SUPREME COMMANDER 2 |
SUPREME COMMANDER 2 |
Vojny vždy boli a vždy budú, každá je iná a predsa sú všetky rovnaké. Horšie je, keď sa najbližší a najvernejší otočia proti vám, keď sa stane vojna osobná, keď sa dostanete pred rozhodnutia medzi zlými a tými horšími voľbami. Vtedy môžete nájsť priateľov, spojencom tam, kde by ste ich nikdy nehľadali, napríklad medzi vašimi bývalými úhlavnými nepriateľmi. Ale sú to naozaj priatelia? Ak nie, tak ste ostali sami, sami proti všetkým, aj proti vaším najbližším.
Nové dejiny večných vojen sú hneď zo začiatku mierne zamotané, to aby ste mali pocit ako dobre je dej Supreme Commander 2 napísaný, ale to je len počiatočné zdanie. Plytkosť, detinskosť, jednoduchosť príbehu a hlavne jeho podávanie je na úrovni béčkových čiernobielych filmov. Postupne ho odhalíte v troch kampaniach za tri rôzne, staré známe strany, žiaľ nudiť vás bude podobne ako kampaň sama. Misie a jednotlivé úlohy sú na úrovni začiatkov dejín real-timových stratégií, takže od začiatku máte zadané "ochráň alebo znič". Žiadne prekvapenia, zvraty, pamätné momenty, nič, len stereotyp a nuda. Presúvate sa z planéty na planétu, ničíte jednu základňu za druhou, ťažíte suroviny, staviate základne a neustále povolávate hromadu jednotiek.
Tu sú aj prvé najväčšie zmeny oproti predchodcom tejto série. Jednotiek je podstatne menej, všetky vyzerajú ako z nejakého lacného hračkárstva, stratili vyváženosť, rôznorodosť i využiteľnosť. Tak ako predtým sú tri hlavné skupiny, do ktorých sa delia vaše stroje skazy: vzdušné, námorné a pozemné. Na každú vám stačí jedná továreň a z každého druhu máte len pár kusov na výber. Ich sila je mierne nevyvážená a v neskorších ťaženiach, či pokročilejších štádiách vojny je väčšina z nich nepoužiteľná. Vtedy prichádzajú na rad experimentálne jednotky, ktoré taktiež stratili zo svojej monumentálnosti. Už sú v podstate takmer bežnou jednotkou, bez ktorej sa žiadny víťazstvachtivý veliteľ nezaobíde. Vyrobíte ich do jednej či maximálne dvoch minút, nestoja veľa zdrojov a taktiež rýchlo padajú v boji. Potrebujete ich väčšie množstvá a tak sa neskôr stáva každé divokejšie bojisko len súbojom týchto kedysi unikátnych jednotiek.
To, že ich môžete mať behom pomerne krátkej doby, súvisí nielen s pomerne rýchlym a menej komplexným gameplayom, ale aj s faktom, že surovín budete mať k dispozícii dostatok. Nebudete musieť až tak taktizovať pri ich manažmente, ani pri stavbe základne a aj budovanie armády stratilo nádych šachového turnaja. Rýchla akcia, rýchla stavba, rýchle boje, kopec “cool” efektov, málo zábavy. Ani s budovaním základne, ani s manažmentom surovín už nemáte toľko starostí, všetko je jednoduchšie tým nesprávnym spôsobom, žiaľ. Budov je len pár, praktických stavieb ešte menej, tempo vysoké, stratégia nulová. Jediné, čo budete naozaj potrebovať, je kvantum jednotiek, inak neporazíte na kolená ani toho menej schopného protivníka. Najúčinnejšia taktika je postaviť čo najviac čo najsilnejších jednotiek a označiť nepriateľskú základňu. Veľmi zastaralé a hlavne na sériu, ktorá sa pýšila tak komplexným, prepracovaným, hlbokým a premysleným gameplayom plným taktiky a stratégie, to všetko žiaľ zmizlo.
