Upozornenia pred spustením každej hry pre Wii sú zúrivo odklikávané a prehliadané. Ak by sme ich počúvali, museli by sme si každú hodinu dať na 15 minút pauzu od hrania. Utiahnutie poistky na zápästí, ubezpečení sa, že v okruhu dvoch metrov nie je nič krehké ani nič, čo by ste vlastným pohybom mohli poškodiť alebo by sa podieľalo na poškodení zariadenia, v prípade Red Steel II odporúčame dodržať do bodky. Nie, nerobíme si srandu a nie, ani my nečítame manuál.

V hre nie sú doporučenia na okrasu, sú tu pre vašu bezpečnosť. Dokonca natoľko, že by som odporúčal autorom prihodiť ešte jedno, ktoré by hovorilo o krátkej povinnej rozcvičke pred hraním. Ak poviete pred kamarátmi, že máte svalovku na jednej ruke, tak sa nebudú pýtať, čo ste robili, ale z chuti sa zasmejú. Do švihania mečom sa opriete s takou vervou, že nepriatelia nebudú stíhať vykrývať vaše silné výpady, ktorými ich obranu rozbijete. Zapojenie celého tela do boja má na svedomí atmosféra a chuť ublížiť potomkom kovbojov a ninjov a na druhej strane detekcia úderov.

Už v hlavnom menu si môžete vybrať jeho citlivosť, no ani na najvyššej úrovni Motion Plus akosi nevie pri toľkom švihaní, ktorá bije. Red Steel II je jednou z mála hier, vyžadujúc rozšírenie, ktoré každý veľkým oblúkom obchádza. Osobne som presvedčený, že hra by sa bez neho zaobišla a nijak by to neublížilo hrateľnosti. Jeho presnosť v súbojoch vôbec nie je relevantná a má tendencie reagovať oneskorením, ktoré vás stojí krk.

Sekaná z figurín

Prvé minúty si budete pripadať ako neohrozený ninja, meč presne kopíruje pohyby vašej ruky. A keď preventívne rozsekáte u trénera Jiana prvé drevené figuríny a rezy sú vedené pod uhlom, pod akým držíte Wiimote, nepotrebujete poznať ani príbeh, ktorý je podávaný mizerne spracovanými prestrihovými scénami, nepresvedčivými rozhovormi a nič nehovoriacimi plytkými postavami. Dôležité je, že držíte v rukách meč!

Po prvých dvoch hodinách zistíte, že všetky údery, výpady, švihy a finiše sú vedené, a teraz pozor, iba v horizontálnom a vertikálnom smere! V týchto dvoch rovinách vedú útoky aj nepriatelia a presne iba v dvoch rovinách sa môžete proti nim brániť. Žiadne diagonálne vedené útoky, žiadny omračujúci útok rukoväťou. Nič. Súbojový systém delí výpady na slabé (švihnutie zápästím) a silné (švih so zapojením ramena), ktoré sa dajú v prípade nepriateľa countrovať.

Rezanie, sekanie a bodanie v zápale akcie občas zlyháva, nejde však o nič tragické, to len Motion Plus hľadá svoju východiskovú pozíciu a nerozpozná, že šviháte zhora dolu a chcete doraziť ležiaceho vagabunda. Automatické zameriavanie nepriateľov je na tom horšie. Vyberá ciele podľa vzdialenosti od vás, nevyhodnocuje hrozbu ani nepočíta s tým, že zatiaľ čo sa kamera otáča k ninjovi s mečom, ďalšia dvojka z úzadia do vás dávkuje olovo so samopalov. A keď už dôjde na duel, prepnúť sa na nový cieľ je takmer nemožné, pokiaľ na vás neútočí, alebo ho nevidíte vo výhľade. Pri malých skupinkách sa to dá prehliadnuť, vo veľkých počtoch vaše prežitie závisí vo veľkom od vašej rýchlosti a zvládnutých techník.

