FIFA sa vracia na PC vraj vo veľkom štýle, údajne veľmi dobrá, výborná, vynikajúca vzhľadom k smutným minulým ročníkom priamo revolučná, nás to ale príliš nerozpaľuje, lebo FIFA pre konzoly dávno nechala PC sestru za sebou. Inak to nie je ani v tomto roku, PC verzia sa konzolovej priblížila takmer na dohľad, stále ju však nedobehla. Engine je jedna vec, ladenie druhá.

A práve o ladenie ide, o optimalizáciu, v ktorej sa úročia skúsenosti a postrehy z minulých ročníkov. Nie sú to dramatické zmeny, skôr kozmetické úpravy, ich vplyv na hrateľnosť a predovšetkým na pocit z hry je však zásadný. FIFA 10 si minulý rok odniesla deviatku a konštatovanie, že ide o vynikajúci futbal. Nie dokonalý, to platí aj v tomto roku, ale vynikajúci, na konzoliach dosiaľ ten naj. FIFA 11 je lepšia, o dosť, a najkrajšie na tom je, že človek si to uvedomí až spätne, v momente, keď vymení minuloročný disk za tohtoročný, a to bezprostredné porovnanie mu odhalí to, čo si až dosiaľ nemal šancu všimnúť. Ak sa človek normálne čítajúci hru rozhodol prihrať a adekvátne zareagoval – definoval smer a zmačkol príslušný gombík – nemohla sa mu prihrávka nepodariť.

Vo FIFA 11 je to iné, precíznejšie, prepracovanejšie, autentickejšie. Ledabolá prihrávka, myslená akokoľvek dobre, ale nerealizovaná premyslene a s rozvahou sa dotmolí akurát tak na územie nikoho, to v lepšom prípade, v horšom na kopačky súpera. Nasleduje bleskový protiútok, prečíslenie a galiba v šestnástke nezriedka končiaca príliš lacným gólom.

Dobehnúť prihrávku, znova dobre myslenú, ale dobre nekopnutú – prirýchlu, prisilnú, privysokú a spracovať ju je iné, ako ju len prevziať na správnom mieste, spracovať a posunúť ďalej. Hra v poli, v strede ihriska vďaka tomu získava až rozmer šachovej partie. Dôležitú úlohu, samozrejme, zohrávajú aj základné formácie – rozostavenie hráčov v obrane, v zálohe, a v útoku a schopnosť okamžite preniesť hru dlhým pasom na miesto, kde by sa potenciálne mohla objaviť súperova pozičná slabina. Hra na krídlach, ale i prienik kolmou prihrávkou stredom poľa odhaľuje ako svoje výhody, tak riziká a vo výsledku je to viac futbal.

Výborne, treba však zaplatiť daň, nie je to na pohľad najkrajší futbal. Taký opatrnejší, držanie lopty, prihrávanie na istotu smerom dozadu, postupné vysúvanie a tak. Štýl hry sa pochopiteľne mení s narastajúcimi skúsenosťami s inovovanou hernou fyzikou, ale celé je to pomalšie. 

FIFA 11 je FIFA nekompromisne trestajúca aj to najmenšie zaváhanie, hrať treba s dobre zabezpečenej obrany a treba dávať veľký pozor na lacné fauly, lebo aj v tomto roku platí, že štandardné situácie netreba brať na ľahkú váhu. Tie súperove sú VŽDY ohrozujúce, tie vaše tiež, ak človek venuje náležitú pozornosť ich nácviku. FIFA 11 je po World Cup South Afrika druhým veľkým videoherným futbalom v jednom roku, jej pozícia je o to ťažšia. Hra pracuje s rokmi prevereným enginom a pomaličky naráža na jeho limity, preto veľa zásadných inovácií vskutku nemôžeme očakávať ani na systémovej úrovni, ani na vizuálnej. Vývojárom však slúži ku cti, že okrem nesporných doladení herného modelu sa aj tento krát odhodlali k aspoň nejakým zásadným inováciám, hoci veľa priestoru na zlepšenie už nezostáva.

