Blade Kitten je akčná behačka, inšpirovaná japonskou mangou, takéto zhrnutie by možno stačilo, no iste sami uznáte, že ako recenzia neobstojí. V prvom rade by mali zbystriť všetci tí, ktorí s radosťou ulietavajú na japonskom anime. Zároveň nezaškodí, ak práve k tejto hre pustíte tých neskôr narodených, nakoľko cieľová skupina sa pohybuje v radoch mladších ročníkov. Nevylučujem, že Blade Kitten osloví aj harcovníkov, no ruku ani žiadny iný orgán, by som za to veru do ohňa nedal.

Nesnažte sa pri Blade Kitten hľadať čosi tak sofistikované ako je príbeh. Celá zápletka totiž stojí a padá na dvoch protagonistkách - našej milej mačacej dievčine menom Kit Ballard a blondíne zvanej Justice, ktorá cicuške ukradla dôležitý kľúč a súbežne s tým jej vyhodila do vzduchu loď. Ide teda o jediné, dostať späť kľúč a eventuálne vyťahať Justice za jej cop, aby si zapamätala, že lovkyni odmien sa nič do vzduchu nevyhadzuje. Hoci neviem prečo mám pocit, že ak by malo niečo letieť atmosférou, tak je to dévédečko s hrou.

Ona má meč, utekajme!

Tak veru. Kit Ballard má po ruke meč a nie hocijaký. Celý čas voľne poletuje vo vzduchu (= nemá ho za opaskom) a poskytne vám až dva druhy útokov! V prvom prípade ide o rúbanicu na blízko a pri druhej možnosti môžete meč akoby silou vôle vrhnúť v ústrety nepriateľom. Oba spôsoby sú voči protivníkom približne rovnako účinné, rozdiel je akurát v tom, že pri útoku na diaľku sa zvyčajne menej zraníte.

Meče sa dajú počas hry postupne upgradovať, resp. vymieňať za smrteľnejšie, na čo slúži samostatná položka v menu hry. Problém je v tom, že ani nové meče neprinášajú žiadne ďalšie možnosti útokov. Tým pádom je celý bojový systém len akási klikacia fraška, pri ktorej permanentne stláčate buď ľavé alebo pravé tlačítko myši. V rovnakom menu si môžete zakúpiť i rôzne nové oblečenia, prípadne zlepšováky, ktoré vám dočasne zvýšia nejakú vlastnosť. 

Stereotyp nad stereotyp

Neviem, či autori považovali slovíčko stereotyp za hlavnú myšlienku celej hry, no rozhodne to so stereotypnosťou riadne prehnali. Chápem, že ide o behačku, kde človek skutočne príliš nepremýšľa, lenže keď si ani nie v prvej tretine uvedomíte, že stále iba beháte, skáčete a sekáte mečom, a to celé s nepriateľmi, ktorí slovné spojenie umelá inteligencia počuli asi len, ako sa hovorí „z rýchlika", potom veru nie je všetko v poriadku.

Asi je vám jasné, že prostredia sú vytvorené tak, aby Kit Ballard mohla skákať do patričných výšok, prípadne sa zachytávať o stropy, rúčkovať a počas toho zbierať bodíky. Bral by som to, keby za tým všetkým bolo aspoň o čosi viac variability. Tu totiž nepomôže ani fakt, že sa napríklad dostanete do ďalšej úrovne hry, čo so sebou prináša akurát určitú grafickú zmenu prostredia. Princíp ako taký ostáva po celý čas rovnaký. A to je, milí čitatelia, najväčšia tragédia.

Aby sa nepovedalo, v hre ma trošku potešili aspoň dve spestrenia. Prvou bolo stretnutie s neidentifikovateľným čudom, ktorému by mohli závidieť aj Pokémoni, ktorý sa volá Skiffy a od istého okamihu sa neustále zdržuje pri hlavnej hrdinke. Nie je však len „krbovou ozdobou", pretože nastávajú okamihy, kedy by sa Kit Ballard bez pomoci maličkého mimozemšťana nedostala v hre ďalej. Druhým exotom je entita, ktorá zo všetkého najviac pripomína legendárnho Chocoba z Final Fantasy. Táto potvorka sa však volá Noot a čo je dôležité, je možné na ňu vysadnúť a používať ju sťaby dopravný prostriedok. Veľkou výhodou je najmä jeho potenciálna rýchlosť.

Grafika ako z omaľovánok

Autori chceli čo najviac navodiť komiksovú atmosféru a tak siahli po cel-shading grafike. Tým pádom všetky objekty v hre majú patrične kreslený nádych, čo v zásade nie je vôbec na škodu a myslím, že práve táto stránka Blade Kitten si zaslúži najväčšiu pochvalu. Pravdou je, že trochu zvláštne pôsobí, keď sa hlavná hrdinka pohybuje v 2D prostredí, no nepriatelia môžu občas čerpať i výhody 3D, takže po vás veselo strieľajú a vy sa len čudujete odkiaľ to lieta. 

Pri grafike sa zastavím pri samotnom level dizajne, ktorý nie je práve najšťastnejší. Veľmi často sa stáva, že vlastne vôbec netušíte, ktorým smerom sa máte vybrať. Zväčša tipujete smer doprava, lenže následne zistíte, že sa treba vybrať smerom dolu, hore, prípadne dolu a potom naspäť doľava. Skrátka, je to chaos, ale dá sa naň zvyknúť. Celkovo vzaté však grafika má svoje čaro a čo je dôležité, hru určite rozbeháte i na akomkoľvek staršom hernom železe.

A prichádza pán... Verdikt!

Každá rozprávka má svoj koniec a vďakabohu, má ho i Blade Kitten. Priznám sa, že túto hru by som niekomu podaroval asi jedine v prípade prejavovaných nesympatií voči inkriminovanej osobe. Zároveň môže ísť o dobrý tip na darček k Vianociam, ak chcete potrestať napr. nezbedné dietka. Avšak na vážne hranie sú tu celkom iné tituly, predovšetkým tie, ktoré netrpia syndrómom stereotypnosti, drží ich pokope aspoň aký-taký príbeh a v neposlednom rade sa môžu pochváliť dobrou atmosférou. Žiaľ, nič z toho v tejto hre nenájdete.