Do televízneho štúdia prichádza muž, už nie švihácky mladík, ale zrelý chlap, vyžitý starnúci seladón s lysinou a prevísajúcim bachorom. Priamo do tváre mu nevidíme, ale je jasné, o koho ide, nakoniec, tú istú show robí už štyri roky, alebo päť, podľa toho, ako budeme rátať. Stále je na vrchole, populárny, hviezda, ale už to nie je ten nový svieži dravec, už je to ostrieľaný harcovník. Štyri roky v showbiznise sú veľmi veľa, podpíšu sa, zvonka i zvnútra. Ono sa to dalo tušiť, nemladneme. Ani my, ani Buzz, moderátor, ktorý by márne hľadal sebe rovného.

Zloží utrmácané kosti do kresla v šatni, príde vizážistka, podpíše sa, príde kostymérka, detto, nasúka moderátorskú hviezdu najprv do slušivého korzetu, potom do obleku, a keď si blonďák nasadí štýlové okuliare a vojde do burácajúceho štúdia, každému je jasné, že show pokračuje vo veľkom štýle.

Vo väčšom, ako kedykoľvek predtým, žiada sa dodať, lebo teraz po prvý krát Buzzovi rozumieme akosi prirodzene, od narodenia, anglicky netreba vedieť, stačí Čeština a čo by to bolo za Slováka, keby nerozumel česky?

Seniori Buzza milujú.

Veru tak, Buzz! Světový kvíz, ako stojí napísané na krabici, je kompletne lokalizovaný do češtiny, čo v tomto prípade znamená, že skutočne kompletne. Žiadne titulky a otrocky preložené otázky, ale poctivý dabing a otázky zodpovedajúce českým reáliám vo všetkých oblastiach, v ktorých je to relevantné. Kultúra, televízia, šport, politika, jednoducho veci, u ktorých možno rátať s akými takými znalosťami lokálne, ale globálne už nie. A keďže Česko je nám blízke, odpovedať sa zväčša dá.

Otázok sú tisíce, oblastí desiatky, možno stovky, od čudesných zbierok až k hudbe 70 rokov, široko naprieč oblasťami a záujmami, pričom sa Buzz snaží držať akéhosi rozšíreného všeobecného prehľadu. Veda, zdravá výživa, obludy, kultové filmy, náboženstvo, aktuálne dianie, hra sa vás môže spýtať na čokoľvek, nikdy ale nezatne tak hlboko, aby sa človek pozastavoval nad absurdnosťou, či nezmyselnosťou otázky. Prísne subjektívne vzaté, v rámci herného zápalu, pôsobí Buzz! Svetový kvíz veľmi košatým, bohatým, až nevyčerpateľným dojmom, algoritmus zadávania otázok a možností odpovedí je nastavený tak, aby sa neopakoval, respektíve, aby otázky miešal v rámci rôznych tém, takže to vo výsledku vypadá tak, že hra sa pýta stále a stále na čosi nové. Super.

Z minulého dielu zostal zachovaný aj model výberu témy pred herným kolom v rámci kvízu – oblasť, z ktorej sa bude odpovedať zväčša vyberá ten najmenej úspešný z hráčov. A znova nemožno niektoré oblasti z hry celkom vylúčiť, vypnúť a platí to aj naopak, v prednastaveniach hry nie je možnosť hrať povedzme len filmové kvízy. Buzz! tak zachováva ideu preverovania všeobecných vedomostí, čo vo výsledku paradoxne hrateľnosti pomáha. Zabraňuje totiž vedomostným exhibíciám, v ktorých by som ja napríklad, len sotva hľadal dôstojného súpera v kinematografii a hudbe a v podstate ktokoľvek by ma vyprášil v otázkach zo zdravej výživy. Nakoniec, ak by som chcel, vždy existuje možnosť urobiť kvíz vlastný.

Druhý z ľava, ten rytier, menom Jiří, moje Buzzovské alter ego.

Rozsiahlosť jednotlivých hier je limitovaná jedenástimi rôznymi kolami (Honba za body, Boj s časem, Nejrychlejší prst, Dortová bitva, Na ráne, Tikající bomba, Na hraně, Bod varu, Zlodej bodů, Vysoké sázky, Velké finále), ale dá sa hrať aj na čas, štvrťhodinku, alebo trištvrte a samozrejme nechýba masívna online podpora, možnosť hry až ôsmych hráčov na jednej konzole (len treba dve sady bzučiakov) a tak ďalej.

Z hľadiska herných mechanizmov sa v Svetovom kvíze nič zásadné nemení, je to proste Buzz, kvízová hra, tam sa toho veľa vymyslieť nedá, čo sa ale vylepšovať dá, je background, výprava, grafika, jednoducho, také tie fičúriny, ktoré bez priameho vplyvu na hrateľnosť robia z Buzza hru, pri ktorej sa fantastický trávi čas. Skvelé sú charaktery, typy, za ktoré môžete hrať, výborné sú predvolené mená, ktoré si môžete vybrať a Buzz vás nimi potom počas kvízu oslovuje a priamo perfektný je onen humorný feeling, sérii vlastný od prvého dielu. Buzz je vtipný, to sa už akosi priamo očakáva, vtipné, respektíve, veľmi vtipne postavené sú aj niektoré otázky a samozrejme možnosti odpovedí. Práce z nich je totiž viac ako jasné, že s českou lokalizáciou sa ktosi doslova a do písmena vyhral.

Keď som „českého“ Buzza spustil po prvý krát, zarazila ma len jedna vec. Ako to, že toto nemá reklamu v telke v hlavnom vysielacom čase? Kde je podpora? Kde sú bilboardy a PR správy pretlačené do spravodajstva?

Otázky sú rôzne, ťažké, stredné, ľahšie, alebo takéto.

Vec sa má totiž tak, že český Buzz by mohol byť normálnym lokálnym system selerom, hrou, kvôli ktorej sa kupuje konzola. Tá hra v sebe tú moc má a fungovala by takto predovšetkým na ľudí, ktorí dosiaľ ani len netušili, že si doma v telke môžu s rodinou zahrať vedomostnú súťaž.

Buzz! Svetový kvíz je výborná hra, s každým obzretím sa priamo k času strávenému pri hre sa mi žiada vŕšiť superlatívy, ale to preto, že som Buzz! hral tak, ako sa má. Ako súčasť párty, ako kratochvíľu priateľov, rodiny, či známych. Lebo toto zostáva fundamentom, spoločné zdieľanie času pri hre, navyše s ľuďmi, ktorí nikdy žiadnu inú videohru nehrali a hrať ani nebudú. Nie kvôli predsudkom, ale preto, že by ich to ani len nenapadlo. Taký dôchodcovia povedzme seniori v trojgeneračnej rodine, šesťdesiatnici, sedemdesiatnici, ktorým ešte slúži sluch a zrak.

Vlk samotár, hardocore hráč, ktorý na sociálne väzby mimo virtuálneho sveta už dávno rezignoval sa môže pohŕdavo uškŕňať, ale ak sa s ľuďmi stretáte ešte aj normálne, Buzz! Svetový kvíz jednoducho musíte vlastniť. Ak pre nič iné, tak pre to, že tá čierna vec pod televízorom, z ktorej svokra občas utrie prach, prestane v jej očiach byť démonom, ktorý kradne jej dcére manžela.

Dnes som vlastne u nás doma, čo sa Buzza týka, outsiderom, nemám kedy kvízovať, na rozdiel od iných členov domácnosti, ktorí ma už nepotrebujú ani k tomu, aby si hru spustili. Neuveriteľné.