Spore Hero je dobrý príklad práce šikovných vývojárov v EA, ktorí majú zrejme za sebou viaceré mítingy s prezidentom spoločnosti a pri tomto titule napĺňajú jeho tri ciele: tvorbu nových hier, zveľadovanie už vytvorených sérií a súčasnú orientáciu na platformu Wii.

Novinka totiž kombinuje tri požiadavky do potešiteľného výsledku. Spore Hero je, aj nie je novou hrou, keďže prvý titul, zaujímavá stratégia Willa Wrighta, vyšla iba pre PC. Rozšírenie jej univerza je vlastne extenziou existujúcej série, ale žáner je diametrálne odlišný, keďže Spore Hero sa tvári a hrá ako dobrá akčná adventúra z pohľadu tretej osoby. A jej Wii exkluzivita zase svedčí o tom, ako EA verí tejto platforme, uvedomuje si početnosť skupiny jej majiteľov a chce im dať prístupnú hru.

Na papieri vyznejú také odseky ako prázdne reči – o to viac som bol zvedavý, či EA skutočne napĺňa predstavy aj z pohľadu hráča, nielen iba svojou optikou a rečou finančných ukazovateľov. Spore Hero je prístupný, pomerne originálny titul inšpirovaný prvotnou PC stratégiou a jej prvky využíva v inom žánri, ctí jeho pravidlá a ponúka nový svet s úplne variabilným hrdinom.

Pretože hlavné lákadlo Spore si udržiava aj nový titul v sérii – tvorbu vlastnej príšerky. Na začiatku je vaším hrdinom iba veľká modrá guľa s dvomi hnátmi ovládaná smerom vpred v novom svete, kam sa dostala po dopade meteoritov. A zatiaľ čo modré sú dobré – aj váš hrdina je vyliahnutý z nich – tak červené sú škodlivé a priniesli nepriateľov na pokojnú planétu mumlajúcich sympatických stvorení. Tie sa vás ujmú v prvej časti sveta, Mushroom Valley, kde sa postupne zoznámite s náplňou hry. Ako modrá guľa zo začiatku môžete akurát behať a zbierať napríklad jablká či kryštály. Takto sa dostanete skôr k úlohám logickým typu nastraženie pasce na nenažraného Babbita ako k samotnej akcii na vlastnej koži.

Až po prvých úspechoch v údolí zistíte, že každý quest je hodnotený aj ziskom novej časti tela pre vášho drobca. Postupne si zbierate nové časti tela a vo svojom hniezde ich inštalujete – limitom pre zloženie partií je ukazovateľ komplexnosti (vaša postava má byť vyvážená) a samozrejme určitá herná mena. Množstvo kryštálov na investovanie do partií je vopred obmedzené ich celkovým počtom vo svete. V praxi to znamená, že v prvej časti sveta vás čaká 22 miest s kryštálmi, čo zodpovedá cca 200 až 230 bodíkom. Nákup nových partií (nôh na kopanie, pazúrov na škriabanie, krídiel na vznášanie) preto treba riešiť zodpovedne a platiť za také časti, ktoré nebudú slúžiť len na okrasu, ale celkovú užitočnosť príšerky – čím lepšie časti jej tela, tým vyšší level dosiahne aj ona sama.

Prepojenie inštalácie partií s hrateľnosťou funguje v žánri behačky veľmi dobre. Každá nová časť tela vám totiž otvorí nové možnosti pre pohyb či boj. Takže zatiaľ čo v prvej minúte viete behať a hrýzť, o dve hodinky už môžete mať ruky, pazúry, lepšie nohy a tým pádom aj skákať. Na klasické druhy pohybu ako dvojitý skok alebo glide si počkáte do ďalšieho sveta, čo ma prekvapilo a utvrdilo v jednej vlastnosti Spore Hero.

Už z obalu hry sa tvári síce ako obyčajná behačka či akčná adventúra a spočiatku sa tak aj hrá, no keď si pozriete mapku, zistíte, že obsahuje oveľa viac. Lineárny postup v hre je eliminovaný nielen tvorbou hrdinu, ale aj celkovým poslaním. Popri zbere kryštálov vás čaká aj vyhrabávanie partií z miest označených skeletonom iného tvora, plnenie tajných a aj štandardných úloh. Pretože práve questy zadávané domácimi obyvateľmi vás vedú ďalej po mape lokality (na prehľadnej zmenšenine si možno presne pozrieť miesta s otáznikmi, kde by NPC postavičky mali zhruba pobehovať či ležať), a tak si viete určiť, koľko ste z časti sveta prešli a či ešte v údolí či pri vodopádoch nečaká stratený quest.

