Ani kultový status The Secret of Monkey Island neochráni túto klasiku od kritiky. Časy minulé sú preč, zostávajú krásne spomienky na obdobie, keď hry okupovali HD diskety (počiatok pretrvávajúcej HD éry), adventúry boli na vrchole a zvukovka SounBlaster stála nekresťanských 250 EUR. Prekonať bariéru ticha nainštalovaním takéhoto monštra do počítača bola rovnako veľká udalosť, ako keď za Tima Schafera rozhodla lenivosť a ľahostajnosť prekročiť prah dverí Lucasfilm Games a uchádzať sa tam o prácu.

The Secret of Monkey Island je dieťaťom veterána Rona Gilberta, ale bez Schafera a Davea Grossmana (terajší prezident Telltale Games) by sa neposúvali hranice absurdným spôsobom. Dovtedy čistý žáner mal byť vyšperkovaný streľbou z lodných diel, nakoniec sa rúhanie v podobe akčnej pasáže do hry nedostalo, ale vznikla vôbec prvá hádanka postavená na báze rozhovorov. Čo by v dnešnej dobe bolo vyriešené QTE alebo primitívnym súbojom, to si v roku 1990 zakladalo na nabrúsenom jazyku.

Pri svätej trojici

Aby sa Guybrush Threepwood stal obávaným pirátom, musí splniť tri úlohy, medzi ktorými je aj šerm. Samotný boj prebieha učením sa fráz od iných pirátov a skladaním viet z hanlivých slov, čím urážate súpera. Na podobnom princípe je postavené aj zjednávanie ceny u obchodníka s ojazdenými loďami, čo je jedna z nezabudnuteľných postáv The Secret of Monkey Island. Opäť išlo o iniciatívu talentovanej dvojice Schafer – Grossman, no o samotné urážky počas šermu sa postaral Orson Scott Card.

Stana navliekli do károvaného extravagantného oblečenia a vyzbrojili slovníkom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani človek, ktorý by zapredal kvôli obchodu aj svoju vlastnú mať. Prakticky všetky problémy rieši Guybrush ľsťou a podvodom. Niekto by mohol povedať, že šikovnosťou. Opakované okrádanie majiteľa obchodu so zmiešaným tovarom s cieľom získať potrebný predmet je dokonca maskované komentárom „po tretí krát to predsa fungovať nemôže“, akoby už vtedy si boli autori vedomí žánrových klišé.

Ron Gilbert ani len netušil, keď nastúpil do práce Schafer, ktorý v tej dobe holdoval konzumovaniu pirátskeho softvéru a ničnerobeniu, že s Daveom Grossmanom vytvoria tak silný kreatívny tím, že im bude prepáčený aj taký výstrelok ako automat na nápoje po pirátsku premenovaný na Grog. Títo páni urobili z Monkey Island to, čím bol, je a bude. Humorný pohľad na absurdný život zakomplexovaných kódexom sa riadiacich pirátov, ktorí nechcú robiť nič iné len klátiť ženy a liať do hrdla kyselinu.

Keď remake nie je remakom

Drobností a narážok na modernú dobu v The Secret of Monkey Island nájdete viacero, za zmienku stojí marketingom nasadená postavička piráta v SCUMM bare (názov odvodený od skriptovacieho jazyka vytvoreného na zjednodušenie vývoja – Script Creation Utility for Maniac Mansion), ktorá promuje hru Loom (tiež od LucasArts). Zaujímavá je takisto aj skutočnosť, že hra vznikla po návšteve Disneylandu, kde Gilbert narazil na atrakcie Piráti Karibiku.

The Secret of Monkey Island otestoval čas a náročným, takmer 20-ročným testom prešla, dokonca prekonáva svojich súkmeňovcoch minimálne čo sa hĺbky charakteru postáv týka a používaného humoru na meter štvorcový. Ide o nehynúcu klasiku a šlabikár adventúr, z ktorého si bohužiaľ nebrali príklad v LucasArts, keď sa ju rozhodli oživiť formou upgradovanej verzie Special Edition.

Keď mi recepčná na E3, kde bola hra ohlásená, opýtala, či som tu kvôli remaku Monkey Island, odpovedal som kývnutím „veď na ňom robí Telltale, nie?“ Nie, toto je nový remake. Nakoniec som zočil iba nový videoherný seriál a z reakcií kolegov som sa dozvedel samé superlatívy adresované Special Edition. Svoje rozhodnutie som vtedy ľutoval. Ale nemusel som.

