Páči sa mi tvrdohlavosť Electronic Arts, vízia šéfa Johna Riccitiella a snaha prinášať nové značky, mať odlišné portfólio pre rozličné platformy a kreatívne štúdiá. Dúfam, že nie som sám, pretože zatiaľ finančné výsledky EA za fiskálny rok 2010 nevyzerajú veľmi dobre, a tak je celkom možné, že Dead Space: Extraction (DSE) bude paradoxne prvá a posledná netradičná, pomerne originálna atmosférická hra pre dospelých na Wii. Čítajte o výbornom hernom zážitku, ktorý sa možno už nezopakuje.

Keď EA uvažovala, ako preniesť Dead Space popri HD platformách aj na Wii, mala v podstate dve možnosti: buď urobí lacnejší port ako to riešia viacerí konkurenti (Call of Duty, hm?) alebo zvolí úplne iný herný štýl a zachová aspoň pôvodnú atmosféru, príbeh a celkové vyznenie sci-fi hororu. A tak sa z Dead Space stáva strieľačka a la House of the Dead a hoci už od ohlásenia som jej ani ja veru neveril, že by mohla do tohto žánru i série práve EA priniesť kvalitné prvky, mýlil som sa.

EA žmýka výkon Wii naplno, aby ste ani na chvíľu nepomysleli, že nehráte na výkonnej HD konzole. Skutočne, pôsobivá atmosféra neznámej planéty Aegis VII či už známejšej lode USG Ishimura dokáže pohltiť každého hráča. A hoci si často vypomáha tmavými zákutiami, platformami ponorenými do tmy a núti vás hľadať trošku svetla, aby ste neprepadli vlastnému strachu, je to pôsobivé kombo. Spočiatku sa síce tvári povedome a vrhanie sa do katastrofy na neznámej planéte môže v prvej kapitole vytvoriť spomienky na začiatok Dooma III, no potom už nasleduje vlastnú originálnu líniu. Zvuk je v prípade DSE ešte väčšou zbraňou ako grafika, pretože kombinuje vo vašej obývačke perfektne namixovaný Dolby Surround Pro Logic II, kde dunia explózie, ozývajú sa hlboké hlasy spomienok či mľaskanie zo zadných reprákov a do toho vám vo Wii Remote vreštia infikovaní kamaráti. Je to horor a peklo.

Nefalšovaná atmosféra nahráva príbehu, ktorý sčasti poznáte, resp. podobne ako v prípade hexalógie Star Wars tušíte, čo sa má stať – na USG Ishimura musí prísť masaker, na ktorý nadviaže Dead Space z minulého roka. Podobne ako v novej trilógii Hviezdnych vojen ste zvedaví, ako sa to stane a odkiaľ pochádza neznáma skaza vytvárajúca atmosféru mŕtveho vesmíru. Hoci je DSE strieľačka a la House of the Dead, jej prístup k príbehu je oveľa starostlivejší ako v zombie sérii. Prvých 10 minút pripomína filmové hity a la Votrelec s profesionálnym strihom, hudbou, dialógmi, všetko z pohľadu prvej osoby. Potom nastúpia interaktívne prvky a videoherný štýl rozprávania – časť príbehu sa deje napriamo, cez in-game animácie, ktoré možno ľahko servírovať vďaka žánru hry. Stačí vás posunúť o 100 metrov na planéte vpred či vzad a medzitým vyrozprávate segment o tom, ako zomrie váš kolega. Ale popri nich je v hre kopa extraktov v podobe videotelefonátov alebo nachádzania logov v podobe textu, audia či celých videoklipov. Niektoré sú recyklované z pôvodného Dead Space, ale na jeden známy pripadnú aj dva nové, takže nemáte dojem, že by v EA boli leniví a nevytvorili dostatok nového príbehu, práve naopak. Dá sa definovať tromi výbornými vlastnosťami – je bohatý, nelineárny a skladá sa z pohľadu viacerých osôb, pretože v skutočnosti tu nehráte iba za jedného akčného majstra.

Hrateľnosť však ostáva na rozdiel od rozkúskovaného príbehu konzistentná, ba čo viac, graduje. Najprv vás DSE zoznámi so svojím dobrým ovládaním – na väčšinu neakčných aktivít slúži tlačidlo A. Streľbu zabezpečí B, nabíjanie Z na Nunchaku a k tomu C pre jednu vlastnosť (dočasné spomalenie času, nie rovno bláznivý bullet-time). Chvíľku som tápal ako aktivovať ešte sekundárny mód zbraní, no je to úplne jednoduché, stačí pokrútiť zápästím s Wiimote o 90 stupňov a pálite inak. Spočiatku iba ťukáte tlačidlá, hráte sa s okolím, zbierate predmety, no keď príde prvá riadna vlna necromorphov, končí prechádzka a DSE sa mení na zbesilú akciu. Kopa nepriateľov, no vy ich ledva zahlušíte a už ide ďalšia, sotva stíhate po nich brať náboje či nové zbrane a to ešte vedzte, že v okolí čakajú lekárničky či power-upy. Niekedy ich registrujete, no máte tak máličko času na ich zamierenie a vyzdvihnutie, že hra upaľuje ďalej. Je jasné, že o dve minúty vám ten kúsok zdravia bude chýbať a skolí vás zdanlivo nenápadný tvor.

