Rýchlosťou zvuku sa cez vaše mechaniky chystá preletieť pokračovanie arkádového simulátora, ktorý pohľadom Toma Clancyho prináša politický triler vo výške desiatich kilometrov. Dokáže sa však preniesť cez nadpriemernú jednotku alebo sa zo sedačky vystrelíte už počas letu?

Udalosti druhého dielu sú zasadené na Blízky východ a odohrávajú sa tesne po skončení jednotky, kedy je skvadróna H.A.W.X. (High Altitude Warfare eXperimental) na toto miesto prevelená vďaka predošlým udalostiam. Ozbrojenými konfliktami sa to tu len hemží a čo je najhoršie, militantné jednotky (samozrejme ich sprofanovaná Amerika označuje automaticky za teroristov) sa zmocnili niekoľkých jadrových hlavíc. Vyšetrovanie však po čase ukazuje na finančnú podporu a ovládanie z najvyšších miest Ruskej federácie a pod samotnú paľbu „teroristov“ sa dostane aj samotná matička Rus.

Tom Clancy opäť rozvíri hladiny konšpiračných teórií a dokazuje, že patrí medzi najlepších spisovateľov danej tematiky. Problémov však zostáva, tak ako v predchodcovi, že väčšina zápletiek a dramatických rozuzlení sa odohráva počas samotného letu. Najlepšie vtedy, keď sa musíte sústrediť na to, aby vás nezostrelili, takže z príbehu máte vo väčšine prípadov trocha guláš. Bolo to kritizované v jednotke, no autori si nedali povedať a máme to tu zase. Ostatne, toho bude viac.

Pre tých, čo jednotku nehrali, si utrieďme niekoľko základných reálií. Aj keď sa jedná o simulovanie letu stíhacím strojom, v žiadnom prípade sa nejedná o simulátor. Ide len o arkádu s prímesou niekoľkých realistickejších prvkov, a jedna lastovička, samozrejme, jar (simuláciu) nerobí. V prvom rade s lietadlom môžete robiť psie kusy, no do preťaženia alebo stallu (voľný pád z dôvodu nedostatočného vztlaku) sa nedostanete tak ľahko. Tieto prvky sú ľahšie dosiahnuteľné v prípade vypnutia asistencie, no z nepochopiteľných dôvodov sa kamera z lietadla presunie opäť za chrbát stíhačky tak, ako tomu bolo v jednotke a bolo to aj mohutne kritizované. Autori si urobili po svojom, lepšie povedané nechali to tak ako bolo. 

Čo nové na Blízkom východe? Aj keď rumunskí autori opakovali chyby predchodcu, museli zákonite pridať aj nejakú tú novinku, aby mohli pyšne pripojiť dvojku za názov. Medzi tieto patrí napríklad ovládanie bezpilotného letúna, s ktorým v dvoch misiách odpočúvate a lokalizujete telefonáty teroristov, alebo zabezpečujete podporu pre pešie jednotky v AC-130 s niekoľkými typmi kanónov. Pribudol aj mód termovízie a nočného videnia v niekoľkých misiách a pre mňa najväčšie plus dostáva prídavok v podobe vzlietania, pristávania a tankovania počas letu.

Niekoľko krát počas hry budete musieť pristáť pre doplnenie výzbroje a trafiť sa na lietadlovú loď v pohybe nie je až taká sranda ako na bežné letisko. Zníženie rýchlosti pri pristávaní vás tento krát už môže dostať do stallu a spôsobiť tak pád. V jednej úrovni musíte rýchlo opustiť letisko, pretože naň zaútočili rebeli a rolovanie z hangáru na vzletovú plochu blokujú prichádzajúce džípy medzi ktorými musíte kľučkovať. Napokon musíte dosiahnuť minimálnu rýchlosť pre vzlet, pretože na konci ranveje si už rozložili táborák ozbrojenci a len tak tak im preletíte nad hlavami. Vo vzduchu však zistíte, že je natankované minimálne množstvo paliva a tak je potrebné natankovať počas letu a následne dobiť základňu naspäť. Tieto prvky pôsobia osviežujúco, no ich využitie autori nepreháňali a tak vo väčšine misií začínate a aj končíte svoje pôsobenie rovno vo vzduchu. 

