Vertikálny gameplay môže byť novým vývojovým štádiom tradičných herných mechanizmov. Tretí rozmer síce nechýba už niekoľko (desiatok) rokov takmer v žiadnej hre, no jeho reálne využitie sa obmedzuje na občasné vertikálne prekážky či logické hádanky. Prvou hrou, kde sa na dojem z priestoru kládol hlavný dôraz bol Mirror's Edge a Faith sa s ním popasovala viac ako dobre. Nasledovalo ďalších pár pokusov, medzi inými by obdobné prvky mal priniesť aj Crysis 2, ale najviac nádejí sa vkladalo do projektu Dark Void. Pretavili sa nádeje do vzniku nového herného žánru, alebo opäť raz zaplačeme nad zmrhaným potenciálom?

Príbeh by mal svoje čaro, ak...

... ak by bol zvolený iný spôsob jeho rozprávania. Alternatívna minulosť, druhá svetová vojna, dimenzia, do ktorej sa vstupuje cez Bermudský trojuholník, mimozemšťania túžiaci po ovládnutí Zeme. Dobrý námet schopný dodať každej vystrelenej guľke váhu. Lenže keď sa ako pilot Will v sprievode svojej bývalej lásky Avy do druhej dimenzie (Void) skutočne dostanete, prestane príbeh dávať akýkoľvek zmysel. Čo robí vo Voide známy vynálezca Nicolas Tesla? Prečo vám pomáha? Kto sú domorodí ľudia žijúci vo Voide? Prečo spolupracujú s mimozemšťanmi? Tieto a množstvo ďalších záhad zostane do konca hry nerozpovedaných. (nezastal tam nahodou čas? pozn. Junker) Záchrannú slamku príbehu hádžu prekvapivo najmä krátke tipy zobrazujúce sa počas loadingov (prípadne postrácané denníky)  – tie vám napovedia viac ako pateticky spísané dialógy a nič nehovoriace cut-scény.

Hrateľnosť by bola výborná, ak...

... by celá hra trvala aspoň dvakrát toľko, nie teraz-už-úplne-štadardných 6 hodín, a ak by všetky možnosti dostali viac priestoru. Dark Void sa na prvý pohľad tvári ako akákoľvek iná 3rd person strieľačka. Dostanete do rúk pár zbraní, jasne stanovenú cestu k ďalšiemu „mission objective“ a veľmi príhodne porozhadzované prekážky, za ktorými je možné sa kryť. Po (ne)zoznámení so svetom a s ovládaním na scénu prichádza spomínaný Nicolas Tesla a jeho najnovší vynález - Jetpack. Malé zariadenie na chrbte dodá Willovi „krídla“ - sprvoti síce dobré len na plachtenie, no neskôr sa dostane k modelu schopnému skutočného lietania. Len si to predstavte, strieľačka, kde môžete kedykoľvek vyletieť do vzduchu a pokropiť nepriateľov dávkou olova priamo z nebies!

K tým podarenejším prvkom patrí aj krytie sa za vertikálne výstupky. Rímsy, ktoré v iných hrách slúžia iba na šplhanie či rúčkovanie, sa vďaka výborne premyslenému systému a práci s kamerou v niektorých momentoch stávajú oporným bodov v „skutočných“ 3D súbojoch. Pocit prechodu zo súradníc XY do Z-ovej osi je výborný, možno ešte lepší ako pri pohľadoch z vysokých mrakodrapov v Mirror's Edge. Jednoducho si to môžete predstaviť tak, že čo bolo pred chvíľkou hore sa zrazu ocitne priamo pred  vami. Navyše, upravená hrateľnosť dodržuje pravidlá fyziky. Iste nemusím obšírne vysvetľovať, čo sa stane, ak vyhodíte zle načasovaný granát priamo nad seba (dopredu) a on sa vplyvom gravitácie začne vracať presne tam, odkiaľ prišiel...

Virtuálny gameplay je osviežujúci, ibaže...

