Štyri roky po launchi Wii máme za sebou všetky možné Wii Všeličo, tri kompilácie s Raving Rabbids a desiatky ďalších titulov napchatých rôznymi minihrami. V tomto momente sa môže zdať nápad vydať ďalšiu párty hru ako neopodstatnený a zmysel dá primárne distribútorovi, čo chce zarobiť na osvedčenom nápade, no hráča už asi nenasýti. Ale pozor, toto je Nintendo, ktoré roky chŕli rôzne Mario Party edície, malé hry, ktoré vás zabavia na päť minút i päť týždňov a nielen cez Vianoce, takže šance netreba podceňovať. Priznám sa, že už ani ja som veľa novej zábavy nečakal.

Na obale hry či v prospektoch sa vás snažia nalákať rovno na 80 minihier, ktoré vás môžu zabaviť na dlhé obdobie. Už samotný počet je veľkorysý a keby ste postupovali štýlom páči-nepáči a našli aspoň 30 dobrých kúskov, mala by kompilácia svoj zmysel. No Nintendo si zobralo minihry len ako podklad k väčším zážitkom. Už na začiatku vás čaká predstavenie prostredníctvom nového šaša-konferenciéra menom Party Phil, ktorý vám vysvetlí trojicu kategórii hier: párty hry, párové hry a domáca párty. Po vstupe do hlavného menu sa ukáže ich jasné zoradenie a určite vás poteší ukazovateľ priemernej dĺžky hry – presne viete, či idete do hodinovej seansy alebo na 5-minútový herný rýchlik.

Párty hry sú silným základom. Board Game Island je variácia na Človeče, nezlob sa, nutno povedať, že veľmi zábavná. Od štartu v spodnej časti ostrova na jeho kopec vedie cestička, na ktorej je spolu 73 políčok. Vašou úlohou je dostať sa na kopec. Hra funguje tak, že najprv sa zúčastníte minihry, v ktorej dosiahnete určitý výsledok a poradie. Prvé miesto má zlatú, druhé striebornú a tretí bronzovú kocku. Hráči potom hádžu a podľa dosiahnutého súčtu bodov prekonajú určitý počet políčok. Pokiaľ je na ňom aj bonus, riadia sa ním – môžu vyskočiť na trampolínke vpred, môže ich rovnako odhodiť aj vzad. Môžu sa vymeniť s iným hráčom alebo ich odfúkne tornádo. Občas narazia aj na inú prekážku – mystický bôžik povie, aké číslo musíte hodiť, aby ste mohli ísť ďalej. Ak sa vám to nepodarí, prepadnete sa do sopečnej časti levelu pod vami a musíte uraziť kus cesty navyše. Cesta nahor je vo veľkej miere výsledkom náhody a počas mojej prvej hry sa stalo, že som sa dlho držal v čele a zrazu na mňa padla voľba a tornádo má odnieslo úplne nazad, zatiaľ čo hlavného súpera socha prenieslo o 20 políčok vpred! Prirodzene, hra jedného hráča nemá takú silu, ako keď ste pred TV aspoň dvaja, ak nie rovno štyria a súperíte jednak v minihrách a zároveň si želáte len to „najlepšie" pre toho druhého, pokiaľ ide o putovanie nahor v tejto hre. 

Okrem Board Game Island je k dispozícii Glob Trot, variácia na cestovanie a zháňanie spomienkových fotografií. Minihry v tomto smere slúžia na získavanie mincí, za ktoré možno cestovať po hlavnej mape. Cieľom je prejsť čo najväčší kus sveta alebo dosiahnuť Hot Spot.

O niečo menej zábavné, ale stále slušne hrateľné sú variácie na Koleso šťastia, kde vám môže šťastena vyžrebovať určitý počet medailí alebo Bingo, kde sa snažíte zaškrtávať svoje tváre na guľôčkach z minihier a získať postupku v jednom zo smerov (zvislo, vodorovne, diagonálne) ako v Bingu.

Samotné minihry sú zadané náhodne. Spočiatku neviete čo očakávať, po niekoľkých vyskúšaniach vám budú známe. Minihry nezaberú viac ako 15 až 50 sekúnd. Úplne prvá spočívala iba v zbesilom hýbaní Wii Remote na urobenie čo najväčšieho počtu zdvihov na hrazde. Iné športové minihry zase rátali s jednoduchým odpalom loptičiek alebo strieľaní gólov na bránku, kde vy a ďalší hráči čakáte striedajúc sa v rade a keď príde poradie, treba v správnom čase napriahnuť a streliť gól. To sú pre hráčov minulých hier od Nintenda pomerne známe kúsky, len často ešte viac zjednodušené. Ďalej je tu aj arkádové naháňanie súpera na autíčkach či dráhach, kde sa snažíte zostreliť toho druhého alebo ho predbehnúť. Obľúbená disciplína vo vozidlách ráta aj s naháňaním predmetov alebo napríklad práskaním balónov. Nič zložité, nič prevratné, často aj videné. No pri viac ako 80 druhov si rýchlo nájdete tie zábavné - a potom ešte len prichádza švanda, keď vám hra umožní nie čeliť náhodne vybraným hrám, ale priamo umožní vám ako prvému či poslednému v priebežnom poradí vybrať minihru.

Druhú kategóriu hier tvoria párové hry a sú určené dvom hráčom. Už prvá je tematicky jasná päťminútovka – Friend Connection chce zistiť, ako sa trafíte do rovnakého vkusu i odpovedí na kladené otázky. Balance Boat je zábavná minihra, kde sa snažíte umiestniť 20 Mii postavičiek rovnakej farby na loď tak, aby sa nepotopili. No keďže z minihier vám vypadnú postavičky rôznych veľkostí, je to pomerne náročná (a opäť trošku náhodná) úloha. Match-Up je variácia na pexeso, kde treba spájať postavičky rovnakej farby, no s iným oblečením, ktoré však ostáva skryté a len občas sa ukáže. Musíte si presne zapamätať, kto má akú farbu a po čase si spomenúť, keď máte dve a dve dať dokopy.