Poslednou významnejšou novinkou je prideľovanie experience bodov za splnené ciele a zostrely, ktoré odomykajú nové možnosti lietadiel hodiace sa najmä pre multiplayer. Tam si to môžete rozdať až s ôsmimi pilotmi online a použiť napríklad rušičku pre horšiu zamerateľnosť, EMP útok, či spôsobenie stallu.

Vráťme sa ale k singleplayeru a otvorme tému wingmanov. Opäť dostanete niekoľkých pomocníkov počas letu, no ich ovládanie sa zúžilo len na zopár misií, zavše len na zaútoč a bráň ma. Sľubované zvýšenie ich inteligencie ako samostatne zmýšľajúcich jedincov sa nekoná a znova sa správajú ako minule, čiže zakiaľ vy zostrelíte desiatich, tak oni možno jedného. V posledných misiách sa dogfighty zúžia takmer len na používanie kanónov, pretože letecké esá uhýbajú a odrušujú 90 % vašich riadených striel. To je trocha iritujúce a trafenie/zostrelenie sa tak predlžuje. O to viac vtedy budete preklínať neschopných wingmanov. 

Ponuka stíhacích strojov mi prišla ešte chudobnejšia ako v HAWX 1. Už si nezalietate (minimálne v regulárnej kampani) s klasikou MIG-21 a ani stealth bombardér F117 si neošaháte. Lietať budete na obstarnutých F14 a F15, obligátnych a hypermoderných F22 alebo F35. Vo fínskych fjordoch je k rozbitiu pripravený Eurofighter a Angličania dodajú Harrier, no na kolmý štart a pristávanie zabudnite. Nechýbajú aj ruské mašiny (áno je to slabota).

Podobne slabé je to aj s výzbrojou. Naposledy som kritizoval nemožnosť osadenia vlastnej munície, čo sa nepáčilo ani fanúšikom, tak sa autori nepoučili a implicitne nastavená výzbroj je taká, aby sa misia dala dohrať a aby sa prípadne Ferko z Oklahomy nesťažoval, že si navolil rakety vzduch/vzduch a on potreboval zostreľovať pozemné ciele. Pribudli síce bomby s väčším radiálnym účinkom na viac cieľov naraz a špeciálne protimostové pumy, ale to je málo oproti tomu, čo tam mohlo byť.

Pritiahnuté za vlasy sú aj checkpointy. Proti nim samotným nič nemám a samého by ma naštvalo zakapať pri konci misie a hrať to celé znovu, ale prečo sa pri reštarte z tohto miesta automaticky doplní na maximum výzbroj a minimalizuje poškodenie? Úplne tým odstránili potrebu pristáť počas letu a doplniť zásoby. Takto to radšej pikujete rovno o zem a veselo idete z posledného checkpointu so všetkým na maximum.

Ešte sme si nič nepovedali o grafickom stvárnení. Ono ani nie je veľmi o čom a ak ste hrali prvý diel, tak vás nič neprekvapí. Opäť sú využité snímky z GEO-EYE satelitného systému IKONOS, ale tento krát je diverzita prostredia menej rozmanitá. Celá hra sa odohráva len v oblasti Blízkeho východu, malá časť v severnej a východnej Európe. Väčšinou sú vybrané oblasti s malým počtom osídlenia, aby satelitné snímky skrížené s minimálnym počtom 3D modelov nebili až tak do očí (výnimkou je len obrana Moskvy). Kvalitatívne grafika od minula len prešľapuje na mieste. 

Osem až desať hodinová kampaň taktiež patrí medzi priemer a odporučiť HAWX2 môžem len fanúšikom jednotky. V PC verzii pravdepodobne nebude chýbať otravný systém ochrany Uplay, čo môže potencionálnych zákazníkov ešte viac odradiť. Väčšina úprav oproti prvému dielu je len kozmetická a aj keď pri zostreľovaní nepriateľských Migov pocítite určitú satisfakciu, tak tých zopár noviniek to nezachráni (pristávanie a doplnenie zásob), hlavne pokiaľ ich plusy autori degradovali checkpointami. Tiež nám ubudlo lietadiel a rozmanitosti exteriérov. Výtky fanúšikov si rumunský Ubisoft jednoducho strčil za klobúk a urobil si to podľa seba.