Naša budúcnosť je vraj vo hviezdach. Možno je to naozaj tak. Svoju víziu vesmírnej budúcnosti nám ponúka aj nezávislé vývojárske štúdio SaintXi, ktoré nás pozýva na kolonizovanie blízkych aj vzdialených planét. Pridajte sa, tento výlet nebude drahý a na Zemi to už predsa aj tak poznáte. Skontrolujte zásoby kyslíka a pripútajte sa. Štart povolený, začíname s odpočítavaním.

10..9...8...

Už malý objem dát naznačuje, že toto nebude žiadna gigantická hra a treba počítať skôr so skromnejším dielkom. Je to skutočne tak, avšak nejedná sa o žiadny podradný titul, hoci faktom je, že si v ňom neužijete pompézne filmové sekvencie a jeho dejová línia je fádna. V ponuke je len kampaň, takže v menu nemáte veľmi na výber, avšak samotný dizajn hry je vzhľadom na jej povahu slušný. Hra je v sympatickej 3D grafike a podporuje rozlíšenie až 1680 x 1050. Pokojne si zvoľte maximum, engine hry váš stroj veľmi nevyžmýka a objektov je neveľké množstvo, takže by vám to malo bez problémov šlapať ako hodinky.

Kampaň začína v roku 2062, kedy korporácia United Earh Order (UEO) začína s kolonizovaním Mesiaca. Úvodné misie vás naučia vytvárať prosperujúce sídla na rôznych planétach. Keď pochopíte, ako hospodáriť, budete konfrontovaní ďalšími frakciami, ktoré sa ale nebudú veľmi ochotne deliť o priestor a zdroje surovín, čiže dôjde aj k vojnovým konfliktom. Takže si aj zabojujete. Hra sa ale primárne sústredí na výstavbu a manažment zdrojov a tvorcovia sa evidentne snažili o komplexný, ale súčasne čo najviac zjednodušený postup. Misie nie sú spojené do uceleného príbehu a v podstate fungujú ako samostatné scenáre.

Kolonizovanie prvej a vlastne každej planéty začína výstavbou základnej budovy, ku ktorej prináleží obmedzený priestor v okolí. Zaobíde sa to bez kolonizačných lodí, stačí keď máte dostatok surovín a vhodne umiestnite základňu v teréne. Pri okupovaní nových planét a ich mesiacov už zohráva úlohu aj vzdialenosť a niekedy treba splniť ďalšie, ale nie veľmi náročné podmienky. Skromné územia, rozdelené na hexagónové polia, môžete potom zastavať rôznymi budovami, ale keďže kapacita plochy je naozaj malá, treba si dobre rozmyslieť, ako ju využijete. Hoci nevhodné budovy sa vždy dajú zbúrať a nahradiť inými. Našťastie môžete vytvoriť aj ďalšie sektory a postupne okupovať celý povrch planéty, ale vždy je pritom treba postaviť aj novú, nie práve lacnú centrálnu budovu.

V každom sektore je potom podmienkou základného rozvoja a fungovania výstavba hydroponických fariem a solárnych, prípadne iných elektrární. Bez jedla nebude dostatok kolonistov a bez energie nič nefunguje. Čím viac fariem, tým rýchlejšie pribúda obyvateľstvo a zvýši sa úroveň lokality. Sektory s vyšším levelom umožňujú stavanie pokročilejších budov. Keď vo vybranom sektore postavíte hviezdny prístav, začne sa automatické obchodovanie, kde sa aj bez vášho pričinenia predávajú suroviny a prebytky z okolitých oblastí. Súčasne sa toto miesto stáva hlavným mestom. Keď pristavíte pár tovární a na predurčených miestach bane, už by ekonomika mala začať naplno fungovať, čo sa postupne prejaví na náraste financií. Samozrejme, ak ste sektory rozumne zastavali, inak môžu byť niektoré naopak stratové. Treba sledovať aj pohodu obyvateľov, ktorí neznášajú hlad a nepáčia sa im ani továrne a tak ich potreby treba kompenzovať, napríklad stavaním ubytovní. Doplnkové budovy a neskôr aj schémy lodí a zbrane treba vyskúmať vo vedeckom laboratóriu. Mnohé technológie sa sprístupnia až v pozdejších misiách. Týmto ste v podstate zvládli ekonomickú zložku hry.

