Posledný veľký blockbuster tohto roka v našich končinách nechal na seba nejakú dobu čakať a tak sa z tradičného letného obdobia presunul u nás až na sychravú jeseň. Zatiaľ sa však zdá, že dôvod bol viac-menej jasný a to ten, že v konkurencii s ostatnými efektnými brainless kúskami tohto leta by jednoducho nemal šancu. Hodnotenia sú mierne nad úrovňou priemeru a mlátenie sa dvoch frakcií ľudí asi tak neťahá ako dvoch frakcií prerastených hračkárskych robotov.

G.I. Joe sa s Transformers nestretáva po prvý raz. Oba animované seriály a komiksy mali prakticky rovnakú základňu v prvej polovici 80. rokov a z nej sa ďalej rozrastali. Aj keď je teda pravda, že hračky G.I. Joe boli na trhu oveľa skôr, ale Transformers sa skôr dostali medzi ľudí aj v iných formách zábavy. Neskôr obe série prešli rôznymi evolúciami ďalších animovaných sérií a odnoží, filmami, hrami na Atari, teraz hranými celovečerákmi, no a nakoniec aj hrami. Celkovo však ide vlastne o to isté v bledomodrom. Máme tu špeciálne jednotky G.I. Joe, ktoré plnia funkciu svetovej polície a bojujú s terorom všade na Zemi. Hlavným antagonistom sú jednotky teroristickej organizácie zvanej Cobra, ktorá z neznámych príčin je proste zlá, bez hlbšieho vysvetlenia a takto spolu stále bojujú a bojujú, až to je ešte stupídnejšie ako samotný hrubý základ Transformers. A ja som sa len modlil, nech taká nie je aj hra.

Bohužiaľ moje modlitby neboli vyslyšané a hra má pravdepodobne najjednoduchší koncept, aký som kedy hral. Snaží sa hrať na strašnú jednoduchú oldschoolovku, ale jej princípy by boli aj pred vyše 25 rokmi až príliš elementárne. Jednoducho toto je ten pravý AAA titul. Máme tu autoaim, tak isto aj autoheal a čiastočne aj autocover a to všetko v tak primitívnom prevedení, že hra by sa pokojne mohla dostať do rúk aj kojencom.

Príbeh sa odvíja od toho filmového, v hre je, teda ani nie tak v hre ako v manuáli, kde zaberá až neuveriteľných DVANÁSŤ riadkov. Ale z toho si nič nerobte, v hre ho aj tak nezaregistrujete. Dianie na obrazovke prebieha strašne chaoticky, keď už prebiehajú nejaké udalosti, tak jednoducho nie sú vypovedané žiadne súvislosti medzi nimi a tak len jednoducho pochodujete ďalej hrou, neviete, o čo vlastne ide a hlavne prečo sa deje to, čo sa deje. Príbehová línia hry sa síce snaží na seba nadväzovať, ale jej jednotlivé časti sú pospájané bez ladu a skladu. Beháte tu s tanečníkom Tatumom (koho už len napadlo urobiť z Chaninga Tatuma akčného hrdinu?), prípadne s inými príslušníkmi jednotky a len strieľate, oslobodzujete ďalších jeho príslušníkov, občas čosi zbierate, bojujete s niekým, kto sa snaží tváriť strašne dôležito, ale vlastne neviete, o koho ide a opäť len strieľate. A autori si strieľajú z nás hráčov. Takéto podávanie príbehu nie je len guláš, to je takzvaný vyprázdňovač chladničky školskej jedálne po dvojmesačných prázdninách.

Ako som už naznačil, tak princíp hry je ešte jednoduchší než jednoduchý. V hrubom náčrte ide iba o neustále tupé strieľanie, ktoré ale prebieha takmer samo. Na začiatku každej misie si z ponúkaných vyberiete jednu postavu. Na základe kostry tímu vo filme je dostupných iba pár členov, no postupne si vyslobodzovaním odomknete ďalších, až sa dostanete na konečný počet 20 (16 Joe charakterov, 4 za Cobru). Postavy by sa asi aj mali nejako výraznejšie líšiť, no bohužiaľ to nie je nič markantné, čo by výrazne ovplyvňovalo hrateľnosť. Je síce pravda, že rozdiely tu sú, ale efekt je prakticky vždy rovnaký. Rýchlejší pohyb postavy, prípadne iná streľba hru zas až toľko neoplyvňujú. Bohužiaľ to platí aj pre postavu Snake Eyes, čo je vycvičený ninja v službách G.I. Joe, z ktorého kúskov vo filme padala sánka. Tu je to hádam najnevýraznejšia a najnudnejšia postava, ktorá sa správa iba ako ostatné a navyše má handicap z nemožnosti použiť nejakú silnejšiu strelnú zbraň.