Tretiu skupinu tvorí House Party a tu sa Nintendo rozhodlo oveľa viac hrať s ovládačom ako súčasťou diania. Animal Tracker využíva naplno reproduktor na Wii Remote a keď napríklad traja hráči súperia, tak ovládače majú položené na stole a hádajú zvieratá podľa vydávaného zvuku. Keď vedia, zdvihnú Remote a odpovedia. Je to variácia na kvíz. Ak vám zvieratá úplne nepasujú, môžete si zahrať aj tzv. Buddy Quiz, kde sa jeden hráč aktívne nezapája, pretože tí ostatní sa snažia hádať odpovede, ktoré by on zadal. Ale tou najväčšou Party hrou sa zrejme stane Hide'n'hunt, kde jeden hráč schová ovládače po obývačke a ostatní ich hľadajú. Je to bizarné spojenie hry a samotného priestoru, v ktorom sa hrá, ale funguje. 

Keď schováte ovládače pod vankúše, do škatúľ s keksami alebo za fľašu whisky do baru, získate čoraz viac bodov, ak sa ostatným bude dariť dlhšie ich nájsť. Ovládač raz za 10 sekúnd vydá zvukový signál, takže viete, kde približne hľadať. Po nájdení sa roly vymenia a iný hráč schová ovládače pre ostatných. Napokon máme dve zábavné variácie na bomby – pri Time Bomb je ovládač akože bomba a vy si ho máte preberať, zatiaľ čo držíte určité tlačidlá. Pri Word Bomb je zase potrebné hovoriť určené slová a ovládač alias bomba slúži v rukách ako zdržiavanie – kto ju má a správne neodpovie, vybuchne (samozrejme, nie v skutočnosti, to by k Wii Party museli dodávať podstatne viac ako iba jeden ovládač).

Trojica hlavných skupín teda ponúka zhruba tucet základných, často veľmi zábavných hier. Na prvé zahranie určite, viaceré majú silnú schopnosť zabaviť opakovane. Popri tomto sa môžete dostať voľne z hlavného menu aj k samostatnej kategórii minihier, takže ak vás Ćloveče či Bingo už omrzia, môžete sa venovať iba tým a osemdesiatka vám dlho vydrží.

Wii Party je prirodzene určený väčšiemu počtu hráčom, bežne sú hry projektované pre štyroch hráčov, párové pre dvoch. Niektoré atypicky využívajú aj troch hráčov, ale zväčša aj tak pracujú so štyrmi a posledného do partie zoberú z interaktívneho sveta. Samostatne si môže hráč užiť slušnú kopu zábavy, ale aj ja som najprv recenzoval iba sám a už-už som sa pri Človeče či Glob Trote zastrájal, ako by som napálil niekoho z kamošov pri nejakej pasci a ako by to bola zábava hrať poctivú 45-minútovku spoločne a potom si ju dať ešte raz a zas. Single-player pasáže tu takmer nenájdete a voľba 1 hráča je síce dostupná, ale skôr z poctivosti, aby ste mali čo hrať aj sami.

Na osemdesiatke minihier nie je veľa prekvapivého – niektoré sú aspoň trošku nové či nevidené variácie, inak sa nesú v osvedčenom duchu. Ani ich ovládanie nie je príliš komplikované – často budete držať Wiimote štandardne, ale aj vodorovne, aby ste cez tlačidlá 1 a 2 ovládali nejaké autíčko a pohybom zase jeho smer. Wiimote tu postačí na aktivity, čím sú úplne jednoduché a prístupné, netreba sa báť nákupu ďalších Nunchakov či nového Balance Board, tie ani nevytiahnete. Jediné nemilé prekvapenie prichádza pri niektorých minihrách, kde ovládanie stopercentne nefunguje – sú to najmä športové variácie ako futbal či golf, kde sú reakcie skutočne na hrane akceptovateľnosti a pohyb do jednej či druhej strany nie je veľmi presne zameriavaný. Buď je to skutočne chyba hry alebo sa už ako hráč začínam príliš zameriavať na presnosť z Move. 

Herné spracovanie dopĺňa typická osvedčená a výborne fungujúca grafika s vašimi Mii postavičkami. Party Phil a Mii z vašej konzoly úradujú naplno, informujú i povzbudzujú, hudba je nenápadná, zvuky pasujú akurát. Až sa možno prichytíte, že taký štýl úplne stačí a netreba sa naháňať za HD grafikou. Kto hral Wii Sports či Wii Sports Resort, bude tu ako doma.

Revolúcia v žánri minihier sa síce nekoná, ale tejto kompilácie sa rozhodne netreba báť, skôr naopak. Už počas jej recenzovania sa objavili chvíle, kedy som napriek krátkemu času skrátka mal chuť dokončiť celú partičku Človeče do konca, lebo stále ponúkala dosť zábavy. A predstava, že počas najbližších víkendov, sviatkov či Vianoc bude ešte viac času na vychutnanie ma napĺňa presvedčením, že toto je tá pravá párty hra tohto roka. Dostatočne pestrá, bohatá a môžete ju hrať, aj keď máte už odhalené všetky disciplíny, lebo tým zábava nekončí. Nintendu sa podaril nový kvalitný kúsok pre všetkých, ktorým Wii Sports vyhovoval. Tu dostanú oveľa viac a aj s dostatočnou hĺbkou.