Zmizli aj prekrásne svety, planéty, ktoré nie len že boli svedkami tých najničivejších bojov, ale dýchali životom, alebo prekypovali atmosférou opustených, nikdy neobjavených panenských planét, kam ešte žiadny tank nevyryl stopu svojimi oceľovými pásmi. Všetko je mŕtve, jednoduché, strohé. Ono to vlastne väčšinou ani nie sú svety, ale len arény, umelé úrovne, plošiny, kde môžete bojovať. Zvyšok sveta je len kulisa, tapetou ohraničeného sveta. Pôsobí to skľučujúco, stráca atmosféru a kradne pocit monumentálnych bitiek v šírom vesmíre.
Nový je aj prístup k stále silnejším jednotkám. Tu prichádza na rad "nová surovina" - vývojové body. Tie získavate z laboratórií neustále produkujúcich tieto body v určitom množstve za sekundu. Akonáhle ich nazbierate dostatok, môžete si odomknúť niektorú z technológií či iných jednotiek v jednom z piatich stromov. Každý technologický strom prezentuje inú sféru vývoja. Technológie sú dostupné pre pozemné, námorné, vzdušné jednotky, pre samotné stavby a pre hlavného komandéra. Zlepšujú ich v rôznych smeroch, od obrany, útok, cez silu, až po prídavky rozširujúce samotné možnosti jednotiek. Týmto odpadá povinnosť budovať stavby pre každý technologický strom zvlášť ako tomu bolo doteraz. Musíte ale budovať technologické laboratóriá a zároveň továrne pre experimetnálne jednotky, ktoré v minulosti taktiež nebolo treba. Znižuje to nároky na stavebný manažment, ale aj taktiku, čo v konečnom dôsledku znižuje aj hrateľnosť.
Nízke nároky Supreme Commander 2 nepotrápia len vašu šedú kôru mozgovú, ale aj hardvér vo vašom počítači. Aj pri vysokých nastaveniach a priemernom stroji nie je žiadny problém hrať plynulo dokonca ani v okamihoch, keď je na bojisku veľký počet jednotiek, čo je v podstate takmer neustále. Všetko sa krásne hýbe, lieta, strieľa, vybuchuje, svetielkuje, bliká, žiari, až moc prehnane. Umelecká stránka hry je na bode mrazu. Príliš prefarbičkovaná, preefektovaná len aby vyzerala čo najviac “cool”. Jednotky sa snažia pôsobiť strašne “mega”, no výzorom sú niekde na úrovni béčkového scifi filmu z 30tych rokov minulého storočia. Ešteže hudba ostala už klasicky monumentálna, ktorá sa len tak neopočúva.
Tá sa vám zíde hlavne pri dlhých zákopových bitkách, do ktorých sa pri celkom slušnej umelej inteligencii neraz dostanete. Nepriateľ nie len že dobre využíva svoje možnosti, ale aj pomerne správne reaguje na zmeny vo vašej stratégii či obrane. Ani neviete, kedy sa na vaše štíty znesú tony bômb a zároveň neustále dorážanie tankových formácií, každého presvedčí o aktívnej taktike počítača. Lepšie od nej budú snáď už len triky od vašich kamarátov cez internet.
Len či ich nájdete dosť, pretože Supreme Commander 2 rozhodne nie je pre každého. Teda určite nie pre pôvodných fanúšikov série hľadajúcich vylepšenie a ducha predchodcu v novom pokračovaní. Tí budú nielen sklamaní, ale aj rozhorčení negatívnymi zmenami vo všetkých oblastiach. Ostatných možno osloví nenáročnosť, komerčnosť, ale i slušné technické spracovanie a samozrejme duch predošlých častí, ktorý aj napriek mnohým chybám zaručuje slušnú porciu zábavy. Stačiť to ale pre väčšinu z vás bude len ťažko. Už to nie je starý známy Supreme Commander, ale niečo, čo sa snaží podobať na iné už osvedčené tituly či série, ktoré ale už svojich fanúšikov majú. Séria tak prišla nielen o svoju identitu, ale pravdepodobne aj o vás.
RECENZIE HRÁČOV |
PC
Xbox 360 Vývoj: Square Enix / CENEGA / Gas Powered Games Štýl: stratégia Web: domovská stránka hry
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|