U Time Crisis: Razing Storm si uvedomíte, že z niektorých vecí musíte vyrásť, aby ste ich neskôr dokázali aj oceniť a prísť im na chuť. Nostalgia v prípade kompilácie troch light gun akcií hrá mimoriadne dôležitú úlohu, ak nie primárnu vyvolávajúcu nutkanie hľadať na tele konzoly slot pre mince. Maringotky plné večne hladných automatov sú históriou, Namco Bandai sa nám snaží nahovoriť, že tokijské herne v Akibe sú výnimkou potvrdzujúcou pravidlo, ale zabúda na jeden podstatný fakt, čo kedysi fungovalo a bolo módnym hitom, to dnes nemusí obstáť v skúške časom.

Aj keď vám na veľkoplošnej obrazovke svieti rovnaká hra a držíte v rukách oranžovú imitáciu Desert Eagle nikdy nenahradí ani sa atmosférou nevyrovná zapľuvaným, hlučným a zafajčeným miestnostiam, ktoré vás pripravili v okamihu, keď ste do nich vošli o všetky drobné. A Razing Storm tým trpí a táto plagia infikovala všetky tri hry. Ovládanie, komfort, obtiažnosť, grafika a jednoduchá čitateľnosť v domácom prostredí pracujú trochu inak a obývačka predsa potrebuje iné pravidlá a lákadlá, ktoré Namco Bandai tvrdohlavo ignoruje a drží sa striktného portu.

Získavanie a odomykanie kreditov, či nedajbože prekonávanie rovnakých prekážok alebo učenie sa úrovní naspamäť sú vizitkou predchádzajúcich generácií. Doba checkpointov nám dovoľuje posmešne ukazovať prstom na kandidátov na najkratšiu kampaň v dejinách. Áno, Razing Storm sa dá dohrať za 45 minút v co-ope, pretože a teraz pozor, Ranking aj Free mód má nekonečno kreditov! Nekompromisná obtiažnosť, drilovanie úrovní, ktoré obyčajne prefrčíte za 12 minút, delenie nepriateľov na tých naľavo a tých napravo a absolútna koncentrácia sa tak vytrácajú v tempe rýchlo prejsť, pokoriť, odložiť. 

Výsmech FPS

Time Crisis: Razing Storm z trojice hier na jednom disku vychádza najhoršie. Má katastrofálnu technickú stránku, nad ktorou by sa dalo oko zažmúriť, keby nebolo FPS módu a fatálneho omylu spraviť z on-rail akcie tradičnú strieľačku s online komponentom. Na tejto idei by nebolo nič tragické, keby hra nepoužívala bizarnú techniku krytia prepojenú na pohybové ovládače Move a Sixaxis. Stavba máp vychádza z dizajnu určeného pre koľajnicové akcie, ale každá jedna je posiata zelenými bodmi (G-Point), kde sa môžete schovať pred spŕškou guliek, vykuknúť a opätovať paľbu.

Hra od vás chce, aby ste namierili zbraňou hore (otočili ovládačom), nikdy však nevie, aká je jeho východisková poloha, takže v boji dochádza k zmätku s tak nízkou odozvou, že to radšej vzdáte a začnete sa spoliehať na hľadanie bezpečného miesta, kde nie ste vystavení poprave. Štyri úrovne sú bolestivým zážitkom, ktorý klincuje ovládanie pohľadu stacionárnych zbraní d-padom. Kampaň pritom nepriateľmi vôbec nešetrí a myslí si, že využívate (ne)fungujúce krytie. Story mód je vo svojej podstate tak amatérsky spracovaný, že sa pretavuje do hereckých výkonov protagonistov, ktorých dialógmi aj kostýmami prekonávajú ochotníci.

Ide o žoldnierov jednotky SCAR (Strategic Combat and Rescue) a ich príbeh sa točí okolo únosu prezidenta a nukleárnej hrozby zo strany teroristov, no ich výzbroj a výbava hraničí s paródiou archetypu testosterónom napichaného hrdinu. Na Story mód nadväzuje Arcade, ktorý sa dá hrať voľne alebo so zapísaním dosiahnutého skóre do tabuľky. Podporuje co-op a po hroznom zážitku ponúka absolútny vypínač mozgu. Vďaka deštrukcii sa dá na cucky rozstrieľať všetko v dohľade. Aj menej zručným dovolí dívať sa na záverečné titulky pomerne skoro (spomínaných 45 minút), ale iba tým najpresnejším odomkne štvrtú, bonusovú epizódu.

