Dvanásť miliónov hráčov si pýta viac. Nie iných hier pre konzoly, handheldy či svoje PC. Viac obsahu pre jedinú hru, na ktorú nedajú dopustiť. Strávili s ňou šesť rokov a možno plánujú tak tráviť aj ďalších šesť. Preto zavelil Blizzard na zmenu v žánri nevídanú a redizajnoval celý svet. Je to zvláštny pocit pohybovať sa niekde štyri či šesť rokov, poznať skoro každý kúsok spamäti, vedieť si ho vybaviť aj na poludnie v práci, keď by ste sa mali venovať skôr kolegynkám v jedálni. Blizzard nám vytvoril svet, ktorý sme poznali, spomíname na dobrodružstvá ako dlhý pochod na Jinthu A'lor v Hinterlands, masové boje na schodoch v Zul' Farraku i pocit byť stratený v Gnomeregane. Nie všetko je preč, no už nič nebude také ako predtým. Northshire Valley je vypálené, v Southshore sa nedá pristáť a vo Western Plaguelands to žije, nie iba zombies a skeletonmi. A Kalimdor? Dezilúzna Ashara je pre Alianciu cudzie územie a zrazu samý level 15, Barrens sú rozdelené na dve polovice, šikuliaci v zaplavených Thousand Needles presedlali na iný typ pretekárskeho biznisu.

Všetky tieto pocity ste už zažili – čo je veľké prekvapenie pre tých, čo čakali na veľký tresk o polnoci 7. decembra a až po kúpe datadisku. No keď Blizzard mení Azeroth, mení ho pre všetkých, aj pre nováčikov, čo si kúpili len pôvodnú hru teraz za päť šupiek. Nový obsah bol prekvapivo rozdelený na dve polovice – tá prvá zmenila svet, redizajnovala talenty a bola dostupná v rámci mesačných poplatkov. The Shattering, ako sa volal deň, kedy sa zmenil svet WoW (24.11.2010) predchádzalo niekoľko sériových questov, ktoré umožnili hráčom zachraňovať milované hlavné mestá či informovať o prichádzajúcej skaze. Ale úprimne na to, aký to mal byť veľký boom, sa tak veľa nedialo. Bolo fajn plniť niekoľko questov, ktoré sa dokonca menili každý týždeň, no pokiaľ ste na týždeň-dva vypadli, ťažko sa už nasadalo na rozbehnutý vlak.

Keď Deathwing spustošil časť Azerothu, zistili sme, že zhruba tucet krajín získala razantné zmeny a ostatné sa máličko zmenili, ale veľké množstvo známeho predsa ostalo. Došlo k resetu questovej náplne, zrazu sú výkričníky tam, kde ste už splnili všetky questy a čakajú vás nové línie. Osobne som však rozčarovaný, ako sú questy prepojené s achievementmi; niektoré sú splnené, pritom svieti nedostatočný počet. Uznávam, náročný prechod na nový svet, ale Blizzard má čo opravovať najbližšie tri-štyri mesiace. Questy sa dobre nesčítavajú a problémy sú aj pri nových krajinách. Splníte 125 questov zo 125 a pri 126. sa vám zresetuje počítadlo a ste na 1/125. Keď sa nalogujete zajtra, bude tam 113/125. Celá zmena sveta je fajn krok, no mám dojem, že ju Blizzard mierne prehypoval, keď hovoril, ako hráči chceli meniť celé krajiny a ako chceli prísľub naplniť. Občas mám dojem, že plním tie isté questy v rovnakej krajine ako kedysi. To som nečakal, dúfal som, že splnené questy s rovnakou náplňou ostanú započítané a len nové sa budú dať plniť a potom budú celkové achievementy. No tu idete od začiatku za všetkým... 

Azda je fajn, že odpadli zdĺhavé questy, kde letíte cez polovicu kontinentu, no zvyšné ostali. Vychutnať si svet možno najlepšie pri vytvorení novej postavy, aby ste mali ten kompaktný pocit. A na druhej strane je tu zrejme najlepší čas za posledné štyri roky, kedy sa oplatí začať hrať World of Warcraft, ak vás doteraz neoslovil. Redizajn starého vedie k vybalansovanému svetu pre nováčika. Akurát sa na level 60 dostanete za pár dní a nie za pracné týždne či mesiace ako veteráni v roku 2005.

