musí poctivo zbierať medikity. Mimopriestorovými trenkami nie je hrdinka taktiež obdarená, takže nedokáže niesť ani žiadne predmety do zásoby. Je potrebné sa teda vracať na miesta kde ste nechali lekárničku, ktorá však vylieči len nepatrné množstvo. V momente, keď utečiete hrobárovi z lopaty zistíte, že na úplné vyliečenie potrebujete zhruba päť lekárničiek, ktoré k dispozícii samozrejme nie sú ani v celej úrovni. Postava je však krehká a tak stačí, že sa jej žalúdkom premelie olovo z troch výstrelov a už čuchá korene odspodu.

Toto by som bral, ak by bol Velvet assassin čistá stealthovka, no posledné dve úrovne sú  čisto akčná Rambo záležitosť a to som si trhal všetko ochlpenie z tojáškov aby som svoju agóniu ešte umocnil. Nasadené komando sa nedalo nijako obísť ani potichu zneutralizovať a tak prichádzala v úvahu len cesta hrubého odporu.

Vystriedal som myš aj gamepad, ale mierenie je na obidvoch hrubé, nepresné a celkovo mizerné. Všetky zbrane majú veľký rozptyl a zameriavací kríž je gigantických rozmerov. Skôr, ako dať headshot na veľkú vzdialenosť, sa vám podarí deflorovať rehoľnú sestru. Už v prvom Thiefovi bolo možné zahasiť zdroje svetla a priplížiť sa nepozorovane k cieľu. Nacisti sú ale asi pedanti a všetky svetlá robia z nepriestrelnej substancie, čiže môžete do žiarovky vyprázdniť celý zásobník a ani ju neškrabnete. Pritom toto býva stavebný kameň stealth akcií. Niektoré svetlá sa síce dajú vypnúť vyhodením poistiek, no väčšinou bývajú na miestach kde sa dá cez stráže len ťažko preštrikovať.

Umelá inteligencia by sa dala označiť z kategórie božská. To znamená, že autori o nej, tak ako o bohu, veľa počuli a čítali, no nikdy ju ani náhodou nevideli. Všetci vojaci majú predpočítané trajektórie pohybu z bodu A do bodu B, ktorých sledovaním strávite asi najdlhší čas v hre. Po priblížení zozadu potom nasledujú tieto situácie. Nepriateľ vás nevidí a zomrie, nepriateľ zmení smer a uvidí vás (v 90% vaša smrť), uvidí vás iný skopčák (v 70% vaša smrť) uvidí vás hocikto a pokúsite sa utiecť. Unikať nemusíte ďaleko, stačí za najbližší roh do tieňa. Pravdepodobnosť že by vás našiel je mizivá. Stráž sa po nájdení tela a chvíli oplakávania padlého kamaráta vracia na svoju obežnicu s piesňou od Hitler-jugendu na perách nehľade na počet padlých kamarátov ktorých musí prekročiť. Výnimkou sú len zmienené posledné úrovne, kde nepomôže ani skrývanie v tieni, pretože komando asi disponuje termovíziou či noktovizormi (samozrejme že nič také nemajú a počítač prach sprosto podvádza).

Svetlo na konci tunela

Aj keď som doteraz len ohováral, ma VA aj svoje svetlé stránky. Zabíjanie nič netušiacich skopčákov odzadu je motivujúce a hrdinka má v talóne nespočet vraždiacich techník od jednoduchého zatlačenia dýky do ľadvín až po maniakálne dobodanie pätnástimi ranami. Niektoré mapy sú vymyslené precízne a plánovať odstránenie všetkých stráží je radosťou. Iné sú koncipované ako malé puzzle a miestnosťou musíte prejsť aby si vás nik nevšimol. Občas býva na zemi rozbité sklo alebo rozliata voda, ktorými sa nedá plížiť, v dvoch úrovniach dokonca oblečiete nemeckú uniformu potrebnú na prienik husto stráženými miestami a nechýba ani špeciálna vlastnosť ktorá robí z postavy nadčloveka – morfium.

V morfiovom móde upadnete do tranzového stavu a neublíži vám žiadna guľka. Menším problémom ale je, že po zabití akéhokoľvek nepriateľa sa vraciate späť do reality. Nabehnúť v tomto móde proti presile sa teda rovná smrti. Pobyt v ríši snov môžete predĺžiť upgradovaním tejto vlastnosti, no efekt je nulový. Zvyšovať môžete aj rýchlosť pohybu v plížiacom režime a aj odolnosť proti inkasovaným strelám nájdením rôznych predmetov za ktoré dostávate experience body. Rozdiely medzi najnižšou a najvyššou úrovňou sú ale tak zanedbateľné, že to v podstate ani robiť nemusíte. V prvom rade sa musíte spoliehať na svoj zbrojný arzenál.

Základom vyzbrojenia je nôž, ktorý vám bude robiť spoločnosť až do konca hry. Druhým verným spoločníkom bude pištoľ s tlmičom, no nábojov do nej je málo a preto ich treba šetriť. Vtipnou zbraňou je svetlicová pištoľ vďaka ktorej po vás Nemci doslova zahoria túžbou a v neskorších úrovniach sa dostanete aj ku samopalu a lugeru.

Farby druhej svetovej

Graficky patri VA medzi vyšší štandard. Pozriete sa do klasických lokácii druhej svetovej, konkrétne väzenie, tajomný hrad, sklady, ponorkový prístav, židovské geto, vypálená dedinka, či obligátne stoky. Všetko s dostatkom temných miest pripravených na skrytie. Nad grafikou ale vyčnieva výborný temný soundtrack, ktorý zahrá len pri predpripravených akciách, no o to pôsobí pompéznejšie.

Celkovo VA ponúka dvanásť rozdielnych úrovní a hrubá herná doba sa blíži ku štrnástim hodinám, no to najmä kvôli faktu, že strávite mnoho času plánovaním akcie v tieni, čakaním na správnu konšteláciu Nemcov a mnohými pokus-omyl-reštart od savepointu akciami. Niektoré uloženia sú ale od seba až príliš vzdialené a tie najväčšie výzvy a koncentrácie nepriateľov sú väčšinou tesne pred automatickým uložením. Potom vás pôjde aj rozhodiť od jedu vracať sa desať minút dozadu a tichučko sa dostávať opäť na miesto smrti, kde vás zasa zabije úplne niekto iný.

Velvet Assassin nie je nepodarená stealth akcia, len veľa nápadov by potrebovalo dotiahnuť, hlavne kixujúca AI si nárokuje utiahnuť pár šróbov. Zvrzané mierenie sa dá takmer celú hru prehrýzť, keďže budete zabíjať hlavne na blízko, no posledné dve úrovne hru pochovávajú počas vyhrávania guľometného SS tria. Zničiteľnosť svetelných zdrojov patrí k alfe a omege stealth žánru, no tu nič podobné nenájdeme. Pravdepodobnosť úspechu hry je teda veľmi  malá, no svojich fanúšikov by si nájsť mohla.