O zázraku menom Natal sa popísali stohy papiera, rozvírila nejedna diskusia a ortodoxní sa slovne aj stihli niekoľkokrát vyfackať. Keď sa transformoval na Kinect a motion zariadenie dostalo zelenú na vstup do nového trhu, kde si ako prasa v žite zatiaľ krochká Nintendo, ukazovali sa chrbty. Oprávnene. Kinect je novou platformou a ako nová technológia potrebuje hry, medzi ktorými zatiaľ pre hádzanie granátov, sledovanie pohybu hlavy alebo premyslené pózy nie je miesto. Ponuka launchových titulov je šitá na mieru len a len rodinám a orientuje sa výhradne na skupinovú zábavu.

Po niekoľkých hodinách strávených v spoločnosti Kinect a hier Kinectimals, Kinect Sports, Kinect Adventure, Joy Ride a niekoľkých diagnostických softvérov, máme urobený dokonalý obraz o tom, čo môžete od nového zariadenia s cenovkou 149,99 EUR čakať.

Ja ťa vidím

Krátko po E3 vznikla séria špekulácií a nezrovnalostí o tom, či Kinect funguje, ak sedíte. Funguje. Prečo by aj nemal, keď ovládate autíčko v Joy Ride iba rukami a boostujete trhnutím rúk od seba? Problém nastáva, ak sa rozhodnete predkláňať a nakláňať do strán a robiť triky vo vzduchu. Kinect vďaka motorickému podstavcu môžete postaviť pod stôl, na televízor alebo na koberec, kdekoľvek, kde ho nakalibrujete.

Postavili sme stoličku pred Kinect a spustili diagnostiku, ktorá rozoznáva okamžite každého, kto sa ocitne v jeho zornom poli. Môže byť otočený, s rukami za chrbtom alebo šaškovať s upažovaním, vždy je správne identifikovaný skelet s rukami, krkom, hlavou a nohami. Postavy, ktoré sú blízko, sú vyhodnocované ako hráči (horúce – žlto-oranžové siluety), postavy v pozadí Kinect vidí, ale ich pohyby neregistruje. Obecenstvo za vami je chladné, modré, neaktívne, čím je aj definovaný priestor pre hranie. Počas prezentácie v bratislavskej Zoo, kde bolo najväčšou atrakciou 3-mesačné mláďa Tigra bieleho, Kinect fungoval bez väčších komplikácií pred 20-kou ľudí usadených na stoličkách. 

Ale späť k testu, Kinect podľa vzrastu vie určiť výšku hráča, teda, ak si dospelý človek sadne, je identifikovaný ako dieťa. V sede môžete aj predkopávať, kamera vaše pohyby zachytí, otázkou je, prečo by ste si sadali k niečomu, čo vyžaduje aktívny pohyb pred televízorom? Kinect sa nedá oklamať, žiadne podvádzanie švihaním zápästia. Vidí vás a na obraz prenáša to, čo robíte.

Aha, som v telke

Bez ohľadu na spustený titul, váš pohybový prejav musí byť mierne prehnaný. Subtílne pohyby pri tele nie sú vôbec zachytené. Ovládanie autíčka pomocou otáčania zápästí na vystretých rukách nefunguje, musíte zdrapnúť vo vzduchu veľký volant a otáčať s ním ako v kamióne, to platí aj o nakláňaní a vyberaní zákrut. Ak ste na bežeckej dráhe, musíte naozaj bežať na mieste a ak si chcete vyskočiť, nestačí sa postaviť iba na špičky.

Pohyb pred televízorom je tak aktívny, že už teraz máme obavy o susedov bývajúcich o poschodie nižšie a rozbité zariadenia v byte alebo dome. Kinect potrebuje veľký priestor a ak sa pred televízorom hýbu dvaja hráči, mali by na dĺžku paží stáť od seba, inak si budú zavadzať. Pri kooperačnej jazde na rafte v Adventures veľmi rýchlo zistíte, čo ešte potrebujete odsunúť a čo zase dať z cesty preč. Pri skákaní, nakláňaní a rôznych pózach sa človek okamžite začína potiť.

V mojom prípade sa ozvali aj narazené ramenné kĺby a vybrané športy boli bolestivé. Kinect kladie vyššie nároky na pohyb, aj fyzičku, ono hopkať si len tak pred telkou nie je žiadna sranda a po prvých metroch ste zadýchaní. Ak už raz stojíte pred obrazovkou, robíte všetko intuitívne. Bez dlhého rozmýšľania alebo čítania návodu beriete zo zásobníka guľu a vrháte ju na bowlingovú dráhu. Zabúdate na čas a prekonávate skóre predošlej dvojice alebo prepisujete históriu s dvomi po sebe nasledujúcimi strikeami. V každej jednej minihre drieme kompetitívny charakter, ktorý je vodou na mlyn skupinovej zábavy. Aj ten najostýchavejší si to po predvedení chce vyskúšať na vlastnej koži.  