Ale čo má nové samotná Cataclysm? Po pauze u Lich Kinga sa objavujú dve nové rasy a napriek všetkým predsudkom sú to kvalitné prírastky. Osobne ma teší zahrnutie Goblinov, ktorí môžu pre nejedného hráča predstavovať sympatickejších zástupcov Hordy a majú výbornú štartovaciu zónu plnú kvalitných questov a originálnych nápadov. Aj keď niektorým hráčom môžu prekážať futuristické črty (hoci kto sa pozastaví, že okolo prefrčí Horďák na motorke?). Iných fanúšikov možno potešia Worgeni so štartovaciou zónou podobnou viktoriánskemu Anglicku. Nie je väčší kontrast ako temnota 19. storočia v kontraste so sci-fi prvkami vo fantasy svete, ale ktorá hra vám ponúkne takú mieru fantázie? To už sa občas nechytá ani Final Fantasy. Worgenov nepodceňujte, majú miesto vo svete ako fyzicky agilné postavy, zatiaľ čo goblinovi skôr pasuje funkcia warlocka alebo drobca s bakuľou chŕliacou kúzla. Nie sú to však definitívne rady, skôr tipy, lebo paleta kombinácií rás a postáv sa celkovo znamenite rozšírila.

No čo dostane hráč, ktorý sa nechce babrať od levelu 1 a staronový Azeroth mu toľko neimponuje? Čaká naňho päť nových zón s variabilnou grafikou, atmosférou i vyžmýkanými možnosťami fantázie Blizzardu. Podvodný Vashj'ir ukáže, ako sa tvorcovia vrhli na tému sveta pod vodou – morské koníky ako mounty, extrémny presun a zóna je v skutočnosti veľká ako tri bežné (aj sa tak delí). Alternatívnou štartovacou zónou je Mount Hyjal, ktorý oproti Vashj'iru síce nemá takú rozlohu, ale je splnením snom všetkých, čo dlhé roky lietali okolo a túžili spoznať túto krajinu. Nemá ďaleko od mesta nočných elfov, no ukrýva viac. Väčšine hráčov sa páči Deepholme, cesta doň vedie cez Maelstrom a ako zóna zemských elementálov má blízko k architektúre Burning Crusade - farebnou paletou i vládcom. Osobne však dávam prednosť Uldumu, ktorý sa konečne sprístupnil z čiastočne zaplaveného Tanarisu. Uldum silno čerpá inšpiráciu z histórie ľudstva a dizajn celej zóny má najväčšie množstvo referencií. Finálna zóna Twilight Highlands je výzva svojou štruktúrou, množstvom questov i náročnosťou. Nižší počet krajín sa snaží Blizzard vyvážiť vyšším počtom questov: viac ako sto v jednej krajine. Ak nebudete mať dosť (čo nebudete), je tu ešte krajina Tol Barad a ak chcete vidieť úplne všetky nové zóny, musíte skúsiť nové postavy, aby ste omrkli krásne Lost Isles či Kezan. Celkovo je počet a úroveň zón na úrovni Burning Crusade, originalitou i počtom. 

Leveluje sa rýchlo a Blizzard zatiahol ručnú brzdu, zvýšil maximálny level iba o päť dielikov. Je to málo, aj keď sa na najvyšší štveráte cez viac ako deväť miliónov expov. Herný čas potrebný na prejdenie všetkých vysokých zón je pár dní denného hrania či dva týždne príležitostného. Questy sú kvalitnejšie a Blizzard využíva nielen vyšší počet, ale aj ich prepojenie s krajinou, stále sa meniacie súčasti a nasadzuje lepšiu naráciu príbehov cez nahovorené dialógy či medzi animácie. Každá zóna má vlastnú históriu, dianie a hoci sa sústredí v Azerothe, už vás toľko autori nepreháňajú po celom svete. Je to sčasti škoda, lebo kontinuita je potrebná, ale takto sa zvyšuje intenzita zážitku zóny. Leveluje sa aj v rámci guild. Blizzard priamo núka množstvo achievementov a odmien za prácu v guilde. Zatiaľ som sa tejto oblasti príliš nevenoval, keďže vlastné postavy na najvyššom leveli ma hnali vpred, ale cítiť, že Blizzard sa po rokoch opäť vracia ku guildám a dáva im väčší zmysel. Najmä Lich King sa vrhol na náhodné dungovanie s hocikým aj mimo guildy, lebo to bolo jednoduché. Ale Cataclysm sa vracia k starému dobrému konceptu.