Na konflikt sa treba pripraviť výstavbou vojnových lodí. Na ich realizáciu potrebujete lodnú továreň a počet jednotiek ovplyvňuje množstvo sektorov, respektíve pristávacích plôch a veľmi dôležité sú zásobníky paliva. Stavajú sa na miestach, kde aj bane, takže si treba dobre rozmyslieť, čo uprednostníte. Dizajn lodí treba vyvinúť v spomínanom laboratóriu a potom sa navrhnú prototypy, kde na jednoduchú maketu lode umiestnite zbrane a štíty. Výzbroj je po získaní lepších kúskov možné aktualizovať. Po potvrdení prototypu už na orbite stačí nastaviť počet požadovaných jednotiek a tie čoskoro poletujú v okolí planét. Každá planéta môže mať vlastnú obrannú letku z malých bojových lodí a do útoku posielate útočnú flotilu, ktorá môže obsahovať aj korvety či krížniky. Útok uskutočníte výberom cieľovej nepriateľskej planéty a potom zblízka sledujete, ako si počínajú vaše a súperove jednotky. O víťazovi rozhoduje počet a akosť jednotiek, ale útočníci sa niekedy predčasne vzdajú, ak sa im minie palivo a strely. Veteráni z boja získavajú skúsenosti a zlepšujú sa im vlastnosti.

Po celý čas sú hráčovi nastoľované nové úlohy, často ekonomického rázu (zvýšiť pravidelné príjmy, kapacitu obyvateľstva alebo jeho spokojnosť), ale niekedy aj vojnové (dobytie stanoveného územia, eliminovanie nepriateľa). Po čase sa úlohy stávajú stereotypnými a hra už prestane prekvapovať. A všimnete si, že niektoré veci by sa zišlo doladiť, alebo sa k nim tvorcovia hry ani nedostali. Akoby postupne strácali dych a vývojárske nadšenie a projekt narýchlo ukončili. Týka sa to aj bojov, kde pri väčších bitkách budete mať problém získať dostatok zdrojov paliva. Už preto, že na voľných planétach je niekedy málo alebo dokonca žiadne vymedzené zdrojové plochy a ešte aj z tých treba pár ušetriť na bane. A hoci s tým, čo máte, môžete donekonečna reprodukovať limitovaný počet jednotiek, niekedy skrátka bez ďalších zdrojov a teda aj posíl, nedokážete dobyť nepriateľskú bázu. Keď má súper dvojnásobok jednotiek a tie sa po neúspešnom útoku hneď zregenerujú, nedokážete ho zlomiť. Môžete sa tak dostať do začarovaného kruhu, kedy úspešne odrážate útoky na vaše planéty a neúspešne sa pokúšate dobyť súperove.

V hre veľmi chýba diplomacia. S inými frakciami nemáte prakticky žiadnu možnosť komunikovať a nanajvýš prijímate oznamy o stave a pohnútkach susedov, ale nijako ich nemôžete meniť, alebo ovplyvňovať. Nedá sa požiadať o zakopanie vojnovej sekery, ani vymáhať tribút. Ak vám velenie určilo, že treba bojovať, alebo niekto náhle zaútočil, tak bojujete.Často ani neviete, prečo na vás zrazu mierumilovný sused spustil spŕšku rakiet.

Hra beží v reálnom čase, ale kedykoľvek ju môžete pozastaviť, alebo urýchliť, napríklad vo fázach, kým čakáte na zvýšenie financií v pokladnici. Počet budov, lodí a technológií nie je závratný, ale plne vyhovuje zámeru tvorcov. Tí sa totiž snažili vytvoriť hru, ktorá by si zachovala tradičné princípy manažmentovej stratégie, ale s čo najviac zjednodušeným systémom. Dá sa povedať, že sa im to aj podarilo, hoci fungovanie pokročilých procesov mohli objasniť aj zrozumiteľnejšie. Je síce pravda, že pri každom objekte sa vám po stlačení „I“ objaví encyklopédia s detailným popisom daného predmetu, ako aj ostatných súčastí , ale prehľadný tutoriál by vás zasvätil do hry bez zdržujúceho čítania manuálu. Naopak pochváliť môžeme praktické a prehľadné užívateľské rozhranie, vďaka ktorému sa dobre orientujete a máte prehľad o stave planét a obyvateľov, ako aj rýchly prístup ku každej zložke.

Light of Altair je nenápadná, ale vôbec nie zlá hra. Paradoxne aj napriek jednoduchým základom a poloautomatickým procesom v neskoršej fáze dosť náročná, takže pri nej zotrvajú len skalní fanúšikovia žánru. Ak sa medzi takých počítate, čoskoro objavíte čaro tejto hry, hoci vám ponúkne jedine kampaň a žiadne iné režimy ani multiplayer. Príležitostní hráči bohužiaľ tento titul nedokážu oceniť. Keby tvorcovia popracovali na niektorých zložkách, mohlo by vzniknúť atraktívne pokračovanie, ktoré mimochodom predznamenáva aj nenápadné označenie „Episode 1“ .