Všetci fanúšikovia JRPG hier s miernym sklonom k masochizmu a nošami voľného času, sem sa! Sega predstavuje Resonance of Fate, JRPG s „filmovými súbojmi“, “unikátnym príbehom“ a „nádhernými prostrediami“. Ako sa hovorí, papier monitor znesie všetko, poďme sa preto radšej na vlastné oči presvedčiť, ako to s týmito sladkými PR rečičkami v skutočnosti je.

„Materi!“ hovorím si po 5 hodinách hrania. Predsa nie je možné, aby som v dobe, kedy pri iných tituloch už iba smutne pozerám na záverečné titulky, ani len netušil, čo a ako vlastne hrám. Odpoveď na otázku „čo to hrám“ prichádza až o niekoľko (desiatok) hodín neskôr, kedy sa dej začne trochu vyjasňovať. Prvá polovica zo 16. kapitol vás totiž nechá tápať v absolútnej dejovej temnote, kedy si musíte vystačiť s faktom, že hlavní hrdinovia - Vashyron, Leanne a Zephyr - sú nájomní žoldniermi obývajúci vežu Babel (Babylonská veže). Práve Babel sa v ďalekej budúcnosti stane poslednou nádejou ľudstva na prežitie, keďže celá Zem je zamorená toxickými plynmi a jedine veža poskytuje podmienky na prežitie. Ako to už býva, na vrchu veže býva smotánka, lúza si svoje každodenné trápenie prežíva v dolných poschodiach.

Prostredie Babel by sa dalo označiť za mierne steampunkové, všade je vidieť rotujúce ozubené kolesá, zvláštne motory a podivne fungujúce technológie. Ľudia disponujú telefónmi, televízormi, elektrinou, na druhej strane však v obchodoch nájdete rôzne „magické“ predmety. Hlavnými používanými zbraňami sú pištole a samopaly, granáty, rôzne typy munície a podobne. Kúzla v pravom slova zmysle, meče a iné tradičné JRPG záležitosti budete v Babylone hľadať zbytočne. Rovnako márne budete hľadať detailnú grafiku. Priemerné, v niektorých momentoch ba až podpriemerné technické spracovanie zamrzí o to viac, že najmä súbojové arény sú veľmi jednoduché a neustále sa opakujú.

Vráťme sa k našim trom hrdinom. Okrem toho, že v každej kapitole musia zvládnuť jeden príbehový quest a niekoľko vedľajších (neodpustím si poznámku, že vedľajšie úlohy môžete naraz mať iba tri) sa o nich samotných a hlavne o ich poslaní vo veži dozvedáte len veľmi, veľmi, veľmi pomaly, čo značnou mierou uberá z motivácie do ďalšieho hrania.

Extrémne opačný prístup zvolili autori pri súbojovom systéme, nosnom pilieri každej JRPG hry. RoF používa kombinovaný realtime/ťahový systém. Jeho najväčším problémom je, že sa vám sprístupní každá možnosť už od prvých sekúnd hry. Žiadne postupné odhaľovanie schopností, žiadny rozumný tutorial. Kdeže, v Babylone to všetko chodí inak. Od momentu 0 budete preklínať suchý, častokrát iba textový popis všetkých 1586 súbojových funkcií (keby ste náhodou tutorial nemohli vôbec nájsť, ponúka ho postava v Aréne). Ďalšie hodiny sa ponesú v šperkovaní metódy pokus-omyl, avšak keď súbojový systém konečne pochopíte, začnete oceňovať jeho kvalitu. Taktika a stratégia tu hrajú extrémne dôležitú rolu, čo náročnejší hráči dokážu oceniť.

Aj keď je to nadľudská úloha, pokúsim sa aspoň čiastočne opísať, ako to vlastne na bojisku vyzerá. Vaši traja žoldnieri sa ocitnú v malej aréne zamorenej nepriateľmi. Môžete priamo útočiť či pohybovať sa, vyhľadávať taktické úkryty a hľadať lepšiu pozíciu na streľbu, až kým sa nevyčerpá zásoba času. Keď ju minú všetky tri postavy, nasleduje ďalšie kolo.

Postavy majú taktiež možnosť použiť tzv. Hero move, čo je efektný presun po vopred vytýčenej priamej línii (úsečke) z bodu A do bodu B, počas ktorej útočia rôznymi spôsobmi – z výskoku, počas behu atď. Rôzny typ útoku môže vyvolať rôzne bonusové poškodenie. Keď navyše úsečku nasmerujete tak, aby preťala spojnicu ostatných dvoch žoldnierov (a už sa nám to začína pekne, v duchu deskriptívnej geometrie, komplikovať), dostanete jeden Resonance Point. Ak sa ďalšia postava v poradí pomocou Hero move taktiež rozbehne po pretínajúcej trajektórii, dostanete ďalší Resonance bod. No a keď sa vám bude zdať, že máte Resonance bodov dostatok, môžete vyvolať špeciálny útok, kedy postavy začnú bežať v smere alebo proti smeru (dá sa zvoliť) hodinových ručičiek po trojuholníkovej trajektórii.

