Milovníkom zberateľských RPG a la Pokemon netreba Spectrobes dlho predstavovať – a najmä nie fanúšikom Nintenda DS, ktorých už táto séria poctila dvomi vizitami. Hoci nie sú totálne deviatkové hity, skrývajú v sebe čaro dobrých hier a kúsok zdravej závislosti pri grindovaní a snahe pozbierať po rozsiahlom svete čo najviac príšerok a potom ich patrične nakombinovať v boji proti súperom.

Ak hru nepoznáte, máte jedinečnú šancu. Spectrobe je príšerka a la Pokemon, resp. summon, ktorých si aj v premiérovom Wii titule môžete pozbierať viac ako sto, čo je veľký prísľub pre poriadnu porciu hrateľnosti. V prvých minútach hry sa črtá aj solídna dejová vata v štýle klasického anime RPG, kde už na prvý pohľad vidno sympatickú dvojicu Rallen (váš obľúbený chaloš ako z japonského gympla) – Jeena (kočka na zahryznutie v podobnom veku), inak zverencov organizácie Nanairo Planetary Patrol s cieľom zabezpečiť poriadok v galaxii a vyhladiť výskyt nepriateľskej rasy Krawl. Výlet na planétu Wyterra mal byť rutinnou záležitosťou – doraziť tam, skontrolovať záhadný signál a vrátiť sa na večernú párty do kafetérie. No po príchode na miesto sa komunikácia zmrazí a jediná cesta vedie dole na Wyterru, najmä keď dvojica zachytí volanie o pomoc nešťastníkov v ruinách.

Najväčšia porcia príbehu čaká, na menšie počudovanie i sklamanie, na začiatku cesty hrdinov, potom sa zvrhne na skákanie po viacerých planétach. V rámci série síce sľubuje odhaliť pôvody Spectrobes, no na celistvý príbeh by som sa na vašom mieste nesústredil – i keď ako správne RPG slúži na zastrešenie bojového a zberateľského diania. Po príchode na prvú planétu vám domorodci dajú špeciálnu mašinu na vyvolávanie i používanie Spectrobes, absolvujete rýchlu skúšku (tutoriál) a poď ho vyhladzovať Krawlov. Potom zavítate do dediny, blízkych miest, dungeonu a planétu si odškrtnete.

Náplň hry je v podstate trojaká – najprv sa treba starať o Rallena a Jeenu po vzore klasických RPG, t.j. zvyšuje sa im level, behajú po svete, objavujú nové kúty planét v sympatickom pohľade z tretej osoby a s dobrou minimapou. Občas sa pritrafí dialóg (všetko je zjednodušené, takže ak stretnete masu ľudí, prihovoriť sa vám môžu len tí s bublinou nad hlavou), niekedy aj malý vedľajší quest, ale inak vás hra za ruku vedie kam potrebuje a potom dá tú správnu voľnosť.

Užijete si ju pri prieskume planét s veľkými priestranstvami, kde treba hľadať jednak Spectrobes do vašej zbierky a jednak tony predmetov slúžiace na vylepšovanie ich štatistík. Keď sa vám už podarí objaviť fosílnu čiastočku Spectrobes, pohľad sa preklopí na minihru s postupným čistením exponátu, starostlivým odstraňovaním hliny či skaly a dolovaním malého tvora. Hrá sa tu však na čas a presnosť – výsledkom je výška levelu tvora, čím ste presnejší, tým lepšie možnosti môže mať pri zaradení do kolekcie a nepotrebuje toľko dodatočných predmetov. Hoci ani tých nebudete mať nikdy dosť, pretože postupne chcete maximalizovať level každého z nich. Zatiaľ čo dospelí Spectrobes sa hodia najmä do boja, detskí nájdu využitie pri vandrovaní a hľadaní ďalších a ďalších pokladov.

Samotný boj je riešený pekne v reálnom čase. Stret s nepriateľmi vyvolá samostatnú obrazovku, kde už skáču nepriatelia – ich HP môžete dolovať dvojako: vlastným a mečom (spočiatku užitočné a ľahko ovládateľné) a, samozrejme, vyvolávaním Spectrobes. Po boku je vždy jeden – repertoár však umožňuje zvoliť šiestich bojovníkov a aj počas boja medzi nimi listovať a voliť najlepšieho kandidáta do akcie – zväčša pomôže sledovanie zbraní nepriateľa, aby ste vedeli, koho zo sexteta brať skôr a koho neskôr. Pokiaľ náhodou Spectrobe zomiera v boji, automaticky ho nahradí ďalší. Každý Spectrobe má pochopiteľne vlastnú špecializáciu, takže cieľom hry je prirodzene vyvolať vo vás zberateľskú mániu a zohnať viac ako 100 tvorov s rôznymi levelmi a schopnosťami.

Je to poctivá makačka na desiatky hodín, spočiatku neskutočne chytľavá, veľmi dobre sa hrá vďaka jednoduchým herným princípom, no zhruba na piatej planéte vás môže prepadnúť nejeden malý mínus inak dobre premysleného systému. Po prvé, príbeh sa ukazuje v oveľa menšej miere, ako by ste čakali. Iste, vytvoriť pár planét a poslať do nich hrdinov je fajn idea, no ešte lepšie by bolo, aby zažívali adrenalínové situácie, starali sa o seba a celé to smerovalo k veľkolepému finále. Tu síce príbeh neabsentuje, ale WOW moment by ste v ňom hľadali lupou a aj to boli v dobrom citovom rozpoložení, aby sa vám dobre uložil do pamäte.

Po druhé, planét nie je síce málo, ale s výnimkou dediny a dungeonu sú pokryté len veľkou plochou. Niežeby hrozila strata orientácie, akurát snaha vymaniť sa z generickej púte nielen za predmetmi, vlastnou satisfakciou, ale zaujímavejšími bodmi v príbehu a aj samotných planét. A po tretie, Spectrobes: Origin by celkovo potrebovali viac NPC a vedľajších questov, aby ste nielen hľadali Spectrobes do svojej zbierky, ale napríklad ich stretli po ceste za stratenými vzácnosťami či členmi rodiny a podobne. Iste, Japonci vám radšej hodia do sveta 25 dobre skrytých truhlíc ako päť zaujímavých zadávateľov questov – ale špeciálne tu by som takú zmenu privítal.

Zhruba po 15 hodinách vás totiž môže náhle opustiť motivácia hľadať ďalej, pretože všetko vám pripadá príliš rovnaké. Je to škoda, pretože potenciál tu nie je malý – Wii grafika je celkom dobrá, aj keď z dôb PS2 sa vlastne príliš ďaleko neposunula, a množstvo dialógov je príjemne dabovaných. Výsledkom je celkom dobrá hra so zaujímavými postavami, premysleným systémom boja, zbierania i vykopávania Spectrobes v solídnom audiovizuálnom prevedení, ale časom repetitívnou náplňou. Je fajn mať viac ako sto Spectrobes, no každý z nich už sám veľa nedokáže, len mlátiť hlava-nehlava. Je škoda, že len to isté robia aj Rallen a Jeena a nedostali k tomu aj riadny epický epos.