Striedajúce tempo je samozrejme v poriadku a umocňuje intenzitu hry, keď v priebehu 8 minút môže vo vás vyvolať pocit strachu v tme, masívnu akciu i premietnuť kus príbehu. Primárna je však stále likvidácia necromorphov, pekne to filištínskej bandy. Ustrelíte im hlavu, oni sa stále potácajú smerom k vám a chcú vás doraziť iným hnátom. Odpáľte im nohy a začnú sa k vám plaziť. Vyrazíte im ruky a skočia na vás, aby si z vás odhryzli. Pred sebou máte komplexné ničenie množstva nepriateľov, do veľkej miery už známych, ak ste hrali pôvodný Dead Space, ale s novými spôsobmi hlušenia pomocou 10 zbraní, každú s dvomi módmi. Od základnej pištolky prejdete k zaujímavým plazma kanónom, plameňometu alebo efektnému bleskometu žerúcemu rapídne muníciu. Tá desiatka (resp. dvadsiatka pri alternatívnych paľbách) vám rozhodne vystačí, čo sa však nedá vždy konštatovať o nábojoch. S výnimkou základnej zbrane o ne prídete rýchlo, a nie vždy si stačíte zobrať z nepriateľov ďalšie.

Na tomto mieste sa patrí vyjadriť aj mierne rozčarovanie z HUD a kurzora v DSE. EA chceli na jednej strane zjednodušiť, čo sa dá a nezaplniť obrazovku X ukazovateľmi a číslami. Preto zostručnili fakty na kurzor zbrane v strede obrazovky s počtom nábojov, módmi, nabíjaním a zelený štvorec so štyrmi zbraňami, čo si nesiete, do ľavého rohu. Na jednej strane je to fajn, na druhej si aspoň hodinu musíte zvyknúť, čo značí ten obdĺžnik pri kurzore a čo sú tie ornamenty v jeho vnútri. Ľahšie to ísť zrejme nemohlo, o to ťažšie sa s hrou spočiatku zžívate. V neskorších fázach je to už lepšie a rozčuľujete sa len nad jednocifernými počtami nábojov v príslušnej kolonke.

Autori DSE sa rozhodli čiastočne modifikovať typickú hrateľnosť viacerými bonusmi. Spomenuté spomalenie času pomôže najmä pri menších skupinkách a navyše bez neho nespustíte niektoré akcie v hre. A potom je tu kinéza umožňujúca zdvihnúť predmet a šmariť ho po nepriateľovi. Nepriamo to pripomína starú známu zbraň z Half-Life 2, akurát tu môže výrazne pomôcť, keď vám dôjdu náboje. Lineárny pochod navyše občas obohatí aj možnosť voľne sa porozhliadnuť po okolí a nielen tam, kde je natočená kamera. Ale pozor, keďže akcia je dynamická, často máte iba 10-15 sekúnd voľnosti a už sa uháňa v leveli ďalej. Mozgové závity ešte preveria maličké puzzle sekvencie ako v System Shock.

Dead Space: Extraction má 10 príbehových misií (mimochodom, ukladať hra sa v nich nedá, treba hrať na plné dúšky, ale našťastie každá misia je delená na časti, takže keď dostanete po hube od jej bossa, netreba hrať celých 30 minút znova, len finálny kus) a vaše počínanie v nich na konci hodnotí hviezdičkami od 1 do 5. Bežne prejdete misiu na tri, keďže často nestačíte brať predmety alebo viac ráz zomriete. O to väčšmi chcete vylepšiť svoje štatistiky a vrátiť sa k niektorým misiám po konci hry.

Okrem príbehu máte Challenge mód, kde sa valí aj 10 vĺn nepriateľov, treba ich vystrieľať a prežiť. Je to adrenalínová výzva a na prvý raz sa zvládnuť nedá, no je zábavná, hoci už iba výrazne akčná. Žiadne logické premýšľanie, puzzle či rozhliadanie sa po okolí, tu sa už iba solí olovo. Odmenou za celkový pochod hrou je niekoľkodielny komiks obohacujúci príbeh o ďalší pohľad.

Dead Space: Extraction je v konečnom dôsledku veľmi zaujímavý projekt. Známy žáner z Japonska modifikuje západným štýlom a miestami prekonáva svojich učiteľov znamenitým spôsobom. Má fakt dobrý, pútavý príbeh, rozmanitú akciu a kombinuje ju aj s hororom. Pravda, toho napätia nemá zase až tak veľa ako niektoré House of the Dead diely, ale práca s príbehom v kontexte série je skutočne výborná. Občas je príliš tmavý, kamera sa pozerá inam, ako by ste chceli a kurzor je najprv mierne chaotický, ale keď preskočíte tieto drobnosti, čaká vás parádna akčná jazda.