Zmetení? Skúsime to inak. V aréne je boss, zhruba v strede obrazovky. Vašou snahou by malo byť rozostaviť pomocou Hero útokou hrdinov tak, aby utvorili trojuholník s bossom uprostred. Vtedy treba spustiť špeciálny útok a v závislosti na počte našetrených Resonance bodov budú postavy okolo bossa obiehať a zahŕňať ho dávkami olova. Lenže Hero útoky sú obmedzená a môžete ich vykonať len určitý počet, resp. je potreba útoky plánovať tak, aby ste si ich pomaly dobíjali.

Úlohou recenzie nemá byť suplovanie manuálu hry, preto ostatné faktory vplývajúce na výsledok súbojov zhrniem už len slovne. Dva typy poškodenia (zásadný faktor), rôzne druhy munície, útoky zo strán, granáty (taktiež rôzne typy), využívanie krytov v arénach, zbrane v oboch rukách, používanie podporných predmetov v bojoch, vybuchujúce sudy, atď. A teraz si predstavte, že takmer všetko toto máte k dispozícii už od prvého súboja bez poriadneho tutorialu! Prvých pár hodín budete jednoducho plakať. Ďalším negatívnym dôsledkom tohto prístupu je repetitívnosť v neskorších fázach hry. Pri 40 -50 hodinách bez akýchkoľvek inovácií v súbojoch sa jednoducho musí dostaviť pocit „bože, zase ďalší rovnaký súboj“.

Globálna mapa, po ktorej sa medzi misiami budete pohybovať, reprezentuje jednotlivé poschodia veže pospájané výťahmi. Niektoré výťahy slúžia na okamžitý presun, iné majú vlastné obrazovky, do ktorých je potrebné vkročiť a pozrieť si opakujúcu sa animáciu. Keďže budete nútení gaziliónkrát výťahmi cestovať (napríklad aj kvôli maximálne 3 aktívnym vedľajším questom – je potrebné neustále navštevovať zadávateľov a nahlasovať splnenie úloh), čoskoro vás tie „spomaľujúce“ typy elevátorov začnú enormne otravovať.

Našťastie je pobehovanie po Babel aspoň čiastočne osviežené jemnou puzzle vložkou. Všetky mapy sú pokryté sieťou hexagonálnych políčok. Aby ste sa vôbec po mape mohli pohybovať, je potrebné tieto hexy otvoriť zodpovedajúcimi kockami. Opäť sa princíp veľmi ťažko vysvetľuje, preto poprosím cteného čitateľa, aby sa pozrel na jeden z priložených obrázkov. Ten situáciu ilustruje celkom jasne. Ja len dodám, že niektoré hexy je potrebné otvoriť špeciálnym farebným puzzle. Puzzle časti dostávate za splnené úlohy a tiež vypadávajú zo zabitých nepriateľov. 

Vashyron, Leanne a Zephyr sú jedinými troma postavami, s ktorými sa v hre stretnete. Na rozdiel od iných podobných hier nie je možné družinu rozširovať a meniť jej zloženie, na niektorých miestach medzi postavy zasiahne scénar a umožní vám chvíľu bojovať iba s jednou/dvoma žoldniermi. Inými slovami, ak je vám niekto zo základnej trojice nesympatický, máte smolu. Budete si musieť zvyknúť. Levelovanie je vyriešené šalamúnsky. Výsledný level postavy = level za pištole + level za samopaly + level za granáty. Takýto alogizmus kladie dôraz na rovnomerné využívanie všetkých dostupných typov zbrani medzi jednotlivými postavami. Bohužiaľ, s levelmi sa neotvárajú žiadne (na prvý pohľad viditeľné) schopnosti. Iste, dostanete pár percent navyše k poškodeniu alebo šanci na omračujúci útok, ale nič také ako megasuperhyperplamenný výstrel či podobné špecialitky.

Ešte horšie to je so zbraňami, tie sa takmer vôbec neobmieňajú. Môžete ich upravovať a meniť ich parametre, na to však potrebujete súčiastky padajúce z monštier (= zbytočné grindovanie). Samotný proces customizácie potom môže vyzerať aj takto.

Iste vás bude zaujímať, ako prebieha vyvolávanie súbojov. Na niektorých poschodiach veže hrozia aj náhodné strety, vo vrchnej časti je však bezpečno. Špeciálne súboje naopak budete musiť iniciovať ručne. Do tretice tu máme tzv. dungeony, teda niekoľko máp pospájaných za sebou, na konci ktorých čaká boss. Perlička: v rámci dungeonu nie je možné meniť vybavenie postáv, čiže keď ste si ho zle rozvrhli, opäť smola. A aby som nezabudol... každý neúspech v súboji, a je jedno, či vás zabije goblin, zlodej, prerastený mutant, snežný yety alebo vrtuľník, je penalizovaný strhnutím určitej sumy peňazí z vášho účtu.

Porovnanie s Final Fantasy 13 je pre Segu v tomto prípade vopred prehrané. Resonance of Fate jednoducho nemá na porazenie legendy dostatočne veľké zbrane (doslova) a nemožno ju odporučiť nikomu, snáď až na hardcore fanúšikov žánru JRPG. Tí by sa mali pripraviť na 40 hodinový repetitívny zážitok, ktorý v nich veru pozitívne rezonovať nebude.