Mám veľkú dilemu. Postava odmieta jesť v obľúbenej sieti reštaurácií Matsuya. Aj po druhýkrát mi odpovedá, teda odpisuje textom, že nie je hladná. Na miesto, kde som si v skutočnosti s radosťou doprial zakaždým zapekaný baklažán za 580 JPY, sa už nevrátim. Vonku si z automatu nemôžem kúpiť čaj z praženej ryže, ktorým som večeru vždy spláchol. Svetielka ponuky blikajú ako šialené, ale postava ho nevie obsluhovať. Dotvárajú kolorit neónom zaplavených ulíc, kam opäť vkročíte ako neohrozený Kazuma Kiryu, bývalý člen yakuzy na dôchodku.

Nemusíte absolvovať cestu do Tokia, aby ste si hovorili, že všetko v Yakuza 3 vyzerá až príliš povedome. Ulica v Shibuyi prechádzajúca cez námestie s kinom a ústiaca do nechvalne známej červenej uličky, kde sú ploty vyzdobené portrétmi spoločníčok(kov), zapadnuté úzke prechody medzi štíhlymi domami, preslávená nákupná zóna, vysvietené výkladné skrine, dokonca aj zákazy fajčenia na chodníkoch, dlaždičky pre zrakovo postihnutých či farba asfaltu zodpovedá realite. Na to nepotrebujete študovať fotografie, stačí sa prejsť v Kamurocho, fiktívnej štvrti, ktorá kombinuje mnohé známe lokality do jedného prostredia. Dokonca tu narazíte aj na vežu Mori Tower (v hre Millenium Tower) týčiacu sa v Roppongi Hills. Škoda, že jej 52-poschodí nie je osvietených modrým svetlom cestujúcim z prízemia až do neba ako v skutočnosti.

Tokio vo svete Yakuza je magické, no so sériou to ide dolu vodou. Kazuma Kiryu stráca pevnú pôdu pod kozačkami z hadej kože, výmena na poste scenáristu sa odráža na krajne priehladnom príbehu, SEGA žmýka značku čo to dá. Aj po tretíkrát je nám naservírovaná príbehovo mohutná gangsterka odohrávajúca sa v rovnakých kulisách, postavená na rovnakých základoch ako štyri roky starý originál. Ani nová a výkonnejšia platforma nedokáže zakryť archaické mechanizmy. Na hre sa prejavuje až nepríjemne zub času.

Hriechy otcov

SEGA fundamentálne prvky ponecháva a mení Yakuzu na simulácu gangstera, resp. dobrého suseda ochotného obetovať svoj voľný čas na hľadanie ingrediencií na výrobu extra horkého džúsu pre chorú matku roztomilého chlapčeka. Kazuma si popri mlátení gangsterov odskočí kúpiť minerálku pre babičku, ktorá urgentne potrebuje zapiť lieky a cestou možno nájde stratené dievčatko na preplnenom trhovisku. Bočné misie (Sub Stories) trpia neviditeľnosťou - na minimape sa nezaznačujú žiadne orientačné body. Pritom stačilo po vzore ikonky Save nahradiť farebné bloky indikujúc druhy budov svietiacimi piktogramami a neboli by prehliadané.

Jediné, čo svieti na mape, je cieľ hlavnej misie a vy k nemu budete priťahovaní ružovou farbou. Bez ohľadu na absurdnú náplň bočných misií (vzhľadom na pôvodné zamestnanie hlavného hrdinu) si niekto s nimi dal námahu. Môže ísť o primitívne hľadanie kľúča, nosenie kornútkov preťažených zmrzlinou, cez pátranie po artefakte pre zamilovaný pár, až po hľadanie zabijakov. Bez pracného obťažovania každého, kto má nad hlavou zelenú šípku, si nemusíte odomknúť vôbec žiadnu z nich. A to je škoda, pretože sú zlatým dolom pre kumulovanie peňazí a skúsenostné body potrebné na odomykanie nových schopností, chvatov a úderov.

Súbojový systém v Yakuza 3 sa vôbec nezmenil, kombinovaním slabého a silného úderu sa vytvárajú kombá a v závislosti od oponenta príde aj na špeciálne útoky – odzbrojenie, counter. Bitkami sa dá vyriešiť všetko - vrátiť pamäť, získať pomoc, ukradnutú kabelku a pod. Novinkou pri skupinách je dominancia, ktorá spôsobuje, že v aréne si tí slabší cvrknú do nohavíc a plaziac sa pri zemi čakajú na milosrdenstvo. Úspešnou elimináciou Kazumovi rastie Heat meter a ak dosiahne svoju hranicu, je možné vytiahnuť špeciálny úder, finiš alebo super finiš obzvlášť účinný u bossov. Rozdupávanie hláv o obrubník, hlavičky o stĺpy, vykrúcanie rúk, nôh, prehadzovanie cez chrbát.

