Nové technológie vedú ľudstvo k lepším zajtrajškom, neraz otvárajú brány do nových svetov, ale tento krát otvorili bránu do inej dimenzie. Najprv sa to zdalo ako záchrana, útek pred záhubou, ale neskôr sa ukázalo ako moc sa všetci mýlili. Konečne, keď sa im podarilo dostať z tejto pasce, konečne keď našli vytúžený cieľ, zisťujú trpkú skutočnosť. Nová Zem pravdepodobne nie je koniec ich strastiplnej cesty, vlastne je to možno len nový začiatok konca.
Príbeh Perimeter 2 začína presne tam, kde predtým skončil predchodca. Brána z nebezpečnej dimenzie sa za pútnikmi po vstupe do nového sveta zatvorila, ostala už iba pochybnosť, či je zbytok civilizácie na správnej stope a ďalší boj o holé prežitie môže začať. Príšery z čiernych snov zmizli, ale jeden nepriateľ ostáva. Ostali už len dve frakcie, náboženská sekta a bratstvo Novej Zeme. Jedny sa prispôsobili podmienkam a tak ovládli technológie na ovládnutie oceánov i morí. Začali všetko okolo seba zaplavovať, aby si prispôsobili prostredie pre postupné odstránenie neústupných nepriateľov. Tí sa zase snažia za každú cenu udržať každý centimeter súše, udržať planétu v pôvodnom stave. V tomto spočíva najväčšie ťažisko taktiky, boj o územie, jeho zabratie a následná obrana.
Aj keď budete počas misií dostávať rôzne čiastkové úlohy, jadro ostane vždy rovnaké. Posúvať svoju oblasť, perimeter hlbšie a hlbšie, postupne ukrajovať z nepriateľského územia. Sem tam dostanete v príslušnej oblasti chrániť dôležitý objekt, obsadiť v odľahlej oblasti budovu či technológie, zničiť nepriateľskú základňu a podobne. Je to síce aký taký vietor do zmeny gameplayu, ale príliš malý, aby vykompenzoval nedostatok rôznorodých jednotiek. Majú síce každá dva módy fungovania, čo z nich robí univerzálnejšie zbrane, v každom móde akoby inú jednotku, avšak to nestačí na variabilné taktizovanie. Tak isto je veľmi málo budov, ktoré by sa dalo stavať, či už budovateľských alebo útočno obranných.
Je to určite zo strany tvorcov zámerné aj vzhľadom na pomerne rýchly spád celej hry. V podstate žiadna stavba nemá nijaký hodnotný význam, všetko sa stavia veľmi rýchlo, jednotky aj budovy a zvyknete o nej aj rýchlo prichádzať. Stačí málo, nepozornosť, zlý taktický ťah, využitie vašej predošlej chyby nepriateľom, aby ste prišli aj o polku základne. Ide vždy o rozširovanie základne pomocou tzv. energetických veží prepravujúc energiu zo základne do odľahlých častí mapy, ale aj o transformáciu terénu do požadovanej podoby. Až keď sa vám podarí takto postaviť vežu, môžete v jej blízkosti stavať ďalšie budovy, hlavne obranné veže. Ak ich okamžite nepostavíte, prídete o energetickú vežičku aj vybojované územie a môžete začať odznova. Naopak, ak si miesto udržíte, opevníte, tak postavíte ďalšiu vežičku a tak stále dokola, až to sem tam príde fádne.
Autori sa to snažili okoreniť hrateľnosť aj špeciálnymi kryštálmi rozosiatymi po mapách, ktorých sila vám dodáva unikátne schopnosti, ako napríklad každú chvíľku zhodiť mega bombu kamkoľvek na mape, zneviditeľniť svoje jednotky, liečenie, špeciálny štít a podobne. Je to príjemné doplnenie možností gameplayu, neraz i veľmi efektné, ale nič čo by ho zásadne menilo, zachraňovalo z postupnej jednotvárnosti. Dokonca ani zmena strán, ktorú postúpite približne v polovici príbehu, nesplní očakávania. Jednotky na oboch stranách prakticky rovnaké, budovy tiež, aj taktika ta istá. Mení sa jedine ich grafický kabát, budovanie súše sa zmení na jej zaplavovanie plus pár drobností.
