Nie je už mnoho takých herných sérií, ktoré by odchovávali niekoľko hráčskych generácií. A už vonkoncom nie je veľa takých sérií, ktoré by ostali v nezmenenej podobe po celú dobu svojho života a nostalgikom by aj po takmer dvoch desaťročiach prinášali stále rovnakú radosť. Medzi tieto stálice s istotou nemôžeme zaradiť ani mladého čarodejníka Simona, ktorý po prvý raz uzrel svetlo sveta na začiatku roku 1993 na systémoch Amiga a DOS. Anglický Adveture Soft sa nechal inšpirovať typickým lucasovským štýlom a ďalšia obľúbená séria bola na svete. Teda aspoň jej počiatky. Aj keď bol jej hlavným hrdinom obyčajný pubertálny výrastok, ktorý vo svojom šatníku našiel prechod do iného sveta. O dva roky neskôr séria pokračovala paródiou známeho fantasy univerza z Narnie, ktoré zožalo rovnaký úspech. Zmena vývojára, nekonečný vývoj a prechod na tretí rozmer si v tretej časti vypýtali svoju daň na biednych kvalitách tretej časti, aj keď pôvodný humor ostal viac-menej bezo zmeny. Fanúšikovia však boli sklamaní.

Štvrtá časť znamenala prelom. Séria sa dostala do nemeckých ručičiek, ktorých ponímanie humoru by sa najskôr dalo označiť za výrazne menšinové. A nielen to. Simon sa zmenil a nepomohla mu už ani konečne lepšia technická stránka. Drzý výrastok postupne dospieva a aj keď nikdy neoplýval extrémne inteligentným humorom, tak tentoraz už nebol ani dostatočne drzý. Väčšina ľudí titul prijala chladne, no aj napriek tomu sa rovnakí autori pustili do ďalšieho pokračovania a my len dúfame, že poučení z vlastných chýb. Nakoniec na tých sa učí najlepšie.

Po nedávnej záchrane zázračnej krajiny sa mladý čarodejník usadil so svojou milovanou Alix a začal viezť bohémsky život. Celé dni ani prstom nepohne (nie, úplne vážne, ešte aj na prepínanie TV si vymyslel špeciálny gadget), ide zhniť medzi krabicami od pizze a výraz šťastné manželstvo je v jeho prípade rovnaký nezmysel ako nula v menovateli. Aj napriek tomu však nastanú isté okolnosti, ktoré ho prinútia zdvihnúť spráchnivený zadok z kresla a vydať sa na záchranu svojej "že vraj" milovanej. A nie je to teda žiadna malichernosť, ale rovno invázia mimozemšťanov s krčnou vadou. A pri tej príležitosti túto krajinu aj rovno zachráni, už piaty raz.

Opäť mu prichádzajú pomôcť už dôverne známe postavy ako napríklad jašter Swamplings bez chuťových buniek alebo aj červená čiapočka, tentoraz ešte väčšia mrcha ako kedykoľvek predtým a zlodejka Goldilocks. Starým známym výborne sekundujú nové, opäť do extrému hyperbolizované postavy. A ono zveličovanie sa u nich netýka len vzhľadu, ale ako je zvykom, tak najmä charakterových vlastností. Okrem mimozemšťanov autori do hry primiešali rovno celý ďalší národ, ktorý dianie v hre výrazne ovplyvní. Ide o divných krtkoidných tvorov, ktorí majú so Simonom vlastné plány.

