Začiatkom minulého leta vstúpil do ringu UFC 2010 Undisputed a spoľahlivo skolil ktoréhokoľvek súpera. Konkurencia však bola minimálna a až teraz proti sebe dostáva UFC zdatného borca. Kto zvíťazí v meraní síl?

MMA je skratka pre Mixed Martial Arts, čo v našom rodnom jazyku značí niečo ako zmiešané bojové umenia. Nájdeme tu prvky wrestlingu, džuda, boxu, jiu jitsu, kickbox, muai thai alebo sambo. Z každého rožku trošku, dalo by sa povedať. Každé z týchto bojových umení sa uplatní pri inom aspekte súbojov, no než sa ku nim dostaneme, si predsa musíme vytvoriť nášho hrdinu.

Táto populárna personifikácia vlastného ega do virtuálneho avatara sa vyskytuje takmer v každej podobnej hre a tak neprekvapí možnosťou základných volieb od výšky, váhy a farby pleti, cez oblečenie (v ringu a aj bežného) a miesto narodenia, až po hudbu, ktorá bude hrať pri nástupe do ringu. Najzávažnejšou voľbou zostáva špecializácia v jednotlivých bojových umeniach. Špecifikovať postavu v jednom zo zmienených bojových umení znamená aj zvolenie si vašej cesty ringom a tu je aj najväčší rozdiel oproti UFC, kde sa jednotliví borci podobali svojimi technikami ako vajce vajcu. 

Ak si zvolíte muai thai, budete obratnejší v kopoch a otočkách, no napríklad pri súboji na zemi sa budete cítiť neisto, pretože tam vládne džudo a grécko-rímsky spôsob. Preto je pri každom súboji potrebné preštudovať protivníka, hľadať jeho slabiny a donútiť ho k vášmu štýlu súboja. Toto je ovplyvňované štyrmi základnými štatistikami, ktorých voľný preklad by mohol byť „súboj na nohách, na zemi, zovretie a podrobenie“. Prvé dva sú jasné, no čo tie druhé dva?

Zovretie by sa dalo prirovnať k boxu, kedy sa do seba súperi do seba zavesia, keď už jednému z nich dochádza dych. Nie tak tu. Zovretím si súpera môžete „prihrať“ do rohu ringu alebo klietky, kde mu môžete pekne naložiť, no z tejto polohy sa dá súperom aj tresnúť o žinenku a dostať ho do súboja na zemi. Tu sa treba prepracovať do optimálnej polohy nad súperom a zápas tak ukončiť podrobením. Podrobenie pozostáva buď zo škrtenia alebo lámania kostí, záleží v akej ste pozícii alebo akým špeciálnym hmatom postava disponuje (ešte sa ku nim vrátime). Pri škrtení treba hľadať v radiálnom výreze optimálnu polohu, súper zasa musí kontrovať nájdením vašej pozície v tomto kruhu. Poloha je symbolizovaná občasným prebliknutím modrej alebo červenej výseče, aby mal súper šancu túto polohu nájsť, takže už žiadne zbesilé rotovanie analogov ako pri UFC a hru na to, kto bude rýchlejší. Podrobenie si môžete predstaviť ako pretláčanie rúk alebo iných údov do polôh, kedy praskajú kosti. Ani toto nie je urobené tupým „button mashing“ štýlom, aj keď je potrebné len jedno tlačidlo, ale ide o optimálne rozvrhnutie vašej energie pre útok a obranu. 

Z každej nevýhodnej pozície sa dá dostať protiútokom a každý protiútok sa dá zablokovať, pričom neúspech odoberie časť energie a nahráte tak súperovi. Treba mať na pamäti, ak sa súper pokúsi o tzv. takedown a vám sa práve na zem nechce. Blokovacích aj útočných chvatov, hmatov, úderov a kopov je veľké množstvo, no svoje šance si môžete zvýšiť naučením sa špecialít, ktoré ponúkajú tréneri po celom svete. 

Výhru v zápase teda investujete opäť do vás, navštívite majstrov v Japonsku, Brazílii, Anglicku alebo Thajsku. Ich úzka špecializácia počas osem týždňového tréningu taktiež zaručuje, že niektoré vlastnosti ako rýchlosť úderov pravou/ľavou rukou, dosah kopov a ďalších cca 50 vylepšiteľných položiek, sa učíte rýchlejšie, než keď by vás učil vlastný tréner, na ktorého pravdepodobne veľmi skoro zabudnete a školiť sa necháte od týchto majstrov. Ponúkajú však aj finesy ako dragon punch, kop kolenom do hlavy či solaru, Van Damovské otočky, alebo účinné prehmaty na zemi z nevýhodných pozícii. Tréning prebieha so sparing partnerom alebo mechom a vždy je zadaný časový limit počas ktorého musíte vykonať požadované cvičenie.

To môže skončiť s hodnotením A až D a samozrejme platí, že za A dostanete aj najviac bodov. Neskôr tieto cvičenia môžete automaticky trénovať a nie je ich potrebné absolvovať znovu manuálne. Ťažko nadobudnuté štatistiky a špeciality potom výborne využijete v ringu počas karierného módu. Ak už vám nebude stačiť obhajovať titul majstra sveta, tak pri štyridsiatom zápase sa stretnete s legendou Feodorom Emelianenkom a definitívne tak môžete zavesiť rukavice na klinec ako najväčší majster. Alebo svoju postavičku dáte ďalej zdieľať cez internet, môžete vytvárať hype videá, súperiť v online lige alebo len tak proti kamarátom a nechať tak žiariť vašu hviezdu o niečo dlhšie.

MMA nie je však bezchybnou hrou. Tým najhorším a najotravnejším negatívom sú nahrávania. Než sa dostanete do úvodnej obrazovky, prejde hádam aj päť minút (ok preháňam, ale je to večnosť), nahráva sa všetko a hlavne dlho. Loading pri každom tréningu, každom zápase, mikroloadingy pri vstupovaní do menu a z toho vyplývajúca trhanosť. Samotné zápasy niekedy trvajú kratšie ako ich nahratie (smrteľne vážne). Občas som mal pocit, že aj samotný loading sa loaduje. Skrátka niečo príšerné. Pritom na to nevidím vážny dôvod. Grafika samotných bojovníkov je na slušnej úrovni, no okolie je, sťa by ho PlayStation 2 vrhla. Minimálne detaily na minime objektov. Telocvičňa o rozmeroch 4 x 5 metrov a vzadu jeden magnetofón, z ktorého sa s typickým dedinským ampliónovým chrchlaním šíri soundtrack. Ten by ste si takmer ani nevšimli, keby v úvodnom menu nehral Linkin Park. Problémom môže byť aj ovládanie, ktoré je celkom zložité, no pri toľkých pohyboch sa ani nie je čomu čudovať. MMA nie je hra, ktorú predvediete svojmu kamarátovi v priateľskom zápase. Toľko kombinácií naraz proste nepoberie.

Kto teda nakoniec zvíťazil? UFC tíško sedí v kúte a ráta si zostatky zubov. Jednoznačná voľba padá na MMA. Minimálne teda do okamihu, než k nám zavíta Fight Night Champion (že to bude pecka nepochybujem, no to sme trocha pri inom športe). Výborný gameplay zhadzujú neustále a hlavne dlhé loadingy aj grafika okolia, ktorá však nie je až taká podstatná, pretože samotní bojovníci so všetkými svojimi hmatmi a výborným mo-capom sú bezchybní.