Žáner MMORPG sa po 15 rokoch dostal do nezávideniahodnej pozície. Máme tu obrovského molocha s 12 miliónmi hráčov a každý rok jednu-dve veľké nádeje na jeho detronizáciu (kedysi) či uchmatnutie kúska trhu. Päť rokov dominancie WoW a viaceré pokusy ako Age of Conan, Warhammer či Lord of the Rings Online (ktoré neraz zbehli už do free-to-play módu) nútia zamyslieť sa. Situáciu môžu potenciálne zmeniť iba dve hry. Star Wars: The Old Republic (snáď do roka) alebo nová MMORPG priamo od Blizzardu. A kam sa má v tomto momente zaradiť Final Fantasy XIV?

Už od začiatku je strašne svojská, žiaľ, na škodu hráča a jeho času. Inštalácia trvá pomaly 40 minút a to ešte čaká nekonečné patchovanie hry, zhruba 6 hodín. Potom nasleduje tvorba konta, to musíte na webe pátrať v užívateľsky odcudzenom prostredí po možnosti kam ťukať a pridať čerstvo zakúpenú hru. Nedá sa povedať, že web je úplne nepriateľský, usporiadanie volieb je však značne mätúce a hráč má pomaly problém nájsť základné veci typu dĺžka a forma platby či spôsob poukázania peniažkov. Pretože aj tu Square-Enix chce kráčať svojou cestou a vymyslel si vlastnú menu Crysta, ktorú si máte za reálne peniaze kupovať, konvertovať a na webe ňou platiť. Nie som si však istý, či autori vedia, čo činia. Jedna vec je vymyslieť peňažnú menu do hry a iná vytvoriť fiktívnu menu v reálnom svete. Totálne prepotrebný krok a príliš veľa fantastiky do nášho sveta. Kto chce zabojovať, menu si vytvorí, spôsob na platbu nájde a pokračuje. Tvorba konta si žiada nielen dĺžku predplatenia, ale aj počet postáv. Bizarný krok ústi v odlišné spoplatňovanie – FF XIV si chce nechať platiť jednak základný mesačný poplatok (9,99 €) a zvlášť každú postavu (3 € mesačne). Zrejme snaha zarobiť na hráčoch, ktorí sa striedajú na jednom PC či konte. Úžasný krok?!

Konečne hra. Ak máte chuť, môžete vidieť bombastické 7-minútové intro, ktoré berie dych a navnadí na hranie. Jednoduché menu so starou známou znelkou láka ťuknúť konečne New Game (spravidla na druhý deň, lebo patchovanie ide najlepšie v noci). Detailný, úplne prepracovaný postup tvorby postavy vás poteší – vyberáte si prakticky úplne všetko v detailnej grafike. Pohlavie, rasu, dátum narodenia či posledný vlások na hlave vášho avatara. Oblečenie, prvotné povolanie, zbraň, bezmála 20-25 minút si tu môžete lahodiť a až potom pustiť svet Eorzea na váš monitor. Voľba rasy determinuje aj začiatok vášho putovania – k dispozícii sú tri mestá, tri úvodné príbehy.

Vstup do sveta vás priklincuje do kresla, pokiaľ máte dostatočne silný počítač. Grafický engine pre FFXIV je neskutočný. Hrá sa s mimoriadnými detailmi typu lístie stromov, tiene, dymy. Aj samotné postavy sú pekne vymodelované a autori pri nich riešia drobnosti typu chvost či pramienky vlasov. Tá fascinácia účesmi sa skrátka zo sveta Final Fantasy nevytráca. Prvé questy sú priamo späté s príbehom a učia vás pohybovať sa po svete, predstavia vám prvé lokality a dokonca aj boj. Dojmy sú rozpačité – zatiaľ čo pohyb je fajn, boj je nudný, najprv ani neviete, ktoré tlačidlo slúži na úder a ste radi za bežné údery. Bohužiaľ, táto situácia sa nezmení. Čakajú vás desiatky súbojov, zväčša obyčajných s mobmi, ktorých za päť-šesť úderov odpracete, ale bude to dlhočizný, nie príliš záživný proces. Interface vám uštedrí prvú lekciu – nejde o to, že na vytiahnutie a stiahnutie zbrane existuje samostatné tlačidlo, ale o dlhý reakčný čas, o mizernú škálu úderov a minimálne dostupné štatistiky. Počas boja tupo tlačíte na útok a dúfate v šťastný koniec. Nedokážem si predstaviť súboj s tuhým bossom v tomto prevedení. 

Mela v lese končí príchodom domácich stvorení. Zoberú vás do mesta. Tu sa snažíte dostať do domu, ktorý vám ukázali – ale márne. Lebo ste spätí s príbehovým questom a ten vás mimo stanovené medze nepustí. Takže musíte nájsť postavu, iniciovať dialóg a tá vás dovedie na miesto činu. Zvláštny postup. Vo vnútri sa dozviete pár tipov k hraniu a už ste ponechaní napospas osudu. Možností je niekoľko – buď pokračujete ďalej v príbehu, vyskúšate lokálne questy alebo si vyskúšate zber či voľné aktivity.

