Séria Pro Evolution Soccer má za sebou podobne ako FIFA bohatú históriu v tejto dekáde už sama o sebe a pri ich vzájomnom súperení narazí hráč na ešte väčšie množstvo zaujímavostí. V zásade platí, že keď jeden výrobca pri novinke poľaví, akoby ho druhý dobiehal či aj predbiehal a naopak, o rok či dva sa zase musí snažiť ten druhý.

Pokiaľ sledujete futbalové hry dostatočne dlho, stačí vám len v skratke pripomenúť menšiu krízu FIFA na prelome konzol minulej a súčasnej generácie, kde sa nemohla poriadne naštartovať a medzičasom sa začalo viac dariť japonskej konkurencii Pro Evo. No posledné dva diely FIFA sú podstatne lepšie, a Pro Evo začína zaostávať. Vlani bol ešte rozdiel relatívne akceptovateľný, nepatrný, no dnes možno konštatovať, že sa prehĺbil.

Pro Evolution Soccer 10 však úplne nestagnuje, prináša určité zmeny oproti minulému dielu, akurát ich je oproti FIFA 10 a posune vo vlastnej sérii i celom žánri menej. Herný model je naďalej príjemný, pomerne akčný, no tento rok sa autori rozhodli trošku spomaliť v prospech vernejšej simulácie, takže ubrali z dynamiky. Náročnejším hráčom môže tento krok vyhovovať, pretože Pro Evo 10 už nie je na ich pomery taký arkádový. Na druhej strane, od 360-stupňového pohybu, zahrávaní rýchlych voľných kopov a ďalších noviniek FIFA 10 tu nemá Pro Evo veľmi čím kontrovať, ostáva vo svojej rovnakej pozícii a hernom systéme už ďalší rok. Akurát ubral z rýchleho štýlu, celkovo znižuje počet strelených gólov aj čoraz ťažšie prekonateľným brankárom. Defenzíva ostáva na zhodnej úrovni, takže sa treba z nej čo najrýchlejšie vymaniť a skúsiť šamaniť v útoku, kde je Pro Evo tradične silné, hoci teraz sa už budete radovať z každučkého gólu a nebudete sa úplne spoliehať na tri-štyri osvedčené strelecké méty.

Pro Evo sa však rozhodne môže spoľahnúť na autentické spracovanie hráčov a ich správania v poli. Najmä veľké strelecké hviezdy typu Rooney, Gerrard alebo aj Ronaldinho sa predierajú s loptou verne ako v utorkovom zápase Ligy majstrov a aj nezainteresovaný hráč idúci okolo rýchlo spozná, aký tím teraz ovládate a akých špílmachrov ste nasadili do akcie v tomto zápase. Kopa animácií, ich podoba so skutočnými momentmi (napríklad v súboji dvoch-troch hráčov) sú naďalej devízou série a Konami pri nich rozhodne nepoľavili.

Herný štýl sa do veľkej miery snaží ovplyvniť aj ďalšia dvojica noviniek – tímové a hráčske karty. Tímové karty sú na papieri dobrý nápad: vlastnosti celého tímu sú rozdelené do ôsmich kategórií (útok, defenzíva, tímovosť atď.) a na stovkovej škále im priradzujete dôležitosť. Ešte si môžete aj pozrieť malú animáciu, ako sa bude taký tím na ihrisku správať; či si bude viac nahrávať, spoliehať na individuálne prieniky, aký bude pomer útoku a obrany. V menu to funguje znamenite – v poli máličko, takže hráči i celý tím sa vlastne správajú, ako by ste im predtým nič nenastavili. Podobne slabučko vypália aj hráčske karty, ktoré sa týkajú atribútov nie celého tímu, ale vybraného hráča. Problém oboch noviniek je v malej efektivite a čo je ešte horšie zistenie, štandardné nastavenie tímu a hráčov je podstatne vyrovnanejšie a lepšie, takže s výnimkou pár hodín objavovania nových prvkov niet dôvodu pre jeho aplikáciu. Nehovorím, že niekedy sa pri hráčovi nedopracujete k lepšej štatistike a možno mu to v obrane pôjde málo lepšie – no investícia do týchto módov je náročná na čas a chuť baviť sa s ňou.

Pri chvályhodných atribútoch novinky nemožno nespomenúť napríklad dobre spracované módy. Som si istý, že určite neprehliadnete Ligu majstrov či mód Master League, do ktorého je zahrnutá už aj Európska liga. Je to bezkonkurenčná výhoda a radosť hrať naplno a keď už sa zmierite s herným štýlom, zžijete sa s hernými kartami, sú to vlastne najlepšie zápasy v Pro Evo 10, ktoré sa dajú zažiť – boje so svojím tímom v Master League alebo pôžitkárske prechádzanie Ligy majstrov aj so slabším tímom až na vrchol.

Vylepšil sa aj multiplayer, pričom základom úspechu je, že do zápasu sa dostanete podstatne rýchlejšie ako vlani a netreba otrocky naklikať x možností. I keď na druhej strane sa môžete zapísať do komunity a naštartovať mód až pre 32 hráčov, ktorí budú nastupovať v samostatných i spoločných zápasoch v rôznych ligách. V tomto smere je len na vás, či budete chcieť ovládať celý tím sami a ktoré ligy absolvujete. Základná vlastnosť však je, že mód Community je strašný žrút času, no našťastie ho netrávite hromžením na pomalé menu a načítavanie zápasov, ale v samotnej hre.

Grafická stránka vo mne vyvoláva pozitívne pocity, keď si predstavím jej rýchlosť, presnosť a vernosť hráčov, no vzápätí je cítiť starší grafický engine a modely hráčov balansujú na pomedzí veľmi dobrej autenticity a známeho zombie pocitu z pohľadu na presné, ale až príliš mrtvolné textúry. Keď sú hráči v poli, príliš to nevadí. Ale keď sa zastavia, aby robili múr pri priamom kope, určite si ich všimnete. Rozpačitý dojem núka aj zvuková stránka, kde je dobrý soundtrack a fajn zloženie efektov zo štadióna na jednom uchu, no druhé trhá príliš repetitívny a po niekoľkých zápasoch už nudný komentár.

Pro Evolution Soccer 10 poteší vlastných fanúšikov série, pretože pár noviniek a osvedčený model im budú vyhovovať. No na trhu je predsa len tvrdá konkurencia v podobe FIFA 10, a to najmä na HD konzolách , kde prichádza Pro Evo 10 skrátka. Jediná výnimka, kde ju možno odporúčať, je zrejme (aj recenzovaná) PC verzia, kde FIFA 10 prichádza len v staručkej verzii a tento futbal od Konami dokáže hráčovi za rovnaký peniaz predsa len poskytnúť viac.