Nepotrebujete nikoho nič učiť ani mu ukazovať ovládaciu schému. Kinect sám prihlasuje a odhlasuje (ne)aktívnych hráčov, kto má profil, vidí svojho avatara (ak to daná hra podporuje), inak sa náhodne generuje pre hosťa postavička. Pri hraní nepotrebujete vôbec žiaden gamepad. Stačí opustiť priestor pred televízorom a hra sa sama zapauzuje. Položky v menu sa ovládajú kurzorom s natiahnutou rukou pred telom (póza na Supermana s otvorenou dlaňou). V spolupráci s hlasovými povelmi, ktoré predvádzaný kus nepodporoval, sa bude dať nielen hra, ale aj konzola vypnúť.

Iná forma interakcie

Kinect sme nemohli otestovať v zatemnenej miestnosti, Microsoft nás však ubezpečil, že ak sa zostávalo posledné dni do noci v práci, nebolo to kvôli tabuľkám. Kinect pracuje aj po tme, tu však exhibicionistov nepotešíme, fotografie, ktoré vznikajú počas hrania v momentoch, kedy ste vo výskoku alebo v krkolomnej póze, budú tmavé, nevýrazné. Takéto snímky asi nepoputujú na sociálne siete. Obrazovka sa snaží absenciu blesku kompenzovať zosvetlením obrazu, no výsledok je slabý. To platí aj v prípade, ak máte za chrbtom okno. Vo finále dúfame, že sa kvalita momentiek zlepší.

Vyladiť potrebuje aj oneskorenie v hrách, ktoré je znásobené absenciou spätnej väzby. Bez haptických vstupov a gamepadu fyzicky zvieraného v rukách je prechod z klasickej ovládacej schémy k čistým pohybom ako keď odzbrojíte vojaka a poviete mu, bojuj. Hra tak povediac stráca na presnosti a precíznosti, preto je nutné všetky pohyby a gestá nafukovať, aby boli vôbec zachytené. Rýchlosť odozvy tu však nehrá rolu, ako skôr pocit straty kontroly. Skúste si len tak teraz hodiť bowlingovou guľou na fiktívne kuželky. Na obrazovke síce vidíte, kam na dráhu dopadne guľa a akú bude mať približnú trajektóriu, začnú vám chýbať inak bežné ukazovatele sily, prípadne rotácie.

Ovládacia schéma je pre každého rovnaká, ale zároveň iná, pretože je inak vysoký, to znamená, že priestor okolo vás je ovládačom, ale nie je priamou súčasťou hry. Keď sa odrazí lopta v Richochet smerom k vám, čakáte, že vyletí z obrazovky a ste presvedčení, že ju zasiahnete až rukou (pretože sa to tak robí vonku na ihrisku). V skutočnosti však skončí za sklom televízora a vy spravíte náprah naprázdno. Predstavte si niekoľko takýchto lôpt letiacich naraz oproti vám a v konečnom výsledku ste presvedčení, že hra nereaguje. Odhliadnuc od oneskorenia spôsobeného rozpracovanými verziami môže vzniknúť u skupiny príležitostných hráčov dojem z podvádzania zo strany hry.  

Štvrtý rozmer?

Z dňa stráveného v spoločnosti Kinect si zapamätáte trojmesačné tigrie mláďa (malá krásavica sa volá Shini Aya), ale akákoľvek ďalšia debata sa zvrtne na uspokojivý zážitok z poskakovania pred televízorom, ktorý pomôže identifikovať až séria fotografií a videí. To, že Kinect dokáže rozhýbať ľudí pred televízorom nie je zázrak, ale ako rýchlo dokáže strhnúť dav, je obdivuhodné. Robí to prirodzene, asi tak ako keď odzipzujete obrazovku a vojdete do hlavného menu Sports a potom dirigujete divákov na tribúnach dvíhaním rúk. Potrebuje iba jeden voľný USB slot a elektrickú zásuvku v prípade staršieho modelu Xboxu. Niekoľkokrát padlo počas hrania „party killer", či si takéto označenie vyslúži naozaj, sa ukáže až v novembri. Potenciál a ambície na to má a nie malé.