Pravda, náplň questov už stopercentne originálna nie je a často sa týka nosenia či hľadania stratených vecí alebo arkádových minihier, kde sa beží do kopca, prípadne opakujú pohyby iných príšerok pri tanci či speve. Toto je skôr dobrá vizitka snahy implementovať do hry čo najviac možností ovládania z Wii ako serióznej náplne – na druhej strane, funguje a nie vždy sa vám podarí zmáknuť minihru už na prvýkrát, čo celkom svedčí o nastavení obtiažnosti na nie najnižší level. Naopak, niektoré minihry majú až frustrujúcu obtiažnosť a nepríjemné ciele ako poraz toho istého 5 až 15-krát skôr iritujú a berú hre z výsledného hodnotenia aspoň pol boda, ak nie celý.

Tieto pocity vás od hry neraz na chvíľu aj odradia, no Spore Hero má stále v sebe určité čaro nového sveta s mapkami rozličných miest, ktoré chcete odhaľovať ďalej a ďalej. Je to určite chytľavý titul a zloženie sveta neraz pripomína Zeldu – prepojenie levelov niekedy vyžaduje kombináciu úloh až v štyroch z nich, aby ste sa dostali napríklad k vytúženej vlastnosti a potom si prešli starý level ešte raz a poriadne, našli nové zákutia a tým pádom aj cenné predmety. Pritom stále postupujete vopred v štýle sveta Spore a už v prvom svete sa nájdu aj nearkádové či neakčné, kde je vašou úlohou napríklad vytvoriť z dostupných častí poriadnu príšeru, aby sa jej kamoš zľakol či pretvoriť chudáka po dopade meteoritom späť na jeho hrdú podobu vodcu kmeňa.

Aj boj patrí k základným výzvam, kde máte v každej časti sveta vyzvať na súboj priateľské príšerky a získať si ich rešpekt alebo mlátiť protivníkov, čo vám stoja v ceste. Po zvolení súpera sa hra prepne do samostatnej obrazovky, kde vo vrchnej časti vidno ukazovatele zdravia oboch príšerok (naľavo je vaša, napravo nepriateľská) a už tvoríte kombá hryzov, kopov, úderov, skokov a občasnej regenerácie. Nie je to nezaujímavý prístup, akurát mi príde po polovici hry už trošku fádny, keďže sa často nehrá na druhý Mortal Kombat rozšírenými možnosťami kombinácií tlačidiel, no núti vás zväčša blokovať a prechádzať do jednoduchých výpadov.

Mierne výhrady smerujú aj k prakticky neexistujúcemu príbehu (na planétu padnú dva typy meteoritov a potom už len hor sa na zadávané questy) a občas k príliš pestrej grafickej palete, ktorá môže tvoriť neprehľadnú zmes domáceho sveta a hľadaných predmetov (ešteže vás často ikonky vyzvú konať). Audiovizuálna stránka však má svoj šmrnc a náramne hre sedí – často až krikľavé údolia, planiny, pobrežia, hory či starobylé ruiny vyzerajú na pomery Wii výborne a dizajnéri ich dostatočne obmenia. Výborný priestorový zvuk pomáha pri orientácii, ešte je aj sympatický pri mrmlajúcich domorodcoch.

Spore Hero je napokon príjemné prekvapenie a osobne uznávam Johnovi Riccitiellovi jeho snahu mať v portfóliu vlastné série a úspešne ich ohýbať do rôznych smerov. Spore sa zatiaľ neprejedlo a jeho verzia pre Wii vychádza zrejme najlepšie ako môže – ponechala si individuálnu tvorbu príšerky, kombinuje ju s akčnou adventúrou a jej typickými prvkami (zisk nových vlastností až pri nových častiach tela) a ponúka pekný svet so sympatickými obyvateľmi. Je to rodinná zábava a možnosti Wii žmýka naplno – nejeden third-party výrobca by si tu mohol zobrať príklad ako robiť originálny obsah a nielen stále portovať súčasné či desať rokov staré priemerné kusy.