Ninja kovboji

Na každý druh nepriateľa platí trochu odlišná taktika, niekoho stačí rozsekať, inému treba postupne olúpať brnenie a potom ho zapichnúť ako prasa výpadom vpred, ťažkotonážnici s rotačákmi majú slabé miesta na chrbte a takí teleportujúci sa ninjovia majú slabosť pre kadenciu samopalu. S postupným učením sa špeciálnych úderov a nových bojových umení získavate veľkú výhodu nad celými armádami. Ovládanie nekladie vysoké nároky na zapamätanie finišov ani silných útokov, rýchlo prejde do krvi a ak ho skutočne zmáknete, je radosť sekať jedného nepriateľa za druhým a vychutnávať si, ako ho vyhodíte ho vzduchu a počas letu ho dorazíte dávkou z brokovnice.

Prepínanie medzi katanou a strelnými zbraňami je bleskové. V hre sú iba štyri a hrajú druhé husle. Nepriatelia dokážu mečmi odrážať guľky, v neskorších fázach sú žalostne neúčinné a uplatnia sa iba pri otváraní krabíc, dorážaní alebo vyvolaní bitky prvým výstrelom. Autorom sa podarilo komicky integrovať Dead Eye z Red Dead Revolver. Pridržaním kohútika (B) môžete označiť viacero cieľov a poslať ich dávkou k zemi. Problémom však je, že v momente, keď podržíte B, tak hrdina vystrelí a zalarmuje skupinku ohrievajúcu sa pri ohni, namiesto toho, aby čakal, kým sa spúšť nacharguje.

Veľmi podivne funguje aj ekonomický systém. Finančné odmeny za splnené misie, úlohy, efektnú likvidáciu nepriateľov, sa hromadia takým spôsobom, že si môžete dovoliť vykúpiť celú ponuku obchodov. Peniaze sú jednoducho všade, v krabiciach, skriniach, trezoroch a čo je najlepšie, že ak opustíte lokalitu a vrátite sa do nej opäť, tak sa všetky tie debny respawnujú a môžete opäť lootovať. Red Steel II sa snaží evokovať v hráčovi, že je posledným z bájnych bojovníkov Kusaragi (aj sa jej to darí), ale obtiažnosť vďaka rýchlemu nákupu upgradov, špeciálnych útokov, zbraní, brnenia a poistky v prípade druhého života trpí a hrou sa prerežete (na nastavení Normal) aj za menej ako 10 hodín so splnenými všetkými misiami.

Tak trochu odlišná FPS

Red Steel II zdieľa rovnakú štruktúru ako akčné adventúry. Vaším východiskovým bodom je centrála trojčlenného odboja proti zlosynovi Shinjirovi, ktorý hubí jeden klan za druhým. Na nástenku sa ako plagáty hľadaných osôb potom pripínajú misie a vedľajšie úlohy. S jednou hlavnou sa väčšinou aktivuje minimálne jedna bočná. Ich náplň sa obmedzuje na hľadanie plagátov s vašou podobizňou, odrazenie útokov banditov, hľadanie zlata alebo kúskov meča v úkrytoch, ničenie zásob zbraní a pod. Systém misií nedovoľuje napredovať plynule, ale musíte sa vždy vracať cez už preskúmané lokality späť na centrálu.

Prechod medzi prostrediami je vždy zdržovaný častými loadingami zamaskovanými za otváranie dverí. Je to daň za výbornú, rýchlu a čistú grafiku. Autori pre vystúpenie z radu zvolili výtvarný štýl kombinujúci východnú kultúru a prostredia samurajov s divokým západom a hypermodernými sci-fi prvkami. Je to ako keby divoký západ navštívil Jackieho Chana na východe. Cel-shading dodáva celému vizuálu punc uveriteľnej fikcii. Majstrom zvuku sa opäť stal Tom Salto, ktorého treba pochváliť za chytľavé gitarové rify a vybrnkávacie pasáže ako vystrihnuté z filmov s muzikou Morriconeho.

Red Steel II na svojho kvalitatívne mizerného predchodu nijak nenadväzuje, ale prekonáva ho vo všetkých smeroch. Jediné, čo s ním zdieľa, je názov. Dvojka však mohla byť o chlp lepšia, dlhšia a vyladenejšia. Jednotvárnej kampani robí garde challenge mód bodujúci váš progres naprieč siedmymi kapitolami, ale ani ten vás pri hre po dohraní dlho neudrží.