Special Edition nie je remakom, ale dokonalým prepisom, ktorý sa vydáva za vyspelejšieho súrodenca navlečeného do moderných hábov. Žiadne vylepšenia, ktoré v moderných adventúrach nájdete, sa v Special Edition nenachádzajú. Vlastne, čo je na nej špeciálne, sú dve hry, jedna v pôvodnom znení a tá druhá vybavená ručne kreslenou grafikou v HD rozlíšení a skvelým dabingom. Bežia súbežne a môžete sa medzi nimi kedykoľvek pomocou F10 prepínať. Rozdiely sú markantné, no netýkajú sa iba audiovizuálneho spracovania.

Tajomstvá moderných adventúr

Inventár a príkazy dali priestor čistému obrazu vo fullscreene. Zvláštne je, prečo sa vyvolávajú tlačítkami, prečo ich nenahradil inteligentný kurzor a vyskakovací inventár na spodnej strane? Prečo sa schová HUD po výbere požadovaného príkazu? Prečo nemôžem odklikávať rozhovory a zrýchliť tak dialógy? Dokonca aj stará verzia umožňuje nastaviť rýchlosť titulkov! Prečo nemôžem dvojklikom opustiť rýchlejšie obrazovku? A prečo cestovanie po mape v HD verzii trvá takúúúú večnosť? Pretože musí lodička prekonať trikrát toľko pixelov na obrazovke!

Special Edition si netyká vôbec s komfortom. Pri kombinovaní predmetov odporúčam prepnúť do originálnej verzie, kde máte príkazy aj inventár stále na očiach. POZOR SPOJLER! Pasáž s presunom toxického grogu z krčmy do väzenia sa mi vďaka schovanému HUDu nepodarilo prejsť. Nestíhal som vymieňať poháre, grog mi ich vždy rozleptal. Podobný problém vznikol aj v úplnom závere pri naháňačke s LeChuckom. Problémy a hádanky sa držia logiky, no v dobe vzniku sa ešte nosil vo veľkom systém používania všetkého na všetko. Otvorenosť samotnej hry a množstvo lokalít zbytočne zdržuje. Komu by sa nechcelo blúdiť, môže sa spoľahnúť na pomocníka, po treťom vyvolaní prezrádza riešenie.

Nemám vo zvyku zdržiavať sa popisom vizuálu, no Special Edition si zaslúži výnimku. Výtvarný štýl Steva Purcella sa nedá nahradiť, ale prečo musí vyzerať ako flashovka inšpirovaná starými českými adventúrami z doby, kedy sa vyrábali na kilá? Pozadia sú mŕtve, neskoro skrolujú do strán, postavičky majú na sebe málo animácií. Kde sú mäkké tiene, pokročilé efekty ako volumetrická hmla v lese alebo v prístave? Možno chcem veľa, ale ak už niečo koketuje s remakom, nech ho spraví poriadne.

Prepis The Secret of Monkey Island si môže ruku podať s remakom filmového Psycha. Pôvodný materiál sa v rukách autorov zmieta ako ulovená ryba a oni nevedia prečo. Áno, je to stará dobrá klasika a i keď je prepísaná do posledného pixelu, stráca čaro. Doba pokročila, LucasArts sa vzdal adventúr pred rokmi a mal by zostať tam, kam uletel – v galaxii ďaleko preďaleko.

Mám rád svoju hernú kolekciu a tajne dúfam, že raz, možno raz niekto odvážny urobí remake Dungeon Master alebo Magic Carpet (za ne by som položil aj život), ale stále si hovorím, že akákoľvek nová verzia nedokáže nahradiť zážitky s originálom. Nakoniec Monkey Island som hral v pôvodnom znení, tak ako si ho pamätám, nepotrebujem HD grafiku, aby mi rozpovedala príbeh o odvahe, unesenej guvernátorke Ellaine, zlom LeChuckovi, tajomstve opičieho ostrova a skvelých postavičkách vytvárajúc také dobrodružstvo, ktoré smelo môže konkurovať Bruckheimerovým Pirátom Karibiku.

The Secret of Monkey Island obstála v čase ako ktorákoľvek iná veľká klasika. Táto adventúra mala to šťastie, že v nej mali prsty pionieri adventúr, ktorí pri tomto žánri zotrvali až do jeho propagovaného, ale utopistického konca.

Oh a ešte jedna vec, boh vás ochraňuj LucasArts, ak siahnete na Indiana Jones and the Fate of Atlantis!