Misie sú rozdelené do 3 prostredí: Arktída (5 misií + 1 bonusová), púšť (5 misií + 1 bonusová), džungľa (4+1) a Tundra, ktorá pozostáva už iba z troch misií. Prakticky je to však stále tá istá cesta, len s inými textúrami okolia. A po tej stále rovnakej ceste len chodíte a držíte palec na spúšti. Občas sa treba aj kryť za predmetmi, ale inak je to stále len primitívne strieľanie. Nie, že by to nebolo zábavné, ale určite by mi osobne väčšia hĺbka hry nevadila. Aspoň pri tých bossoch sa autori mohli snažiť. Takto bude jedinou vašou taktikou na nich to, aby ste do ukazováka nedostali kŕč a udržali ustavičnú streľbu. Aby som však hre až toľko nekrivdil, tak občas treba aj postláčať nejaké tlačidlá a využiť aj obohacujúce prvky. Prvým z nich sú vozidlá, pri ktorých občas dostanete možnosť ich využitia, ale žiadna sláva to nie je. Počas ich používania občas sa framerate prepadá pod zem a radšej si prejdete celú misiu pešo. Absencia normálneho mierenia v nich je hádam ešte horšia a riadenie je už úplné trýznenie. Potom je tu aj dočasné zvýšenie účinnosti zbraní, no a nakoniec funkcia „Yo Joe!“, ktorá vám dodá po naplnení ukazovateľa (ako inak strieľaním) Accelerator Armor, ktorý zvýši rýchlosť a palebnú silu, no tentoraz obom členom tímu.

Áno, hra je primárne postavená na kooperatívnom hraní dvoch hráčov (bohužiaľ len lokálne, nie online) a práve v tom je jej najväčšia sila. Ani tak nejde o taktiku, spoluprácu ani nič podobné, ale iba o obyčajné bavenie sa vo dvojici. Veď počínajúc sexom a končiac hraním, vždy je to vo dvojici lepšie. Ešte je to trošku podporené aj zbieraním bodov a tak bude na mieste aj snaha jeden druhého predbehnúť. Čiže ak máte radi nenáročnú zábavu a chcete sa baviť s niekým vedľa seba, tak práve v tomto by hra mohla byť pre vás.

Prehryziem ešte jednoduchý princíp, aj automatické takmer všetko, aj drobné chybičky, ale dementnú automatickú kameru nie. V hre nie je žiadna možnosť jej zmeny a to, že väčšinu času vidíte veľké nič, je úplne bežné. Nevidíte nepriateľov, nevidíte objekty ani bonusy rozmiestnené po leveloch. No najhoršie je, že nevidíte cestu a tak len blúdite a možno raz natrafíte na tú správnu niekde mimo obrazovky. Pri hre dvoch hráčov je to samozrejme ešte horšie, lebo sa každý hýbe iným smerom. Kamera sa logicky nevzdiali, ale je statická a hráči sa zaseknú napríklad kúsok pred krytom, kde zomrú pod paľbou. Podobne je vyšperkovaná aj AI, ktorá má v obľube zasekávať sa, alebo pokojne aj otočiť sa vám chrbtom. Grafika je jednoduchá až príliš, zvuk nevýrazný (až komický, keď strieľate do kaktusu a zvuk je kovový), dabing priam hrozný (nie som si istý, či aspoň jeden herec z filmu daboval aj hru) a o Silvestriho hudbe si môžeme nechať len snívať.

Aspoň, že tie na tých bonusoch autori nešetrili svojim časom a tak sa tu dočkáme celkom pekného množstva konceptov, životopisov postáv, infe o zbraniach, vozidlách z univerza a iných. Nostalgikov určite potešia aj ďalšie drobnosti. Nie sú to síce kompletné epizódy ako to bolo v prípade druhých Transformerov, ale aj krátke propagačné filmíky potešia. Okrem toho aj hrateľné postavy z Cobry a iné drobnosti.

Bohužiaľ za aktuálnu cenu sa G.I. Joe: The Rise of Cobra nedá odporučiť s čistým svedomím nikomu a ani v aktuálnom stave. Drobné chyby nevadia, kamera a AI už viac, no hra uštedruje ešte jednu ranu pod pás. Na vyšších obtiažnostiach úplne stráca zmysel celý checkpointový systém hry a aj keď máte prejdené 3 zo 4, tak musíte hru opakovať. Celkovo ale aj systém obtiažností je zle spracovaný a nezvyšuje sa priamo obtiažnosť, ale iba sa menia pravidlá. Pätinová cena, nejaké patche a môžete hru darovať menšiemu dieťaťu ako nenáročnú zábavu.