Malá nezávislá firmička Frogwares pôsobí na hernom poli už nejakých 7 rokov a za tú dobu sa stihli etablovať na vrchných priečkach výrobcov kvalitných adventúr. Sedem titulov už majú za sebou, dnes mám v rukách ôsmy. Kvalitu ich knižných adaptácií im nemôže nikto uprieť, aj keď ich hry bez chýb taktiež nie sú. Mali sme tu už Verneovky aj Stokerovho Drakulu a hlavne Sherlocka Holmesa. Dnes ale práve preňho autori prichystali tú najťažšiu úlohu. Najslávnejší fiktívny detektív sa postaví najbrutálnejšiemu skutočnému vrahovi v histórii.

Dovoľte mi na úvod ešte malé historické okienko. Meno Jack Rozparovač, bohužiaľ, označuje skutočnú osobu, prípadne aj skupinu osôb, ako sa niektorí amatérski historici a detektívi domnievajú. Toto pomenovanie sa prvý raz objavilo v liste známom pod názvom „Vážený šéfe“, kde sa takto označil samotný vrah a bol doručený novinám 27. septembra 1888. Bolo to už po dvoch brutálnych vraždách, ktoré sa stali v londýnskej štvrti Whitechapel. Nasledovali ešte ďalšie minimálne 3 vraždy (ďalšie dve podobné pred prvou z 31.8. a štyri po poslednej z 9.11. boli síce niektorými Jackovi prisudzované, ale v detailoch sa líšili, čo pri sériových vrahoch nebýva zvykom) a ďalšie dva listy, pričom v tom poslednom „Z pekla“ bola priložená aj časť obličky predposlednej potvrdenej obete (vrah sa v ňom priznal, že zbytok sám zjedol).

Nikdy nebol chytený, jeho totožnosť nikdy nebola zistená. Tomu nenapomohli ani časy, v ktorých sa tieto udalosti stali a prostredie. Whitechapel bola chudobná štvrť, plná grázlov a prostitútok a navyše bola aj štvrťou židovskou. Nemám na mysli nič rasistického, ale v tejto dobe Židia vo veľkom migrovali z cárskeho Ruska a usídlili sa napríklad aj tu. Miestni obyvatelia z nich nadšení neboli a tak medzi týmito komunitami vznikali časté problémy.

Inšpirácia skutočnosťou sa autorom vyplatila a tak nejedného znalca problematiky potešia reálne skutočnosti z vyšetrovania prípadu. Narazíte tu na skutočné osoby, ktoré v ňom boli nejako zapletené, na skutočné výpovede a iné informácie. Samozrejme si autori v niektorých momentoch skutočnosť mierne upravili (predsa len by asi nebolo pre rating hry najlepšie, keby hráč vyšetroval vraždu v miestnosti „vyzdobenej“ orgánmi obete), prikreslili a domysleli, aby sa to vôbec dalo hrať. Takže je nakoniec iba na vás, aby ste tohto nepolapiteľného vraha dostali za mreže. Alebo, žeby sa to nepodarilo nakoniec ani nám hráčom s pomocou famózneho detektíva?

Na Baker Street zatiaľ panuje pokoj, Sherlock Holmes s Dr. Watsonom si práve užívajú voľna a netrápia sa žiadnym prípadom. Zatiaľ. Objavuje sa správa o násilnej vražde v pochybnej štvrti, Holmes sa nechce moc angažovať, ale už len zo zvedavosti posiela Dr. Watsona pozrieť sa na prípad. Angažovanosť dômyselného detektíva v prípade sa časom čoraz viac zosilňuje, ale vyšetrovania sa neujme. Jeho závery však polícii značne pomáhajú a aj keď nevedia nájsť páchateľa, tak aspoň neobviňujú nesprávnych a nestoja v slepej uličke. Niečo podobné počas hrania cíti aj samotný hráč. Má pocit, že je na vyriešenie úplne sám, ale v konečnom dôsledku je len okrajovou figúrkou. Je to ako čítanie veľmi dobrej knihy, od ktorej sa neviete odtrhnúť a do jej diania aj zasahujete.

