Je to snáď už sto rokov, čo som hral Gunship 2000 a Hind, v pamäti sa mi ešte vynára akási spomienka na niečo menom LHX, no potom je tma. Vrtuľníková akcia od tvorcov uznávaného IL-2 Sturmovik: Birds of Prey? Sem s tým, nech si dám Apač po dlhej hladovke ako zákusok.

Hrabe vám? Príďte k nám. Americká armáda Vás potrebuje pre zachovanie demokracie po celom svete (teda hlavne tam, kde je ropa). O tom, že s americkou armádou precestujete pol sveta je všeobecne známe. Ako piloti Apačov zavítate do centrálnej Ameriky, raketami pomôžete riešiť potravinovú krízu v Afrike (hlavne redukovaním domorodcov) a v neposlednej rade sa pozriete do vymysleného banánistánu niekde v strednej Ázii.

Pre tých, ktorí nerozoznajú helikoptéru od helikobaktera, na úvod jedna smutná správa. Obtiažnosť je na trocha inej úrovni ako ste zvyknutí pri bežných arkádach na svojich skrinkách. Hra obsahuje dva módy obtiažnosti - Tréning a Realistic. Pri prvom vám hra pomáha udržiavať helikoptéru v rovnováhe a aj ovládanie je jednoduchšie. V móde Realistic budete mať problém udržať stroj v priamom lete a neryť nosom zem, prípadne menej uváženým pohybom sa dostanete do rôznych vývrtiek a v prípade, že ste nízko nad zemou, tak zbohom život.

Apache: Air Assault vám nijako nevysvetlí ako funguje realistický mód a aj tá jedna tutoriálová misia v hre je slabo zvládnutá. Podané sú v nej len základy a ďalej sa staraj sám človek. Ak sa však naučíte tento pekelný stroj ovládať, tak si mód realizmu užijete.

Predĺženou rukou priemerne vzdelaného hamburgerožrúta sú na Apačoch, samozrejme, zbrane. Na výber ich nie je veľa a čomu teda vôbec nerozumiem je, prečo si v kampani nemôžete vybrať, čo si pod krídla zavesíte. Keď už je tu realistický mód, tak by som podobné nastavenia očakával. Nevadí. K dispozícii je klasický 30 mm kanón a po jednom druhu rakiet vzduch-vzduch, neriadených a riadených vzduch-zem. Ich počet je striktne obmedzený, no po vyprázdnení pumovníc miesto ich počtu naskočí na HUDe odpočet v sekundách a minútach a „cink“ máte opäť plnú poľnú. Munícia sa dá doplniť aj pristátím na heliportoch, no komu by sa chcelo ich hľadať a vracať sa ku nim. Jednoduchšie to bude, ak svojho Apača opriete o najbližšiu skalu, strom alebo zem. A znova „cink“ a je prezbrojené.

Prídete tak síce o jedno pokračovanie, ktoré sú vám hlavne v skorších misiách od autorov hádzané ako perly sviniam, no v tých neskorších ich počet určite oceníte. Je to preto, lebo tu funguje aký-taký model poškodenia a s poškodeným motorom alebo rotorom sa pravdepodobnosť, že pôjdete k zemi, rovná asi tomu, ako že v telke pred správami uvidíte dementnú vianočku.

Druhým problémom sú checkpointy. V niektorých misiách sú, inde zase nie. Prekročením každého takéhoto bodu návratu sa doplnia aj pokračovania (väčšinou štyri), no týkajú sa len vašej smrti. Ak ide o misiu, v ktorej treba niekoho strážiť, alebo dostihnúť, na pokračovanie sa nehrá. Čiže zlikvidovaním pozemných jednotiek, ktoré ste mali brániť, nezačnete z uloženej pozície, ale si dáte repete pekne od začiatku celej misie, čo môže byť aj 20 - 30 minút hrania a to už pekne nas..štve. Ďalším prípadom je misia, kde máte na konci dostihnúť unikajúci Hind, no samozrejme ešte predtým je tu let kaňonom a uhýbanie pred raketami, zničenie pol tuctu vrtuľníkov a inej zberby, čo je ďalších 20 minút. Potom stíhate zmienený Hind a po pol minúte Mission Failed. Repete. Na piaty pokus mi striekala krv z uší ako ju adrenalín vytláčal von.

K modernému vybaveniu Apačov patrí aj FLIR (Forward Looking Infra Red), ktorým identifikujete pozemné vojsko v infračervenom spektre ľahšie medzi stromami a ich likvidácia je vskutku zábavná, až na momenty, kedy toho posledného smrada s bazukou v otrhaných handrách neviete lokalizovať, radar mlčí a spriatelené jednotky sa tak ďalej nepohnú ani o piaď. Vyrúbete pri tom niekedy aj pol pralesa s dedinou, všetko sa pekne borí a stromy vďaka fyzike fakt krásne klesajú, no a nakoniec ho úplnou náhodou zasiahnete.

V prípade, že disponujete kamarátom s rovnakou krvnou skupinou a v krvi mu koluje olej, môže sa do hry pustiť s vami v režime co-op v trinástich multiplayerových misiách alebo kľudne aj v móde kariéra. Jeden pilotuje vrtuľník, druhý je strelec. Všetko pekne na jednej obrazovke ako v singleplayeri. Ak by ste ho však chceli ohromiť prestrihovými animáciami alebo nejakým príbehovým videom, tak veľmi nie je čím. Celý príbeh je vyrozprávaný len pri nahrávacích obrazovkách statickým textom a obrázkom v pozadí. Tých pár cutscén v misiách ani nestojí za reč. Ak by vás to zaujímalo, tak príbeh sa točí okolo zlých pirátov (nie z Karibiku) a teroristov, záchrane demokracie a nastolenia mieru... bla bla.

Kamarátovu pozornosť radšej obráťte na fajnový soundtrack, ktorý sa dynamicky mení počas akcie a prirovnal by som ho napríklad k filmom Skala alebo Ostrov. Grafika ostala trocha v úzadí a je pravda, že to nie je žiadne terno, no svoju funkciu plní adekvátne. Prostredie je vymodelované zo satelitných máp doplnené o nadštandardné modely budov (ktorých nie je veľa), v Amerike sa môžete venovať drevorubačstvu a kosiť kanónom husto zalesnené prostredie a v Afrike sa pokocháte zapadajúcim slnkom nad morom.

Apache: Air Assault je hybrid simulátora a arkády, no autori sa asi sami nevedeli rozhodnúť, na ktorú stranu sa viac prikloniť. Realistický model letu je doplnený o absurdnejšie prvky ako „on fly“ doplnenie munície alebo automatické odrušovanie rakiet a na druhej strane zasa tréningový model môže odradiť arkádových hráčov, ktorým príde zvládnutie ovládania ťažké. Len 16 misií v kariére zrovna nehýri znovuhrateľnosťou a zachrániť by to mohol len multiplayer. Módov v ňom je však málo a ani kamarát pre co-op lietanie nie je vždy po ruke.