...nedostáva toľko priestoru, koľko by mal. Akokoľvek dobre tento element funguje, je to nanič, keďže vo viacerých misiách jetpack nemáte, resp. dizajn misií znemožňuje jeho použitie. A v tomto momente sa Dark Void mení na úplne tuctovú, prachsprostú obyčajnú 3rd person strieľačku, ktorá týždeň po dohraní úplne vyšumí z hlavy. Nezachráni to Grand Theft UFO, teda unášanie nepriateľských dopravných prostriedkov priamo za letu. Unášacia minihra je veľmi zdĺhavá, to radšej ostanete verní jetpacku alebo si požičiate obyčajné lietadlo, prípadne využijete služby niektorej zo stacionárnych zbraní.

Nepriatelia tvorení zástupcami prastarej rasy Watchers prichádzajú v niekoľkých podobách, a keď hovorím o niekoľkých, nemyslím tým desiatky. Najčastejšie sa postavíte základným droidom odlišných iba svojou farbou a výstrojom. Občas narazíte na veľkého lietajúceho knighta a veľmi zriedkavo chodiaci na štvornohý tank. Mimochodom, Watcheri ovládajúci robotické škrupiny prechádzajú niekoľkými štádiami vývoja, začínajú ako larvy, potom sa z nich vyvinie kríženec Aliena a netopiera, aby nakoniec skončili ako dvojičky Locustov z Gears of War. K tým locustovým formám sa bohužiaľ nikdy na priamy dostrel nepriblížite.

Upgrady by potešili, keby...

... bolo čo a za čo upgradovať. Cestou z Voidu sa budete môcť spoľahnúť len na 6 zbraní a 2 druhy granátov. U mňa bol najpoužívanejší ľudský guľomet, k rôznym alieňáckym laserovým prskavkám som si nenašiel vzťah. Zbrane je možné za nazbierané techpointy (ostávajú po nepriateľoch) upgradovať o dva stupne, takže napríklad guľomet vo verzii 3.0 strieľa vybuchujúce projektily. Techpointov nie je príliš veľa, upgrady preto musíte vykonávať s rozumom. Na jednej strane je to logické, na druhej strane akčná hra s dvoma použiteľnými zbraňami nemôže uspokojiť žiadneho fanúšika. Rovnakým spôsobom je možné zlepšovať aj zbraňové možnosti jetpacku. Väčší kaliber a neskôr rakety môžu pri leteckých útokoch  znamenať rozhodujúcu výhodu.

Technická stránka by bola mohla byť označená za obstojnú...

... to by však (aspoň v PS3 verzii) nesmelo dochádzať k fatálnym chybám a zásekom. Raz sa mi stalo, že som celý level musel opakovať úplne od začiatku, pretože sa mi nespustila potrebná animácia, inokedy som ostal bezmocne zaseknutý v debničke s muníciou. Tretí zaznamenaný „fatal error“ nastal, keď pri loadovaní uloženej pozície ostal funkčný hudobný a zvukový subsystém, no obrazovka ostala čierna a tak neostávalo nič iné, než hru reštartovať.

Grafika sama o sebe pritom rozhodne nie je najškaredšia, najmä úvodné minúty strávene v džungli sa podobajú na prvý Uncharted (jednak prostredím, jednak herným štýlom, a tiež spracovaním oboch hlavných hrdinov hry). Neskoršie levely zasadené do sci-fi prostredí votreleckých základní až také presvedčivé nie sú, celkovo však môžeme hovoriť o slušnom priemere.

Multiplayer by mohol byť jedným z ťahákov hry...

... keby sa ho autori rozhodli ho vôbec do hry zaradiť. Absencia MP je veľkým nedostatkom, ponúkané možnosti by si rozhodne aspoň niekoľko základných módov zaslúžili. Viem si živo predstaviť napríklad napoly letecké a napoly pozemné súboje vo veľkých, vertikálne orientovaných arénach.

Vyplnené nádeje... či?

Odpoveď na otázku položenú v úvode je jasná. Neradi to priznávame, ale Dark Void jednoducho nedokázal vyťažiť z dobrého námetu a koniec koncov i z fungujúcich herných mechanizmov snáď ani polovicu toho, čo mohol. Zoznam titulov s nevyužitým potenciálom tak rozširuje ďalšia položka a nám ostáva iba čakať, či autori nad značkou úplne zlomia palicu, alebo si zoberú kritiku k srdcu a pripravia skutočne kvalitný druhý diel.