Autori nás tu striedavo nechali ovládať Holmesa aj Watsona, chvalabohu Watsona viac. V hre je to výrazne charizmatickejšia postava doslova vyžarujúca auru distingvovaného Angličana s vyššej a vzdelanejšej spoločnosti na konci 19. storočia. Holmes je v tomto ponímaní trocha sklamaním, alebo skôr zle napísanou postavou, to isté sa týka aj jeho dabingu. Ak niekto mal tú možnosť čítať Doylove romány v origináli, alebo aspoň videl stvárnenie Holmesa v podaní Matta Frewera (pripadne aj klasické anglické filmy s touto tematikou), tak počas hrania hry rovno vie prečo. Ostatné postavy (snáď až na Žida Solomonoviča) sú bohužiaľ rovnako nevýrazne spracované a nepridáva im na vierohodnosti ani úplne obyčajný dabing (ktorý sa pri niektorých zvykne aj opakovať, viac hlasov by hre neuškodilo).

Hra samotná ma zo začiatku ale neupútala. Na adventúru tu bolo jej typických prvkov málo. Rozhovory boli iba vatou, postup bol zvládnuteľný aj pre cvičené opice, hádanky nikde a úlohy nevýrazné. Človek si pripadal ako v RPG, len bez skillovania. Prišiel k postave, tá mu zadala quest, splnil ho a získal odmenu (tomto prípade informácie). Postupom času sa však všetko obrátilo a hra s pribúdajúcimi informáciami a vraždami naberá na obrátkach, až sa od nej nedá odlepiť ani v momentoch tých najväčších zákysov (niektoré vyrobili aj samotní autori našej lokalizácie, keďže napríklad do denníka sa vám zapisujú údaje v kontinentálnych mierach, ale pri ich aplikácii v hre narazíte na ostrovné). Ono ani v tomto to nie je klasická adventúra, ale často prechádza do, nazval by som to CSI z pred vyše 100 rokov.

Sú tu samozrejme klasické hádanky, zbieranie a používanie predmetov, ale to samé o sebe by pri hre až tak neudržalo. Hlavne sú tu legendárne dedukcie v koži dômyselnej dvojice, kedy sa naozaj aj vaše neuróny zapotia. Zostavujete tu časové osy zločinov, ich rekonštrukcie, psychologické profily vraha, jeho motívy, robíte obhliadky miesta činu a z tohto všetkého si zostavujete obrovskú sieť, na ktorej konci by mal byť jasný páchateľ. Čím viac vrážd, tým viac sa to všetko komplikuje, do deja vstupuje viac osôb a aj keď tušíte, kto by to mohol byť už na 100 %, tak sa nakoniec môžete mýliť. Rovnako ako ukázali už v prípade Drakulu, tak ich hádanky majú štýl a občas naozaj preveria vaše schopnosti, či už intelektuálne, alebo aj rôzne iné. Nakoniec rôzne ukážky uvidíte aj na okolitých screenshotoch z hry.

Netradičným prvkom je voľba pohľadov. Nájdeme tu štandardný klikací alebo FPS pohľad. Ten z vlastných očí by som jednoznačne odporučil. Jednak máte v hre väčší prehľad, ale a to hlavne, autori v hre zabudli niekoľko nepríjemných bugov ako pathfinding postáv a ich časté zasekávanie o iné postavy, predmety a podobne. Graficky na tom hra nie je najhoršie, ale od Drakulu veľký progres nenastal. Hlavne zaujme ponuré stvárnenie tejto doby a tú surovú špinu a chudobu z hry až cítiť (pestrofarebnej omaľovánky sa tu nedočkáte). Aspoň tie postavy mohli autori vylepšiť. Hra podporuje aj PhysX, ale v hre nemá väčší význam, okrem problémov na niektorých zostavách. Česká lokalizácia si zaslúži pochvalu, aj keď je nie vždy celkom presná, tak sa nedá povedať, že by mala vyslovene chyby.

Ak sa prehryziete zopár nedostatkami, tak v tomto skvelom dobrodružstve dostanete možnosť vyriešiť jeden z najťažších prípadov v histórii ľudstva. Hra sa síce pomaly rozbieha a questov, ktoré pôsobia zbytočne, je niekedy aj príliš veľa, ale ponúka skvelú atmosféru skutočných zločinov a ich vyšetrovania. Recyklácii prostredí sa síce autori nevyhli, ale aspoň zbytočnému cestovaniu medzi nimi, na ktoré teraz poslúži iba jednoduché kliknutie na mapu. Ak vo vás drieme detektívny duch a máte radi aj podobnú literatúru tých najlepších kvalít, tak neváhajte a dajte hre šancu. Nebudete ľutovať.