Skrývanie sa za štít, kosenie stoviek nepriateľov, ničenie veľkých bossov, ale aj snaha o inováciu v prípade laserového navádzania alebo pasáže s ostreľovaním vychádzajú zo staršieho brata Time Crisis 4. Táto verzia je na disku v nezmenenej podobe, akú ste už mali možnosť hrať pred tromi rokmi. Na nej sa absolútne nič nezmenilo, dokonca GunCon 3 nemá mieridlo na obrazovke, ale musíte použiť to na zbrani, pričom Move to nepotrebuje. Táto verzia má jednu veľkú nevýhodu a tou je rozdelenie obrazovky na dve polovice. Ak hráte v co-ope, ukracujete sa o výhľad a obraz lemujú nepríjemné čierne pásy hore aj dolu. 

Pirátom trikrát sláva

Najlepším kúskom na disku je pirátska mini epizóda DeadStorm Pirates. Žalostne podávaný príbeh o hľadaní najväčšieho pokladu je trápnym pokusom o imitovanie veľkého dobrodružstva v štýle Pirátov Karibiku. Čo však stráca na dôveryhodnosti a kvalite grafiky, to doháňa mimoriadne návykovým gameplayom. Nebyť quick time eventov, v ktorých musíte točiť zbraňou proti alebo v smere hodinových ručičiek s reflexom geparda, išlo by o bezchybnú automatovú jazdu od začiatku do konca.

Podobne ako u Time Crisis 4 máte iba tri životy na to, aby ste prešli všetkými piatimi epizódami od začiatku do konca. Žiadne checkpoity, žiadne reštarty, ak zomriete, idete od začiatku a učíte sa presne mieriť, až kým vám neodpadne ruka v kŕčoch. Deadstorm Pirates má aj výborne nastavené trofeje, takže vás núti každý level prejsť bezchybne, bez straty jedného života. Výhodou je, že sa nepotrebujete kryť za štít alebo prekážky, ak chcete nabiť. Hrdinovia v rukách zvierajú zlaté zbrane a tie chŕlia olovo tak dlho, kým je spúšť stlačená.

Ľahko čitateľné herné mechanizmy napriek vysokej obtiažnosti nie sú frustrujúce, ale aj vedia motivovať. Deadstorm Pirates po pár sedeniach dorazíte na jeden nádych aj vďaka tomu, že opakovaním sa zvyšuje počet kreditov. Ako to však u každej ligh gun akcie býva, nie je výhrou dohrať, ale prejsť ju na jeden dych bez straty. Pätica levelov predstavuje zvyšujúcu sa výzvu a kladie náročnosť na mierenie v pohybe a v neobvyklých pozíciách na plávajúcej lodi alebo baníckom vozíku, ktorý prenasleduje mega had. 

Time Crisis: Razing Storm pripomína, že na poli light gun akcií bolo pomerne dlho sucho a to poriadne. Trojica hier neurobí žiadnu dieru do sveta, svojou audiovizuálnou stránkou je skôr výsmechom toho, čo dnes konzoly dokážu, ale majú moc stále po dávkach vytvárať hlad po streľbe. A čo je najhlavnejšie, dokážu ho aj ukojiť. Kompilácia podporuje všetky možné aj nemožné kombinácie ovládačov (Move, DualSchock, GunCon 3), takže si vyskladáte svoju popravčiu čatu, aj keď máte po ruke vždy iba jeden typ gamepadu. Nevýhodou je kalibrácia všetkých po opakovanom spustení.

Time Crisis: Razing Storm útočí predovšetkým na starších hráčov nostalgiou. Light gun akcie nemusia obsahovať zásadné inovácie, ale tie silené prvky jej len škodia a ak vyzerajú ako päťročný softvér, tiež im to nehrá do karát. Kvantita v tomto prípade vyvažuje kvalitatívne nedostatky vlastnej ponuky. Z troch si určite nájdete favorita a ten zvyšok ignorujete, ale za cenu plnej hry a to je aj v prípade tohto žánru veľký risk. Nemá totiž trvácnosť.