Nielen pri guildách. Hneď ako vyšplháte na 85. level, zistíte viac. End-game content núka sedem nových dungeonov a tri raidy, ktoré zaberajú od 40 minút času po dobrú dvojhodinovku. Dungeony sa príliš nezmenili svojím dizajnom a dĺžkou, no už platia iné pravidlá pre ich vstup. Napríklad heroické dungy nemáte hneď od začiatku k dispozícii, aj keby ste na ne mali dostatočný level. Dungeon si vyžaduje určitý level a úroveň výbavy. Najprv musíte prejsť skoršie dungeony, aby ste sa dostali na vyšší – gear reštrikcie sú neúprosné. A aspoň vám nebude ľúto za starými fialovými sadami, budete ich klasicky vymieňať za nové. Navyše vstup do dungeonov je v hre obmedzený i znalosťou vchodu. To je výborná zmena bojujúca proti klasickému neduhu z minulosti, keď sa hráč dostal k Dungeon Finderu a vybral si síce dungeon, na ktorý mal level, ale vôbec nevedel, kde vlastne je. A po smrti na prvom bossovi sa chudák musel trepať zrazu z neznámeho cintorína cez neznámu krajinu na nejaké divné ruiny, kde boli aj štyri vchody, ale on nevedel kam. Vyskočil z hry, hľadal urputne po návodoch a medzitým skupina stále čakala, živá či mŕtva.

Ale pochod v skupinách je odlišný. Blizzard si uvedomil, že pri Lich Kingovi sa výrazne posilnili roly zúčastnených a dungeony uľahčili. Teraz prichádza krok späť, dungeony sa správajú ako za čias Burning Crusade. Tank je síce mocnejší vďaka razantnému zvýšeniu HP, ale útočiace DPS postavy môžu rýchlo prilákať k sebe nepriateľov počas kúziel – jednoducho sa vykašlú na tank a začnú páliť či šermovať healerov i DPS. V minulosti tank bral na seba všetko a DPS solili plošné kúzla, healer sa staral o tank či iných v núdzi. Teraz majú problém najmä DPS a healeri – na jedných sa rútia tí, čo nemali a healer trošku trpí nedostatkom many. Pretože zatiaľ čo HP sú razantne zvýšené, mana sa neregeneruje tak rýchlo. Dávno sme v Blade Edge Mountains ako paladinovia mohli tak štyrikrát naplno uzdraviť tank, lebo viac many hneď nebolo a fľašky boli vzácne. No Lich King éra nám priala – ale v Cataclysm sa už zas šetrí! Nuž, niektoré dungeony sa rýchlo naučíte naspamäť, keď ich toľko prechádzate. Odmena pre pamätníkov? Iste, ale ako to budú brať noví hráči z ľadového kontinentu. Cítim krv v dungeone a nielen nepriateľskú. 

Sťažnosti na záver? Kataklyzma nebola globálna, pár bugov i menšie množstvo levelov a zón. Osobne ma rmúti nový systém talentov, je striktnejší, neumožní vám toľko rozhodovať a varírovať skúsenosti na postave. Silno vás núti k jednej z troch ciest, no starí hráči boli zvyknutí aj na iné kombinácie, aj keď slabšie – minimálne po duálnej špecializácii. A ich počet sa drasticky znížil sotva na polovicu? Uvidíme, ako sa bude s nimi šafáriť ďalej, ale zmien je príliš, akoby Blizzard nevedel nájsť správnu cestu. A nová sekundárna profesia je v prvých týždňoch dosť nudná a postupuje príliš metódou pokus-omyl. Vydáte sa na miesto vykopávok, hľadáte vybrané artefakty, no zatiaľ z nich veľa osohu nie je. Jasné, ako zabijak času obstojí a na achievementy to po všetkých dungeonoch, raidoch a battlegroundov (je pár nových a s oveľa väčším HP sa tankom a DPS ľahšie prežíva – ale boje sú dlhšie, keď protivník dlhšie vydrží) ledva stačí.

Titulná kataklyzma bola veľká udalosť, no zmeny nie sú ultimátne ako všetci čakali. Je tu dobrý obsah pre end-game hráčov, PvP sa zlepšilo a núka sa aj kopa denných questov v Tol Barade. No ak opomeniete možnosť hrať za nové postavy (chyba – konečne by ste mali skúsiť aj druhú stranu, aj keď ste pravoverný fanúšik) a ich zóny, nový obsah sa rýchlo opozerá. Iste, je to kopa odvedenej práce, ale oproti Burning Crusade či Lich King to taký silný datadisk nie je.