Konzoloví hráči so štvoricou vojakov z Bad Company už čo-to preskákali. V hitovke z roku 2008 sa zoznámili s Prestonom Marlowom, Terrenceom Sweetwaterom, Gordonom Haggardom a ich šéfom Samuelom  Redfordom. Nezvyčajná jednotka „kazisvetov“ zanechala po sebe na Xboxe a PS3 dobrý dojem a to najmä vďaka parádnemu systému deštrukcie a výbornému multiplayerovému zážitku. V roku 2010 sa B-Company vracia s veľkou pompou a tentokrát neobchádza ani PC platformu.

Zatiaľ čo v prvej časti Battlefield: Bad Company ste z pohľadu Marlowa viac menej iba sebecky poľovali na debničky plné zlata, BC2 pred vás postaví ďaleko závažnejšiu hrozbu - meganičivú zbraň v rukách nepriateľa. Jej pôvod siaha až do druhej svetovej vojny a práve v tomto období hra začína. Tajný vojenský projekt sa vám získať (ne)podarí, no o niekoľko desiatok rokov jeho existencia opäť vypláva na denné svetlo. Tu nastupuje B-company a v plnej paráde vpochoduje do boja za záchranu sveta. Že to bude boj veľmi svojský asi netreba pripomínať. Každé indivíduum z jednotky totiž dokáže aj tú najchúlostivejšiu situáciu okomentovať svojským štýlom. Či už sa jedná o seržanta Redforda tesne pred dôchodkom, pyromana Haggarda alebo techgeeka Sweetwatera, ich vtipné hlášky tvoria neoddeliteľnú časť B-comp koloritu.

Ak máte v úmysle ihneď po prvom zapnutí hry vkročiť priamo do menu Multiplayer a Singleplayeru sa ani nemienite venovať, zadržte. Urobili by ste veľkú chybu. V BC2 nie je sigleplayer rozhodne iba preto, „aby bol“. Hra pre jedného hráča je výborným zážitkom ponúkajúcim skvelú atmosféru. Iste, dej je ľahko predvídateľný a celý postup hrou až na púštnu misiu je striktne lineárny, no boje v džungliach, mestách, dedinách, na zasnežených pláňach alebo neustálym vetrom bičovanej púšti sú zábavné. Práve pojem „zábava“ a „atmosféra“ singleplayer kampaň popisujú najlepšie. Výborná grafika, atmosferické efekty a všadeprítomná fyzika (ku ktorým sa dostaneme neskôr) v kombinácii s tonami zbraní, zaujímavým návrhom dizajnom misií a neposlednom rade vtipne vykreslenými hlavnými postavami vás donútia prejsť si príbehové misie na jeden záťah. A to je práve problém. Jeden záťah = 5 až 6 hodín a ani zvolenie najvyššej obtiažnosti tento čas príliš nenatiahne. Škoda, ak by kampaň trvala ešte aspoň o 3 - 4 hodinky dlhšie a autorom by sa podarilo udržať rovnaké tempo, mohol by sa snáď prvýkrát v histórii série Battlefield rovnako pozitívne hodnotiť singláč aj mulťák. Osobne mi ešte okrem dlhšej hernej doby v SP kampani chýbal ovládateľný bojový vrtuľník, no tento fakt aspoň trochu zmierňuje strieľanie s transportných helín, šoférovanie jeepov, tankov a štvorkoliek.

Multiplayer v zábavnosti nezaostáva, ba naopak. Pridáva navyše ešte čerešničku v podobe živých protihráčov a spoluhráčov a to je to najlepšie korenie pre každú hru. Základnými dvoma režimami MP sú ako obyčajne Conquest a Rush, dopĺňajú ich tímový deatmatch a Squad Rush (iba 2 squady proti sebe). Conquest sa orientuje na obsadzovanie a bránenie vlajok. Dopredu nie je definované útočiace a brániace družstvo a situácia sa mení podľa aktuálneho stavu na bojisku. Raz sa vlajky snažíte ochrániť a inokedy ich naopak dobiť. Tento mód bol základom napríklad v Battlefield 2 a „čerství bažanti“ z PC sa tu budú cítiť ako doma.

Rush naopak vychádza z pôvodného Bad Company, kde bol dlhú dobu hlavným herným módom. Jeho hlavnou náplňou je postupné dobýjanie komunikačných zariadení (namiesto truhličiek so zlatom). Jedna strana (12 ľudí) je pred začiatkom označená ako útočníci, druhý tucet musí za cenu vlastných životov zariadenia ubrániť. Po dokončenom kole sa role vymenia. Komunikačné vežičky sú umiestnené v pároch a dajú sa zničiť buď aktiváciu nálože priamo na zariadení alebo paľbou z ťažkých zbraní. V prípade, že sa útočníkom podarí obe zariadenia zničiť, celý front sa posunie ďalej a situácia sa opakuje. Týmto šalamúnskym „trikom“ je zaručené, že hranie sa jednak koncentruje na pomerne malej oblasti v rámci veľkého priestoru, ale zároveň v jednom zápase na jednej mape vystriedate viac prostredí (napr. začnete útočiť na púštnu základňu, presuniete sa do ulíc mesta, vlakového depa až do prístavu).

Útočníci majú na dobytie staníc limitovaný počet ticketov (ticket = jeden život ktoréhokoľvek vojaka), ale na rozdiel od MAGu, kde som podobnú situáciu s časom kritizoval, v BC2 sa s ticketmi narába inak. Akonáhle totiž útočníci dobyjú práve aktívny komunikačný post, ich tikety sa obnovia. Inými slovami, oplatí sa bojovať až do posledného dychu, lebo stačí chvíľková nepozornosť obrany a aj posledný útočník môže svojím skillom rozhodnúť o posune na ďalší front.