Séria Simon The Sorcerer vždy stavala na výraznom humore (dajme tomu, že minulá časť bola výnimka) a hyperbolizácia postáv bola iba drobnou časťou z celkovej nádielky v hre. Simon a jeho štipľavé poznámky si aj tentoraz našli cestu na naše monitory a aj keď už nehviezdi ako kedysi, prípadne jeho humor nie je sofistikovaný ako v tituloch Telltale, ale oproti predchádzajúcej časti tu nastal progres a drobnému úškrnu sa už neubránite. Gagy sú  bohato doplnené rôznymi subkultúrnymi odkazmi, ktorými je typicky hra prešpikovaná. Filmy, piesne, knihy, iné hry a dokonca aj predchádzajúce časti. To všetko sa tu vyskytuje v hojnom počte v drobných narážkach či už v dialógoch, alebo aj jednotlivých obrazoch. V prípade, že máte v tejto oblasti široký prehľad, tak ich budete priam s radosťou vyhľadávať. Nemecký štýl humoru v adventurách mi síce neimponuje, čo ukázal napríklad aj kúsok s názvom Ceville, avšak tu sa autorom podarilo predsa len postúpiť ešte o úroveň vyššie.

O logických hádankách sa v prípade Simon The Sorcerer 5 hovoriť nedá. Skôr sú to opäť len drobné prekážky v postupe v podobe kombinácie predmetov z inventára, práce bez inventára (človek by nepovedal, čo všetko sa dokáže zmestiť do jednej čapice) a podobne. Nejde však o nijak otravné a umelé kladenie polien pod nohy, ale prirodzené a pozvoľné nenáročné zamestnávanie mozgových závitov. Motivácia v postupe tak nijak neupadá ani pre menej skúsených hráčoch a hru by ste mali absolvovať prakticky bez zákysu. Bohužiaľ nižšia náročnosť si vyberá aj daň v podobe hracej doby, ktorú autori neprispôsobili. Ako nôž maslom teda prejdete hrou bez problémov behom pár hodín a koniec hry bude za vami. Na druhú stranu je zas na uváženie, či by hru zas nepredlžovalo iba zbytočné opakovanie lokalít. Tomu sa celkom úspešne autori vyhli a až na pár výnimiek (napríklad práve bez inventára) sa nebudete musieť otravne pohybovať po tých istých miestach bezo zmeny.

Čo však musím výrazne kvitovať oproti predchádzajúcej časti je grafické spracovanie. Čakal som pôvodný štýl, ale hneď prvý pohľad na hru mi priam vyrazil dych. Kreslené pozadia majú neopakovateľné čaro a z neserióznych adventúr som naposledy po estetickej stránke na rovnakej úrovni videl hádam iba A Vampyre Story. Prehnane ostré hrany postúpili ešte trošku viac k expresionistickému štýlu výrazného spracovania kulís okolo postáv, no jednoducho radosť pozerať. Spracovanie postáv zostalo približne rovnaké, ale celá výtvarná stránka sa ešte navyše presunula k cel-shade. Rovnako aj pohyb postáv je oveľa lepšie spracovaný, takže tu sa taktiež autori poučili po predchádzajúcich výčitkách.

Zvuková stránka je taktiež zvládnutá celkom slušne. Hudba hrá príjemne do uška a dabing postáv je zvládnutý presvedčivo. Jedna vec je ale presvedčivosť a vec druhá je hlas postáv. U niektorých vás budú hlasy naozaj iritovať, ale ak dokážete prehrýzť kulinársky mizerného Swamplingsa, tak nebudete mať problém s ktoroukoľvek. Bohužiaľ zatiaľ nemôže byť reč o dabingu, či čo i len českých titulkoch, nakoľko nie je ešte rozhodnuté o lokalizácii titulu pre náš región.

Simon The Sorcerer 5 nenadväzuje na skvelé prvé časti, ani na klasiky žánru a ešte stále máme dnes na trhu aj lepšie kúsky z tohto žánru. Žiaden prevrat sa nekoná, ale autori spravili veľmi istý krok. Sympatický krok naznačujúci posun po tej pravej ceste, ktorá by už v ďalšej časti mohla zožať väčší úspech. A to ako po stránke technickej, tak aj humornej, na ktorej séria vždy stavala. Päťka po väčšinu času sa predvádza v kladnom svetle a hodnotenie, aj keď nie je extra vysoké, je skutočne zaslúžené.