Toto je príbeh muža známeho ako Šíriteľ spravodlivosti, Vymetač diabla, Hrdina utláčaných alebo Deathspank.

Ak by kde bolo, tam bolo, existovalo a bolo by bývalo za siedmymi horami, neboli by ste tam bývali našli Deatspank a už vonkoncom by to tam, za siedmymi morami a siedmymi vyschnutými zdochlinami sedemhlavých drakov, nebolo bývalo postavené na hlavu. Vlastne, ak by tam bol býval hrdina, ktorého dokáže zmanipulovať aj malé dieťa a pre pohladenie hrdinského ega urobí čokoľvek, čo znie ako robota súca hrdinu, aj kupovanie lízaniek a následná debata s dievčatkom na tému, prečo by od cudzinca mala vziať sladkú cukrovinku a skočiť do pripraveného vreca, tak by rozprávková krajina potrebovala akútny chirurgický zásah, pretože by s ňou nebolo všetko v poriadku. Alebo by si scenár klasickej RPG nemohol zobrať na paškál Ron Gilbert.

Ak by ste ju oholili na kosť, zistili by ste, že Deathspank je obyčajnou grindovačkou, že backtracking, neskôr eliminovaný teleportami v podobe kadibúdok, ide ruka v ruke s desiatkami questov, ktoré ste už predtým 100x splnili, s tak primitívnou náplňou, že v novej lokalite vás už nezaujíma, čo trápi úbohého záhradkára, ale rovno sa v duchu pýtate, čo bude potrebovať z druhej strany sveta, aby bol uspokojený. Putovanie po ceste zarúbanej sa tak mení na obstarávanie predmetov a uspokojovanie tak lenivých obyvateľov, že nie sú schopní prejsť dva kroky a udobriť sa s manželkou. NPC nikdy nie sú spokojné.

Spomínaný záhradkár najskôr potrebuje magickú zeminu, potom si potrebuje nakloniť svoju manželku a nakoniec potrebuje a teraz sa podržte, hovienko jednorožca, aby s pohnojenou úrodou vyhral lokálnu súťaž a ukončil tak spor s večným rivalom. Stavbár nemôže postaviť domy z obyčajného dreva, ale magického a z takej bedače z rozpadnutej chatrče sa vykľuje gurmán a bude požadovať pri opakovanej návšteve, aby ste mu priviedli živého šablozubého oslíka. V miestnej dedinke narazíte na senilného dôchodcu, ktorý sa vydáva za najväčšieho hrdinu svojej doby. Bohužiaľ si nič nepamätá a tak potrebuje od vás, aby ste jeho skutky „znovuvykonali" (=odmakali za prašivého lenivca). 

Majú sliepky pery, alebo nemajú? A ako myslíš, že pískajú?

Na Deathspank od prvých minút niečo nie je v poriadku. Svet, kde sa pohybujete, je iný, zároveň však dôverne známy, dokonca až tak, že návšteva tak prevarených lokalít ako mesto duchov, krajina zombie, pekelný dungeon sa zdá byť prvotná. Môže za to samotný Deathspank. Ide o poriadne naivného hrdinu večne hladného po dobrodružstve a ochotného skočiť aj pod voz, ak mu poviete, že je to hrdinský čin. Jeho úlohou je nájsť v magickej krajine artefakt známy ako Artefakt. Bodka. Koniec príbehu. Deathspank si tam, kde mnohé iné RPG zavádzajú klamlivú hmlu bohatej rozvetvenej story, vysokej obtiažnosti alebo sexi kartičiek, neváha zrecyklovať tie najväčšie klišé žánru a okoreniť ich poriadnou dávkou humoru.

Z pera Rona Gilberta sa tak zhmotnil tak svieži atak na klasické fantasy RPG, aké kedysi všetkým Tolkienistom dokázal urobiť Sapkowskeho Zaklínač alebo v hernom svete Brian Fargo s remakom Bard's Tale. Kopanec do gulí spočíva v jednoduchom, no chytrom vtipe pochopenom v závislosti od toho, koľko ste tých klasických RPG odohrali. Konzervatívci by sa mali mať na pozore, pretože niektoré narážky tnú rovno do živého a môžu v konečnom dôsledku pôsobiť urážlivo (že, Apple Pippin?) Použitý humor sa neopakuje a nemá tendencie opakovať sa s cieľom zamaskovať skutočnosť, že scenár jednoducho kríva z nedostatku fantázie. Gilbert vie písať humorné dialógy a nimi vtisnúť iný charakter do postáv, ktoré sme miliónkrát stretli a vytrieskali z nich informáciu nutnú pre ďalšie putovanie.