Ak si chcete ponechať čo najlepšiu mienku o FFXIV, odporúčam pokračovať v príbehu. Najlepší kus hry, aj keď nie veľmi výživný. V súčasnej podobe hra obsahuje päť questových reťazí – prvé tri sa viažu k vášmu mestu a vyžadujú na štart určitú úroveň: 1, 8 a 15. Ak ju máte, môžete sa pustiť do reči so zadávateľom a odštartovať príbehovú líniu, ktorá vás povláči po meste a jeho širšom okolí. Prvá reťaz slúži skôr na zoznámenie s mestom a okolím, ostatné sú trošku hlbšie a zasahujú do iných častí sveta. Okolo levelu 20 sa uvedie štvrtá questová reťaz, už spoločná pre všetkých. A na leveli 26 príde piata. Keď si zrátate všetky varianty, autori dali dokopy spolu 11 príbehových questových reťazí, to je všetko. Nečakajte žiadny ďalší nosný príbeh, ste vydaní napospas osudu.

Takže čo robiť? Už počas prvej-druhej príbehovej línie pobeháte mesto. Napríklad Gridania má krásne lesné scenérie a je skutočne rozsiahla, detailná navšteva každého kúta zaberie 2 - 3 hodiny. Počas nich objavíte desiatky nezaujatých NPC, ktoré majú napísané jednu-dve vety o svojom živote či názore na aktuálne dianie i vojnu národov (ktorú vidíte v manuáli a intre, ale v hre skoro vôbec). Inak nemáte v meste nič na práci. Treba ísť do divočiny – tu sa dá grindovať, no boj vás omrzí za pár hodín, lebo rovnaké huby, krysy a vlkov sa nedá tĺcť donekonečna.

Ale na to máte svoju dobrodružnú krčmu, v ktorej možno dostať pár questov. Doslova pár, za 36 hodín ich môžete urobiť osem. Čo je to za systém a ako vás má držať v hre? To autori vonkoncom neriešia, rozhodli sa pre nelogické obmedzenie v začiatku. Keď dokončíte príbehové línie, raz za 36 hodín aj absolvujete 8 pokusov (aj neúspešný quest sa totiž zaráta do neľútostnej osmičky), potom vás čaká prázdnota? Nie úplne. Tieto tzv. levequesty (nepýtajte sa čo znamená leve, autori to nikdy nevysvetlia, je to skrátka fakt) sa po čase obnovia. Popri nich sa núka ešte pár regionálnych levequestov (tie sa však rýchlo minú) a ešte tu máte akciu zvanú behest. Dá sa preložiť ako lov – je to časovo obmedzený skupinový quest, kde napríklad jeden chlapík v odpočívadle zareve, že teraz sa ide na akčné huby a keď sa splní quest, budú prašule. Neberte to – takto sa to opakuje každú hodinu a v momente minutia príbehu, levequestov, regionálnych levequestov je to snáď jediná zmysluplná činnosť v hre.  

Ešte je tu zber a pár povolaní. Ale po čase zistíte, že ani tu niet o čo stáť – môžete si vybrať, či budete kováčom, spracovať kožky či pestovať rastliny, no je to slabá náplasť na to, že tu nemáte čo robiť. Aj pre tieto aktivity si môžete splniť pár questov, ale znovu... je ich tu strašne málo!

S koľkými questami štartoval LOTRO? Koľko ich mal na začiatku World of Warcraft? Age of Conan? Je neskutočné sledovať štart hry s takým chudobným obsahom. V celom FFXIV je sotva pár desiatok questov a potom nasleduje prázdnota dní, čakanie na 36-hodinové cykly, opakovanie rovnakých misií lovu za pár šupiek atď. FFXIV je voda na mlyn všetkým odporcom MMORPG – má repetitívnu náplň, málo príbehu a stráca vlastne zmysel hrať ďalej. A stratí ho veľmi rýchlo, snáď do týždňa či dvoch. Je zrejmé, že predĺženie skúšobnej doby má odsunúť neodkladné – masívny odlev hráčov, ktorí zistia, že v tejto hre vlastne niet čo robiť. Lebo keď chýbajú questy, je to esenciálny problém.

Poviete si, MMORPG nie sú iba o questoch. V poriadku. Čo tu chcete teda robiť ako v iných hrách? Vyvíjať svoju postavu? OK, autori pristúpili k zaujímavému kroku odstránenia typických levelov – dá sa rozvíjať fyzický level postavy a jej zameranie. A čo je úplne najlepšie, horizontálne zvyšovanie, to znamená, že podľa zbrane sa určí vaša úroveň skúsenosti. V skutočnosti teda zvyšuje dve stupnice – fyzickú zodpovedajúcu za váš počet hitpointov a potom špecializovanú viazanú k zbrani a štýlu boja. No ak odhliadnete od tejto dvojice, niet čo vylepšovať.

