Monster Hunter je dlhé roky doménou PlayStation a Sony jej môže ďakovať za maximálnu popularitu PSP v Japonsku, kde táto séria dokáže držať v centre pozornosti celú platformu. Nintendo Wii možno nie je najvýkonnejšia konzola na trhu, kde môže Capcom realizovať fantastické výpravy dobrodruhov za skolením smrtonosných príšer, no umiestnenie nového dielu na Wii a nie na PS3 má napríklad zmysel pri celkovej báze majiteľov japonských domácich konzol. Čísla neklamú, favorizujú aj menej výkonný hardvér – a takto sa môže Capcom revanšovať aj iným výrobcom (o čom svedčí konverzia Monster Hunter Online na X360, kompromisne má každý aspoň jeden diel série).

Monster Hunter Tri je akčná RPG, ktorá sa v jadre sústredí na lov beštií, zisk surovín, ich využitie pre výrobu lepších zbraní, aby ste mohli zahlušiť ešte väčšie monštrá. Je to jednoduchý koncept, úplne jasne uchopiteľný a skomprimovaný do jednej vety, až sa našincovi nechce veriť, že z neho možno uvariť hru, ktorá vás drží pri singleplayeri niekoľko desiatok hodín a v multiplayeri snáď ešte viac.

Ale Monster Hunter Tri by sme spočiatku krivdili, ak by sme mu nepriznali prítomnosť príbehu. Vaša postava vchádza do Moga Village, malebnej dedinky sužovanej zemetraseniami a vodnou beštiou Lagiacrus. Časy sú zlé, miesto sa drží na nohách, no v skutočnosti ho treba stále opravovať a chrániť pred divokými zvermi. Preto je váš príchod oslavovaný s veľkou nádejou – dostanete dom, začnete žať na farme, spoznáte okolité lesy. Úvod MH Tri nie je bleskový, naopak, dáva si načas, pretože ráta s tým, že sa tu nezišli iba znalci série s odohranými stovkami hodín na PSP, ale aj nováčikovia.

Hra začína neodmysliteľnou tvorbou postavy, kde si možno vymodelovať chrabrého svalnáča alebo aj blonďavú hrdinku so slušným dekoltom. Prvé štyri hodiny sú veľký tutoriál, pretože paradoxne prostý koncept Monster Huntera je prepracovaný do detailov, že si ho zaslúži. Zoznámite sa s niekoľkými obyvateľmi potrebnými pre dobrodružstvá – obchodníci z trhu či kováč na výjazdovej ceste do Moga Woods. Prehodíte s nimi pár slov a miestny šaman vás pošle do lesov za synom. Najprv ho musíte nájsť, potom dostanete ľahkú úlohu splašiť pár kusov mäska. Neskôr budete pomáhať pri zbere surovín pre opravu dediny. Dobre, dobre, pýtate sa, a kde je sľúbený lov monštier a brúsenie zbraní?

Drobných bylinožravcov a mäsožravcov možno začať hlušiť po hodinke, zber surovín je k dispozícii tiež. Všetko so všetkým súvisí, zdanlivá komplikovanosť rýchlo mizne, keď zistíte herné mechanizmy. Výlet do divočiny je náročný. Stále musíte sledovať dva ukazovatele – zdravie a staminu. Čím dlhšie ste preč, tým skôr sa stamina minie. Navyše pri boji sa ničia zbrane, takže ich treba stále ostriť. Každý druh monštra má miesto, na ktorom sa objavuje. Boj umožní sekať, skákať, hádzať sa do kotúľov – viac ako gymnastika sa cení vaša taktika. Bežní nepriatelia znesú málo, no majú vyvinutú inteligenciu i správanie. Obyčajní raptori radi útočia vo svorkách, nedajú vám vydýchnuť, ak im chcete napadnúť hniezdo a vždy keď sa už-už načahujete po dýke, aby ste z nich ukrojili kus mäska či kosti, napadne vás ďalší. Niektorí nepriatelia vyžadujú omráčenie, aby ste si z nich mohli uchmatnúť kus koristi – no to je ešte horšia alternatíva, pretože v takom móde dlho nevydržia a zaručene sa objaví ďalšia drzá papuľa. Už bežné boje teda poskytujú napínavé momenty, pretože AI oponentov nie je trúfalo nízka.

Na väčších bossov samozrejme treba zvoliť ešte vyspelejšiu taktiku, sledovať slabé miesta – a priniesť si silnejšiu zbraň. Monster Hunter totiž nefunguje na báze levelov, zvyšovania charakteru či vlastností postavy, volí realistickejší prístup – a na ťažších nepriateľov musíte tasiť lepšiu zbraň. Práve tu vzniká typický kolobeh série. Zatiaľ čo na pár prvých mečov si vystačíte s niekoľkými surovinami, poriadne zbrane si vyžadujú opakované súboje s bossmi pre dostatočné množstvo žiadaných predmetov.