„Som unavená trápiť tínedžerov akné a svrbením genitálií," posťažuje si čarodejnica Deathspankovi hneď v úvode hry a dá mu nájsť tri dôležité-silno-pomenované artefakty, na čo dostane odpoveď „Neviem čo varíš, čarodejnica, ale znie to mimoriadne chutne." Humor funguje v každej chvíli a to aj v momentoch, keď sa opakovane vrátite do lokalít, ktoré ste pre nagrindovanie expov a zlata už vykynožili. Na jednej strane je to nútený úsmev nad respawnom a na druhej znenie úloh: nájsť kufor, ktorý si panička nestihla z príbytku zobrať pri útoku obrov. A tak kamenné stvorenia zabijete a dostanete novú úlohu, nájsť nezvestného brata a obri musia ísť opäť pod čepeľ, ale potom príde pomsta za smrť brata vyhodením do vzduchu všetkých zhorených budov. A obri majú znova poplach. 

Grind, forever!

Deathspank tvorí 120 questov, pričom väčšina z nich vás presúva z jedného konca mapy na druhú a chce po vás, aby ste vymastili každého, kto nemá meno. V podstate zabíjate všetko, čo vám príde do cesty a na čo máte level. Môžete sa ísť pozrieť aj do magického lesa, ale jednorožec vás jedným kopom pošle k zemi. V Deathspank sa umiera a umiera sa často, na každom kroku. Obtiažnosť sa zvyšuje úmerne a neskôr prituhuje tak, že niekedy nestíhate dopĺňať zdravie a je nutný návrat do pokojných vôd a grinding. Hra vás tým núti plniť všetky, aj vedľajšie úlohy. Oplatí sa. Keď budete v jednej ruke zvierať ohnivý meč, v druhej ľadový a zošlete búrku meteorov na kvíliace jednorožce (Dievčatá prepáčia, tie beštie musia zomrieť. Kadia všade, kadiaľ chodia.), nebude pre vás žiadny z tých králičích gnómov, zombíkov, kostlivcov, divokých oslov, pekelníkov či explodujúcim slizom predstavovať žiadnu výzvu.

Ekonomický systém v hre je takmer zbytočný, zlatky nebudete vôbec potrebovať, ak z vás nie je shopoholik. Stačí len postupne prechádzať hrou a dostanete sa postupne k tým najsilnejším zbraniam, brneniam či lektvarom a predmetom s magickým efektom. Deathspank je predovšetkým rúbanica a všetky súboje prebiehajú spôsobom, útok, obrana, útok obrana, smrť. Vykrývanie úderov často zlyháva pre zakrivenie sveta, resp. sa vypnú zásahové zóny a udierate do vzduchu. Sem tam zahapruje aj automatické lockovanie nepriateľov (nikdy nefunguje, keď to najviac potrebujete pri streľbe šípmi). V hre je zaujímavo vyriešené dopĺňanie zdravia, sú tu tradičné lektvary pre okamžitý efekt, ale väčšinou bude konzumovať jedlo. A to potrebuje nejaký čas na strávenie, takže po prehltnutí pizze potrebujete pár sekúnd, aby vám doplnila tú svoju stovku HP.

Raz som sťal draka! Vážne. Vlastne, ono to nebol tak drak a technicky vzaté som ho ani nezabil. Ale raz som kopol do mačky, prisahám!

Z bojov aj kvôli tomuto sa často stáva naháňačka a je nevyhnutné z celej skupiny vylákať jedného nepriateľa a toho obďaleč zahlušiť. Počas hrania sa nemusíte starať o tony predmetov, iba o to, aby v inventári bolo dostatok miesta pre nové dropy. Nepotrebné predmety môžete hodiť do mlynčeka a premeniť na zlatky. V Deathspank sa nachádza aj druhý inventár, kam sa ukladajú predmety určené na manipuláciu. Adventúrna časť s ich kombinovaním, resp. používaním kľúčov na otvorenie brán, si odporuje s jednoduchým systémom samoupgradovania a vylepšovania rýchlosti, dĺžky trvania bloku pomocou kartičiek. Inými slovami je zbytočný. 

Niektoré veci z princípu nemôžu fungovať. Deathspank funguje na jednotku, za podmienok, aké definovali autori. Musíte ju hrať tak ako bola nadizajnovaná a jednotlivé lokality absolvovať v rovnakom slede, inak si všimnete, že nepriatelia sa pohybujú vo svojom revíre a ak ich vylákate ďaleko, hra ich vráti a na ceste naspäť im doplní život. Bláznivý fantasy svet vyšperkovaný výbornými dialógmi, strelenými postavami a poriadnou dávkou paródie nie je ale postavený na kompromisoch. Je v ňom dostatok RPG a dostatok akcie, ktoré na sebe neparazitujú, ale dopĺňajú sa. Kto je trpezlivý, ten sa na 12 hodinovom queste za Artefaktom kráľovsky pobaví, inak vďaka frustrácii prehliadne poctivú rúbanicu a humor.