Keď už hovoríme o individuálnom skille, nemožno poprieť jeho dôležitosť. Ak by sme to mali porovnať práve s MAGom a s Modern Warfare 2 (mimochodom, chystáme veľký versus článok o moderných vojnových akciách), v dôležitosti individuálnych schopností je BC v strede, resp. z opačného uhla pohľadu - kooperovať so spoluhráčmi musíte najviac v MAGu, potom v novom Battlefielde a najmenej v Modernej Vojne 2.

Jedinými organizačným jednotkami na bojiskách Bad Company sú 4 členné squady. Neexistuje začlenenie do vyšších štruktúr ani centrálne velenie armády. V rámci squadov je možné obmedzenou formou zadávať príkazy na bránenie, resp. obranu, ale plnohodnotný VoIP to rozhodne nenahradí. Taktiež je možné so všetkými hráčmi zdieľať svoje ciele, tzv. „spotovať“. DICE spotovanie dokonca odmeňuje a k vami spozorovaného nepriateľa či techniku zničí váš spoluhráč, pár bodov expu navyše vás neminie.

Spotovanie je len jedným zo spôsobov, ako získať experience body. Dá sa to samozrejme aj úplne tradičnými spôsobmi. Zabíjanie, ničenie, obsadzovanie, pokladanie bomby a jej zneškodňovanie, vyhadzovanie munície a po novom tiež oživovanie a rozhadzovanie lekárničiek. Návrat medika je výborný nápad, pár oživení na správnom mieste dokáže poriadne nepriateľovi zavariť. Okrem medika budete hrať za assaulta (vojak pre všetko), inžiniera (antitank + opravovanie) a snajpra. Autorov treba pochváliť nielen za šikovne a motivačne podaný upgrade postavy, ale tiež aj za jednoduché konfigurovanie jednotlivých kitov.

Okrem globálneho levelu (alebo ak chcete hodnosti) totiž odomykáte odznaky a výložky (X headshotov za kolo, Y zabití samopalom, Z oživení) a hlavne doplnkové vybavenie pre tú profesiu, ktorú najviac preferujete. Pod vybavením si okrem primárnej a sekundárnej zbrane treba predstaviť aj ďalšie veľmi zaujímavé kúsky. Lepšie optiky na zbrane, účinnejšie lekárničky, privolanie artilérie, rýchlejší beh, objemnejší opasok na granáty, odolnejší pancier či dymovú clonu pre vozidlá. Gadgety sa odomykajú v niekoľkých kategóriách a hráč veľmi rýchlo pri každom respawne môže svoju výbavu prispôsobiť dianiu na mape (čiže neexistujú žiadne dopredu dané postavy, ktoré môžete modifikovať iba medzi zápasmi). Budem hrať za tichého a rýchleho snajpra s C4, alebo za medika s ťažkým guľometom, optickým zameriavaním a bonusom k presnosti streľby?

Tak či onak, hranie za každú profesiu má v BC2 svoje čaro. Ideálne je, ak sa členovia squadu dohodnú a povolania si rozdelia. Snajper ostáva vzadu, čím kryje seba a zároveň slúži ako mobilný spawnpoint. Assaulti sa snažia o útok a medik na to dohliada s nažhaveným defibrilátorom. V tomto ohľade Battlefield ponúka kráľovskú porciu zábavy či už budete nadávať na príliš schopných nepriateľov, neschopných spoluhráčov alebo lamy vo vlastnom squade. Alebo keď sa vám bude dariť a cieľom zúfalých nepriateľských výkrikov túžiacich po pomste budete práve vy. To druhé je samozrejme ďaleko príjemnejšie :-).

Mapy pripravené odborníkmi z DICE sa nesú v podobne kvalitnom duchu ako zvyšok hry. Navyše sú zasadené do rozmanitých prostredí a bojovať tak budete v púšti, v džungli, v exteriéroch i interiéroch, na slnku i v mraze a dokonca nechýba ani večerná, resp. nočná mapa. Rozlohou patria levely k tým väčším a tak často využijete služieb niektorých z dopravných prostriedkov. Tanky, BVP, člny, bojové helikoptéry už poznáme, štvorkolky a výsadkové vrtuľníky s dvojicou rotačných guľometov ponuku techniky obohatili.

Príjemným dodatkom je, že BC2 sa nie len dobre hrá, ale aj výborne vyzerá. Niektoré momenty (hlavne v SP leveloch umiestnených do pralesa) priam nabádajú k zastaveniu sa a kochaniu sa okolitou prírodou (aj keď od Crysis na maxime určite hovoriť nemôžeme). Destruction 2.0, vynovený systém deštrukcie, dostáva kopec priestoru v singláči aj mulťáku a veru že ho budete používať často. Už nie je obmedzený iba na pár dier do stien (bohužiaľ opäť ostali iba predskriptované), ale budete si do betónových blokov vyrábať malá strieľne, aby ste boli krytí pred nepriateľmi, alebo tankami a ťažkou technikou rúcať CELÉ budovy a ničiť všetko a všetkých, ktorí sa v nich skrývajú! Nie je to revolúcia, no o evolúcii rozhodne hovoriť môžeme. A keď  na chvíľu zastanete, prestanete strieľať a dáte pohov ničiteľovi, ktorý sa ukrýva v každom z nás, vychutnáte si výborné ambientné ozvučenie titulu. Vďaka nemu na kvalitných slúchadlách alebo aparatúre hra dostáva úplne iný rozmer.