Esenciou Monster Huntera sú totiž práve súboje s veľkými bossmi. Prvý prichádza zhruba po ôsmich až desiatich hodinách (t.j. tam kde máte už Call of Duty pomaly dvakrát dohrané) a je to boj s veľkým jašterom, ktorý sa správa dosť nepredvídateľne. Očakávali by ste, že po desiatkach súbojov s raptormi budete vedieť ako naňho, no zväčša vás na prvý raz dorazí. A už keď sa vám konečne podarí vyzrieť na túto beštiu, prichádza nová výzva – poraziť ju znova a znova, aby ste mali dosť surovín na nové brnenie. Toto je definujúci moment Monster Huntera, ktorým sa môže zapáčiť i znechutiť.

Monster Hunter Tri (podobne ako celá séria) je totiž kráľom grindovania, stelesnenia japonskej nátury a ich úpenlivej usilovnosti do hrateľnosti. Je tu určitá miera stereotypu daná absenciou príbehu a ešte aj potreby vlastného odhodlania putovať ďalej a plniť podobné úlohy. Aj keď vás po tomto súboji čaká otvorenie sveta, resp. sprístupnenie ďalších štyroch-piatich väčších máp a množstvo ďalších variácií, bude to stále opakovanie toho istého. Nový časť sveta – nový boss – viac surovín – väčšia zbraň. Ale pretože každý boss je neopakovateľne krásny a náročný, porazenie každého (aj opakovane), je silnou devízou hry a bude sa vám chcieť hrať ďalej. Nehovoriac o nastavení AI, že aj šiesty či deviaty súboj s tým istým bossom môže priniesť nový, prekvapujúci ťah oponenta. Akoby Japonci našli tú správnu mieru variácie a aj pri zdanlivo jednoduchom koncepte zberu, boja a kovania nových zbraní. Každý quest je pritom vybavený časovým limitom, takže obtiažnosť sa zvyšuje aj týmto, nie nepodstatným elementom. Je to paradox, že na Wii vyšla konečne poriadna hard-core hra? Ale nie je nehrateľná ani pre nových záujemcov, len si budú musieť osvojiť pár vlastností.

Hrateľnosť MH Tri je nastavená tak, že na ťažkých bossov by ste nemali vyraziť sami. Single-player preto obohacuje drobca menom Cha-Cha s cieľom pomáhať vám. Je to nezbedník, ktorý nehrá rolu poriadneho sidekicka príliš dôstojne, pretože si neraz robí čo chce. Ale na druhej strane vám dokáže občas zachrániť život, vyčarovať svojím tancom to správne ochranné kúzlo alebo aspoň odraziť útoky nepriateľa tak, že môžete do neho šiť riadne údery.

Pravda, zhruba po 50-60 hodinách by ste mali byť natoľko s MH Tri zžití a vytrénovaní, aby ste sa vydali na multiplayerové cestičky. Hra nádherne rozdeľuje offline a online porciu: dedinka určená pre offline, v online smerujete do mesta, kde sa stretávate s množstvom iných borcov a vo štvorici sa vydáte na veľkých bossov. Možnosti taktiky sa zrazu výrazne rozšíria, pretože už to nie je štýl: Cha-Cha schytá pár úderov a vy sa pokúsite zasadiť najlepší úder v danom momente. Vo štvorici sa delia roly – jeden nastaví pascu, druhý pojme veľkú časť úderov a zvyšní dobrodruhovia skáču, útočia na rozličné končatiny či chvost.

A ako sa líši Monster Hunter Tri od svojich PSP súrodencov? Svoju hrateľnosť si ponecháva a stále je tvrdým orieškom aj pre znalých hráčov, no v kontexte série je predsa len prístupnejší a neľútostná PSP obtiažnosť je predsa len znížená. PSP sčasti trpelo dlhočizným načítavaním jednotlivých obrazoviek – ani Wii verzia sa načítavanie jednotlivých časti mapky nezbavila, ale sú podstatne rýchlejšie a tempo hry tým ostáva zachované. Pravda, najväčším lákadlom pre MH Portable znalcov budú bitky v úplne nových prostrediach – najmä titulný lov na Lagiacrusa si užijú. Celkovo je hrateľnosť podstatne lepšia, má lepší spád a ponecháva si to dobré: questy rozdelené podľa postupnej náročnosti, prácu v guildách a spoločenské hranie i výbornú púť jedného hráča. A samozrejme, potom je tu fantastická grafika, čo žmýka z Wii úplne maximum a právom ju možno zaradiť medzi jedny z najlepšie vyzerajúcich hier systému. Pripočítajte si ešte Dolby Surround ozvučenie a rozdiely oproti PSP sú jasne odlíšiteľné.

Osobne si sériu cením, vidím na nej síce repetitívnu hrateľnosť a toľko kritizované japonské prvky, no zároveň nedokážem zabudnúť na pilný týždeň recenzovania a lovu, kedy som sa rozhodne nenudil. V sérii ide určite o najlepší diel – a teraz má možnosť osloviť nových hráčov. Neriešte príbeh, bohaté možnosti atribútov či veľkú partiu bojovníkov, Monster Hunter Tri má hrateľnosť oholenú na kosť, ale kvalitnú a najmä štedrú, čo sa týka odmien. Keď zareve prvý obrovský boss v Sandy Plains, odskočíte od neho s rešpektom, ale po chvíli sa na neho vrháte, aby ste po 20 minútach skončili s kúskom zdravia i staminy, ale už víťazne, potom pochopíte okolo čoho sa vlastne celý humbug Monster Huntera točí.