Naopak, prostredie sa mení pomerne často, vždy tak ako aj v prípade predchodcu rozhodne zaujme svojim umeleckým stvárnením. Na prvý pohľad je zrejmé, ako sa autori pohrali s umiestnením každého kopčeka pre dosiahnutie čo možno najlepšieho zážitku z hry. K tomu si prirátajte jeho kompletnú možnosť deštrukcie i premeny nielen vďaka účinným bombám či terrarformovaniu, ale aj vďaka rôznym nástrojom, ktoré budete mať k dispozícií. Aj po stý krát si radi pozriete, ako sa po mega explózii šíria tlakové vlny, v reálnom čase deformuje terén, ostávajú krátery. Akurát škoda, že deformácia terénu je viac menej iba kozmetická záležitosť. Nijako neovplyvňuje priechodnosť vašich tankov, dostrel, ani vás nenúti meniť taktiku.
Teda akože tankov. Jednotky sú totiž ako všetko v hre veľmi exotické, čo rozhodne nie je na škodu. Lietadlá ani pozemné jednotky vám nebudú nič pripomínať, akoby výplody čistej fantázie tak trochu mimo realitu. Môžete si byť ale istí, že ich nepriateľ bude náležite využívať proti vám. Jedna vlna za druhou neustále dorážajú až máte chuť to častokrát vzdať. Popri tom neustále sa rozrastajúca nepriateľská základňa, utláčajúce veže nedovoľujúce žiadnu chybu. Jednoducho ak nebudete robiť presne to, čo máte a v správny čas, máte problém. Hlavne niektoré misie, akoby presne na sekundu vyrátané, čo musíte kedy spraviť, inak nemáte najmenšiu šancu. Niekedy je priebeh frustrujúci, keď musíte misiu neustále opakovať, aby ste všetko správne vystihli.
Vo veľkom zmätku nepomôže ani dobre spravený mega zoom, pomocou ktorého si môžete zväčšiť bojisko až po hranicu, kedy vidíte kompletnú mapu s ikonami jednotiek i stavieb. Je to síce veľká pomoc, ale nevyužijete ju príliš často. Skôr sa dostanete k multiplayeru, neponúkajúci síce veľký počet máp, ale rýchlu, dynamickú taktickú hru pre hráčov s dobyvateľským srdcom.
Čo však môže srdce nejedného unaveného hráča od neustále opakovaných tém potešiť, je naozaj svojský, až exotický štýl grafiky. Výrazné pestrofarebné odtiene, zvláštne dizajny objektov a ešte čudnejšie jednotky, plus naozaj bizarné, surrealistické prostredia. Štýl Perimetru 2 rozhodne nechýba a technické spracovanie aj keď nie je momentálna technologická špička, určite podporuje vyjadrenie tohto zvláštneho sveta. Dokonca ani hudba nie je bežná, s akou sa stretávate v rádiu. Ambietné melódie sa striedajú s nevtieravými tónmi, sem tam správne navodzujúce atmosféru boja a žiaľ, má čo robiť, keďže atmosféra z pôvodného originálu sa z veľkej časti vytratila.
To bude asi aj najväčším kameňom úrazu pre fanúšikov predošlého dielu, pretože z prvého Perimetru ostali len základy. Tí, čo sa tešili na ďalšie dobrodružstvá v štýle predchodcu, budú pravdepodobne sklamaní. Tí, čo predtým s Perimeterom neprišli do styku, budú chvíľu vzhľadom na odlišnosť od ostatných stratégií v rozpakoch.
Originalita, nevšedné spracovanie na slušnej úrovni, dobré ovládanie spolu s neobyčajným príbehom podporujú rýchly dynamický gameplay. Až niekedy zabudnete na nedostatky, na to, že vám chýba väčší počet jednotiek, že občas chytíte nervy, keď nebudete vedieť ako ďalej a možno vám ani nebude vadiť mierna fádnosť celého ťaženia za novým domovom.