Respektíve, aspoň sa tak zdá, po FIFA 11 sa už ale k takýmto lacným konštatovaniam znižovať nebudem, lebo verte neverte, FIFA 11 dokáže príjemne prekvapiť.

Je pravdou, že Mód Be a Pro rozšírený na Be a Pro: Brankár až takým prekvapením nie je, prinajmenšom sa dal očakávať. Ide o hranie za brankára – osamelú a nevďačnú činnosť, v prípade, ak sa spoluhráči snažia a súperovi nedovolia vystreliť. Vo FIFA 11 ale nie celkom, brankárčenie je fantastické a napriek zdaniu náramne zábavné. Futbal bez lopty, čítanie hry, odhad trajektórie strely, strategický pohyb v šestnástke, znižovanie streleckého uhla, tých aktivít je toľko a sú spracované natoľko zábavne, že hráč v brankárovej koži môže pokojne podvedome začať držať palce súperovi a priať si, aby sa dostal bližšie k bráne, do šance, ktorá sa dá nádherne zmariť. Brankár samozrejme nie je všemohúci, po patričných nastaveniach v tomto móde vidí pri lopte dve pomyselné čiary – stopu lopty a jej potenciálny smer, dokáže teda mnohé predvídať, ale z tutoviek aj naďalej zvyknú padať góly. Len už je to trocha iné, menej beznádejné. Kto sa v tomto móde nájde, ten s veľkou pravdepodobnosťou raz a navždy prestane nadávať na AI hry, na grambľavosť brankárov i na ich nie raz zdanlivo absurdné vyčíňanie.

Tá druhá dôležitá novinka vo FIFA 11, vopred ohlasovaná ako veľká vec, sa volá Personality+ a nie je až taká nová, len sa na ňu kladie väčší dôraz. Ide o posilnenie faktora hráčskej individuality a jeho funkciu v hre a praxi to znamená, takmer to isté, čo v reálnom futbale. Veľkí hráči, hviezdy, tí, čo berú najviac, sú zároveň tí, čo najviac vedia. Rozhodujú zápasy, ale vedia si aj prekážať, sysliť loptu, sebčiť, a to sa dá veľmi dobre využiť. Nielenže to ešte viac posilňuje taktický aspekt – striedanie, ktoré môže priniesť zvrat, ale zdanlivo paradoxne aj kolektívneho ducha hry, to v momentoch, keď sa mužstvo bez hviezd zomkne, dvom súperovým hviezdam zavesí na päty osobných obrancov a hrá s rozvahou na remízu, aby pár minút pred koncom zneistila favorita zmenou taktiky a prekvapivo ho vyprevadila z ihriska s prehrou. Veľmi dobré, navyše to funguje cez systém nastavení v celej hre, naprieč módmi a vlieva to tak novú šťavu aj do režimu manažéra, v ktorom sa dá koučovať aj so zreteľom na herné špecifiká toho ktorého futbalistu. 

FIFA 11 je vynikajúca, azda prvý krát v sérii sa ani po veľmi intenzívnom hraní neobjavuje pocit rutiny a čo je dôležitejšie, ani pocit, že hra už nedokáže ničím príjemne prekvapiť. Aj nepríjemne, ale takých chvíľ je menej. FIFA 11 je pre milovníkov virtuálneho jednoznačnou voľbou, možno až povinnosťou, je totiž jednoducho najlepšia.

Zostali jedenástky z majstrovstiev sveta, stále je to tortúra, aj keď by mala byť menšia, nič také som v hre samotnej nepostrehol. A pravdou je aj to, že podobne ako NHL 11, ani FIFA 11, ak chce byť človek naozaj dobrý, nie je ľahká hra. Naopak, vie byť frustrujúca, tento krát ale už z môjho uhla pohľadu nie preto, že je to málo futbal, ale že je to príliš futbal. Nie som taký dobrý, ako som si myslel, ale neodrádza ma to, skôr motivuje. Pointou nech je online hranie, podpora je neskutočne masívna, aj toto je tradičná črta série a možno ju len pochváliť, lebo tam sa meria kvalita hry, v hre proti živým súperom.