Chcete sa pustiť do grindovania za receptami, rastlinkami a vedľajších povolaní? Sú tu, ale je to nuda. Žiadne naháňanie schopností prvej pomoci, varenia, rybárčenia či iných schopností. Jasné, postupne sa môžete vyšvihnúť na ich vyššiu úroveň, ale viac ako chuť pustiť sa do investície do vašej osoby vás opantá skôr nuda a nutkanie hľadať inde. Chcete sa zamerať na plné vrecká peňazí? To by musel mať FFXIV oveľa lepší systém lootu. Z vašich oponentov sem-tam niečo padne. Ale nie je to prepracovaný systém sivých, zelených, modrých a ultra silných predmetov, ktoré zase vedú k lepším štatistikám vašej postavy. Áno, štatistiky tu sú, zahrabané niekde v útrobách menu.

Pretože ruku na srdce, v menu FFXIV je zapatrošené všetko a nič. Cesta do vášho inventára vedie cez niekoľko klikov? Áno, v roku 2010 vychádza MMORPG, kde nemáte inventár po ruke. Ani štatistiky. Ani mapu. Ani ďalšie potrebné ukazovatele. Keď sa konečne rozhodnete obchodovať s okolím, zistíte, že tu panuje špecializovaný systém, že na trhovisku sa každý stánkar stará iba o určitú komoditu. To nie je zlý nápad – ale budete sa učiť 10 či 12 stanovísk naspamäť a tipovať, čo kde predať? Alebo je tu bizarný systém aukcií. Nechodíte na ne priamo, ale zvolíte si svojho zástupcu, dáte mu predmety a ten ich má ponúkať. Je zrejmé, že menu FFXIV je stavané pre gamepad a bolo by lepšie ho počas hrania používať, pretože kombinácia klávesnica a myš nie je najideálnejšia. Napríklad na odkliknutie dialógu to chce Enter, ale ťuknutie na osobu zase obhospodári myška. Máte sa čo učiť – ak budete chcieť. 

Multiplayerových elementov tu nájdete viacero, ale s výnimkou lovu na zver v behestoch, kde sa aj vy dostanete do skupiny či možnosti komunikovať cez tzv. linkshell so skupinou ostatných hráčov i tvoriť určité spoločenstvo tu nájdete len málo. Predovšetkým motiváciu byť v skupinách a konať veľké činy v šírom svete. Iste, niektoré questy sú náročné a sami ich nezvládnete – a niektoré majú zase výborný prvok voľby obtiažnosti podľa počtu hráčov. Málo.

Final Fantasy bolo vždy postavené aj na prítomnosti fantastických svetov a Eorzea nie je výnimkou. Je tu krásna krajina, trojica miest, ich okolie a ich skúmanie v nádhernej grafike vás na týždeň dokáže bez problémov zabaviť. Pohyb vo svete je zatiaľ po vlastných, po skončení questu však môžete využiť teleport do mesta z terénu. Pravda, za poplatok v určenej spirituálnej mene. Ale napriek kráse sveta, malebnej detailnej grafiky a výborného soundtracku (Nobuo Uematsu je späť v plnej forme) tu na vás dýcha stále pocit nedokončenia. Akoby sa FFXIV ešte nedostala zo svojej betaverzie, ale stále sa v nej trápila – a je otázka času, kedy majú za ňu hráči začať platiť. Pretože tu nefunguje veľa vecí – transport cez lode či chocobov, ďalšie časti príbehu a predovšetkým tu malo byť minimálne desať, ak nie dvadsaťnásobne viac questov a dôvodov, prečo vlastne hrať ďalej.

Žáner MMORPG sa dostal skutočne do nezávideniahodnej pozície. Nikto nechce kopírovať World of Warcraft, aj keď je najúspešnejší. Lebo hráči sa ho už sčasti presýtili. Tak sa skúšajú nové cestičky. Ale akoby mnohí nepochopili čaro a podstatu WoW – a najmä nie Square-Enix. Nestačí byť iba iný. Nestačí nasilu nemať rovnaké ovládanie, systém questov či obchodovania. Mám nepríjemný pocit, že Square-Enix si zobralo všetku kritiku WoW k srdcu a rieklo si, že s ním nebude mať FFXIV spoločný ani jeden element. Ani tú zábavu. Všetko funguje inak, hrá sa inak – ale čo je najpodstatnejšie, vytratil sa pocit dobrodružstva, vývoja postavy a spolupráce s ostatnými. Toľká investícia a toľké sklamanie. Square-Enix by mal celú MMORPG schému vyraziť a urobiť radšej nové príbehové RPG vo svete, čo si toľko piplal. A potom by malo zmysel všetko, aj to bombastické samoúčelné 7-minútové intro.