Dôležité kroky, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú pohľad na okolie, prácu, orientáciu, nový život, osobu alebo smrť, sa dajú zrátať na prstoch oboch rúk. V prípade série Guitar Hero to nie je inak. Pre hráča-konzumenta sú tie kroky presne tri; vkročenie na nepreskúmané teritórium, kde malá firmička hazarduje so svojou existenciou skôr než prekročí pomyselnú hranicu s obrovskou krabicou, v ktorej je plastový výsmech v tvare gitary; založenie celej kapely a posledným je Metallica.

Los Angelskej metalovej inštitúcii, po ktorej prahol každý, kto zobral gitaru do rúk, sa dostáva pozornosti vo forme predraženého datadisku, ktorý našťastie nezdieľa podobný osud ako dva predošlé prídavky Rock's The 80's a Aerosmith. Z celkového počtu 49 skladieb sa na soundtracku nachádza 20-ka, ktorá tu však nemá čo hľadať. Vraj ide o výber samotných členov Metallica, no tieto skladby dostali až podozrivo veľa priestoru, akoby chceli autori uspokojiť hudobné vydavateľstvá.

Stone Cold Crazy od Queen, Tuesday's Gone od Lynyrd Skynyrd a Turn the Page od Boba Segera sa dá chápať ako vzdanie holdu, ale prečo sú v hre v pôvodnej verzii a nie tej od Metallici ako skladba Mecyful Fate? Pri formáte, akým je Metallica, sa Samhaim, Kyuss, Diamond Head, Alice in Chains, System of a Down, Sword jednoducho strácajú, stávajú sa prehliadanými alebo zastupujú skladby iba na jedno zahranie. Nie je to Metallica & Friends, je to Guitar Hero: Metallica.

Metelica

Tak ako každé živé vystúpenie otvára aj hru The Ecstasy of Gold, počas ktorej nastupuje kapela v zložení Lars Ulrich (bicie), James Hetfield (vokály, gitara), Kirk Hammet (sólová gitara), Robert Trujilo (basová gitara) na pódium. Po inštrumentálke od Ennia Morriconeho zaznie For Whom The Bell Tolls a The Unforgiven. Mimoriadne silný nástup s autentickým nábojom koncertu vystrieda skutočnosť, že Guitar Hero: Metallica nemá vôbec žiadnu kampaň i keď sa tak tvári. Za odohrané skladby zbierate hviezdy a tie vám odomykajú ďalšie pódiá s novými skladbami. Ak si ich nechcete pracne odomykať, je tu Quickplay, kde sú všetky okamžite k dispozícii.

Skladby od Metallica sú zoradené od tých ľahších až po masakrálnu trojicu Disposable Heroes, Dyers Eve a Master of Puppets. V úvode jednoduchá obtiažnosť sa približne v poslednej tretine skokovo mení naschvál porozhadzovanými notami po celej šírke osnovy, diabolsky rozkúskovanými sólami v kombinácii s rafinovane rozloženými akordami, pasážami vyhradenými pre tapping alebo sliding na dotykovej časti gitary, čo je výzvou aj pre tých najskúsenejších. Novinkou je obtiažnosť Expert+ pre bubeníkov vybavených dvomi kopákmi, ktorí chcú mlátiť do bicích ako Lars.

Kozmetických vylepšení doznal HUD, do práveho rohu bolo presunuté počítadlo nôt odohraných za sebou a objavil sa tu ukazovateľ predbežného hodnotenia (počet získaných hviezd) požičaný z konkurenčného Rock Bandu. Po novom sa do výsledku pretavuje schopnosť improvizovať na slidery, aktivovať Star Power ako triafanie všetkých padajúcich nôt. Sklamaním pre skalných fanúšikov je absencia výberu preferovaného gitaristu v Quick Play, môžete hrať iba na gitare alebo base. Pri celej kapele je teraz jednoduchšie identifikovať najslabšieho hráča, pretože každý má svoj vlastný merač a Star Power.

Master of Guitar

Snáď najväčším nedostatkom je absolútne žiadna kompatibilita so sťahovateľným obsahom okrem posledného radového albumu Death Magnetic. Podpora GH Tunes, sťahovanie a sharovanie vlastnoručne vyrobených skladieb, zostala zachovaná takisto aj mimoriadne detailný editor rockerov. Kompenzáciou tohto prešľapu je diabolský vyber skladieb postavený na zásadných hitoch a raritách, ktoré nedostatky zatieňujú.

29 skladieb nie je veľa, no každý si tu nájde to svoje, zastúpený je minimálne jednou skladbou každý album Metallica, od Kill' Em All, cez S&M, až po Death Magnetic. Pochopiteľne dostávajú najväčší priestor práve novšie veci, ale taká vypaľovačka Fight Fire With Fire či Whiplash poteší pamätníkov. Nechýbajú Enter Sandman, Nothing Else Matters, Sad But True, Wherever I May Roam, One, Fuel, Creeping Death, Fade to Black, Franctic, Cyanide, My Apocalypse, či live verzia No Leaf Clover nahraná špeciálne pre vystúpenie S&M so San Franciským orchestrom dirigovaným dnes už zosnulým Michael Kamenom. Osobne mi najviac chýbali skladby Trapped Under Ice a inštrumentálka The Call of Ktulu, ktorú dokonale nahrádza Orion s introm od Cliffa Burtona (zosnulého prvého basáka).

Guitar Hero: Metallica netvoria iba skladby, ale aj dokonale nastrihané a naaranžované sekvencie počas hrania. Členovia kapely prepožičali podobizne, charakteristické pózy a pohyby, takže vo finále sa dívate na skutočný koncert. Ak si k tomu pripočítate svetelné a neodmysliteľné pyrotechnické efekty, spievajúce publikum a pódiá vymodelované podľa skutočných proťajškov, tak sa skutočne cítite ako na pódiu s metalovými legendami. Ku každej skladbe nájdete na disku texty a zaujímavé pikošky Metallifacts doplnené o videá zo zákulisia a koncertov.

And Justice For All...

Neversoft sa o sériu Guitar Hero stará od roku 2007, no doteraz stále zápasí s otrasne dlhými loadingami a zbytočnými obrazovkami s ukladaním pozície, čo nie je dobrou vizitkou technickej stránky. Multiplayerové režimy zastupuje štandardná zostava (Co-op Guitars, Face Off a Pro face Off), ako aj zostavenie celej kapely online, novinkou je Battle of the Bands (4 vs 4). V móde Battle boli premenované názvami skladieb niektoré power upy a pribudli aj nové ako Fade to Black, ktorý po aktivácii zatemní notovú osnovu protihráča.

Úderný soundtrack Guitar Hero: Metallica je presne to, čo každý fanúšik obývačkových koncertov ako aj samotnej kapely dostane za približne rovnakú cenu, za akú sa predáva World Tour s 80-kou skladieb. To je trochu príliš, aj keď ide o najlepší prídavok v histórii série Guitar Hero.