Ak si k tomu prirátate používanie objektov v prostredí, tak žiadna bitka nemusí končiť identicky. Každý predmet má iný finiš, navyše v inventári môžete mať až tri zbrane, ktoré sa po novom dajú upgradovať u priekupníka. Stačí si obstarať plány, kúpiť svoju zbraň, získať na ňu povolenie u trénera a môžete gangstrov rozbíjať nunchakmi, palicou alebo katanou. Zbrane sa však používaním opotrebúvajú a ak ich chcete aj naďalej, musíte investovať do opráv, čo znamená častý návrat k priekupníkovi. Výborným prídavkom je učenie sa nových úderov a superfinišov sledovaním zvláštnych udalostí. Do mobilu vám chodia maily s orientačnými bodmi, podľa ktorých narazíte napríklad na babičku na mopede ako robí salto cez auto alebo opilca, ktorý premôže svojím stavom nepriateľa.

Kazuma is back

Učenie sa úderov je prepojené na úplnú novinku – first person pohľad. Kedykoľvek sa môžete pozerať na svet z vlastných očí, čo príde obzvlášť vhod, ak hľadáte kľúče od bezpečnostných schránok, kde sa vždy ukrýva nejaká tá dobrota. Pouličné boje sa načítavajú bez otravnej loading obrazovky a úvodný teatrálny vstup do arény tvorenej väčšinou skupinkou očumovačov sa dá preskočiť. Obtiažnosť však opäť nie je vyvážená, súboje s bossmi sú tuhé ako nikdy predtým (aj na Easy) a to aj vďaka chvatom, proti ktorým sa nedá brániť. Ak ich protivník opakuje za sebou, nestihnete sa postaviť na vlastné a už ležíte znovu na zemi. Funguje to aj obrátene. Náhodných stretov na ulici našťastie ubudlo, no teraz sa im nedá vôbec vyhnúť.

Yakuza 3 vás nehodí priamo do víru udalostí v Tokiu, ale poriadne dlhým úvodom odďaľuje nevyhnutné. Kazuma Kiryu spláca dlh spoločnosti a vedie sirotinec Slnečnica v Okinawe s prekrásnymi plážami. Stará sa tu o deti, pomáha s nákupmi, loví ryby, rieši spory medzi zverencami, šikanu v škole, hľadá zlodeja alebo domáceho maznáčika. Šťastné a bezstarostné chvíle skončia, keď mu pred bránou začne parkovať auto a okolo brány sa začnú motať podivné indivíduá, ktoré svojou prítomnosťou dávajú najavo jeho nežiaducu prítomnosť. Ako neskôr vysvitne, miestny gang si brúsi zuby na pozemok, na ktorom stojí Slnečnica a chce Kazumu vyštvať alebo donútiť, aby ho predal.

To sa však nestane. Kazuma sa päsťami začína predierať potravinovým reťazcom Yakuzy až k hlavnému zloduchovi. Nitky nekalého obchodu vedú až k politickým špičkám, zainteresovaní sú aj najvyšší predstavitelia klanov a to nie je všetko. Príbeh z pera nového scenáristu sa po rozvláčnom úvode veľmi rýchlo rozbieha a zamotáva. Predstavuje staré známe postavy, na scénu uvádza nové, no približne v polovici začnete cez sieť konšpirácie vidieť úhlavného nepriateľa. Rozmotávanie vzťahov je tak priamočiarejšie a negraduje fenomenálnym zvratom. V samotnom závere je cítiť obrovskú inšpiráciu predchodcom a to aj na úrovni výberu lokalít.

Nosný príbeh je preplnený ukecanými cutscénami, ktoré zapĺňajú Blu-ray až po okraj. Čo je však smutné, že SEGA naďalej ignoruje menej dôležité dialógy a odbíja ich suchým textom bez dabingu. To sa v novej generácii nenosí, rovnako ako obstarožný HUD a GUI, ktoré akoby z oka vypadlo svojim starším bratom. Technická stránka celkovo krivká a pôsobí skôr ako HD port ako kompletne prerobená hra do nového kabátu. V uliciach je viac objektov, hráčovi je umožnené dívať sa kamkoľvek s kamerou po prvýkrát, prostredie sa načítava naraz, no stále je to málo. Viditeľnosť je mizerná, chodci miznú a objavujú sa pár metrov pred vami.

Pre japanofilov povinnosť

V Kamarucho sa toho veľa nezmenilo, to platí aj o sérii Yakuza. Aktuálny tretí diel je možné dohrať za približne 18 hodín, no ak nechcete sledovať iba príbehovú linku a venovať sa aj bonusovým aktivitám a minihrám, kľudne si toto číslo vynásobte dvomi. Po dohraní sa odomykajú Premium režimy, v ktorých postupujete hrou odznovu len so všetkými predmetmi a peniazmi alebo sa môžete venovať len vedľajším misiám či stúpať v rebríčku bojovníkov v koloseu. Yakuza 3 je plná kultúrno-spoločenských paradoxov a odporujúcich si komprosimov. Musíte mať skutočne radi japonské stereotypy, aby ste sa naplno oddali hre a odhalili jej plný potenciál, ktorý ona maskuje skutočnosťou, že sa nevie odpútať od minulosti. Je to zápas s modernou technológiou a nastupujúcimi trendami. Yakuza ich však narozdiel od skutočného Tokia nediktuje, zaspala na vavrínoch a ani s novou platformou nedokáže prekročiť bariéru, ktorá spôsobovala a aj spôsobuje, že japonské hry buď budú naďalej ignorované, alebo navždy zostanú v krajine pôvodu. Preto tá dilema.