Herný biznis pozná žánre, pri ktorých si myslíte, že niektoré štúdiá i distribútori majú na ne pomaly monopol. Keď sa povie 2D behačka, vybavia sa vám dobrodružstvá inštalatéra s červenou čiapkou. No 2D behačka nie je iba Mario. Je to aj Kirby a je to aj Donkey Kong. A je neuveriteľné, že Nintendo sa rozhodlo za 12 mesiacov vydať hru pre každého hrdinu (pravda, platí pre Japonsko a USA, Európa na nového Kirbyho čaká do konca zimy). Nie je to iba komerčný kalkul, je to snaha živiť milované série – a prekonávať samých seba. Pretože to, čo bol vlani New Super Mario Bros. Wii, tým by chcel byť aj Donkey Kong v roku 2010 a má na to všetky predpoklady. Je to výborná hra.

Donkey Kong je inak veľký pojem, ale pre slovenského hráča odchovaného zväčša PC platformou, je kultový status prakticky neznámy. A pre dnešného matadora milujúceho Call of Duty a Mass Effect je na prvý pohľad smiešny. Veľká opica ide zachrániť ukradnuté banány. Ale počkajte, holúbkovia! Alebo skúste a nedôjdete ani na začiatok druhého sveta!

Iste, Donkey Kong nebol nikdy založený na bohatom príbehovom rozprávaní. Ale cení sa um autorov vymyslieť nových nepriateľov. Je tu banda tiki démonov hypnotizujúca vašich známych a kradnúca to, čo milujete. Majú podobu šamanskej masky, ktorá múti mysle bežným zvieratkám vo svetoch, a tak na strane zla stoja rôzni borci. Mapka sveta je prehľadná, tvorí ju ostrov rozdelený na jednotlivé svety. Každý má podobu 2D plánu, kde postupne odblokujete šesť-sedem bežných levelov, bonusový i bossa. A Crankyho obchod. Tatko rád predá srdiečko k dobru, pár životov či papagája na nájdenie bonusov. Ale je to biznis, musíte si v leveli pozbierať dostatočný počet Banana Coins. 

Herný mechanizmus je nádherný. Čistokrvná behačka s jasnými pravidlami. Ako Donkey Kong máte dva životy a ste ťažkotonážny samec, na ľahkosť Maria či Raymana nemyslite. Plošinky sú neúprosné, doskočiť na ne možno silou zvyku či využitím Diddy Konga. Drobná opica helfne po vyslobodení z barelu, spravidla na začiatku levelu či za checkpointom. Vďaka nemu máte štyri životy a aj plošinky sú dostupnejšie, keďže Diddy má malý jetpack. Sú dve možnosti ovládania, klasický Remote otočený horizontálne alebo kombináciu Remote a Nunchaku. Osobne preferujem kombo s Nunchakom, lebo autori sa vyšantili s pohybmi, kde máte bubnovať či triasť oboma ovládačmi na špeciálny pohyb. Bubnujte a omráčite nepriateľa. Stlačte ešte aj tlačidlo nadol a fúkate do kvetiniek na zisk skrytých predmetov. Stlačte analog na Nunchaku a pri trasení ovládačmi urobíte roll jump na skok cez priekopy i súčasný zisk predmetu. Je to výborná kombinácia, pri ovládaní iba s Wiimotom sa musíte často spoliehať na D-pad, ktorý však nemá intuitívnu presnosť dvoch ovládačov a súčasného ovládania.

Solídna paleta pohybov využíva vyslovene aj možnosti Wii a je to jedným z dôvodov, prečo má vyššie hodnotenia ako vlaňajší New Super Mario Wii. Konečne hra, ktorá si na Wii zaslúži veľkú pozornosť a nemá iba lepšiu grafiku a super variácie levelov. Tá príde aj tu: notorický známa jazda v baníckych vozíkoch (s chytaním predmetov vo vzduchu a načasovanými skokmi cez priepasti) a frustrujúce pasáže, kde v bareli s jetpackom letíte nad zemou a nepriatelia pália bomby. Keď sa máte vyhnúť jednému, zvládnete to na prvý či druhý raz. Keď vás čaká celá séria, budete autorov preklínať.

Donkey Kong Country Returns je jedna z najťažších hier posledných rokov. Už v prvom svete nie je problém stratiť 10 - 20 životov v jednom leveli. Od tretieho-štvrtého sveta sa spomaľuje tempo hrania nadobro – prvé dni som na herné posedenie zvládol šesť levelov, potom štyri a boli seansy, kedy padli sotva dva. Sú levely, kde stratíte život kvôli nepozornosti či neskúsenosti. Sú momenty, zväčša súboje s bossmi, kde potrebujete zistiť, kam vlastne skočiť, aby ste bossovi odfaklili kúsok života (boje s nimi nie sú príliš nápadité, zväčša opakujete jeden ťah/skok dookola, zatiaľ čo boss vyťahuje čoraz silnejšie údery a tým sa treba vyhnúť). A potom barelové levely, náročné z povahy i presného naprogramovania – a existuje iba jedna cesta ako prejsť level a tú musíte nacvičiť. Po vzore vlaňajšieho Maria však existuje čiastočne zbabelý spôsob na prejdenie levelu. Keď sa osem či desať ráz popálite, zavoláte Super Guide, sivá opica prebehne level za vás a hra vás pustí ďalej.    

Milovníci behačiek a detailisti môjho typu však investujú do hry desiatky hodín času. Každý level má tri výzvy – zber písmen KONG, päť až deväť puzzle kúskov (skrytých pod rastlinkami či (ne)viditeľnými koncami plošiniek) a časový limit. Odporúčam hneď drilovať level, kým neposkladáte nápis KONG i puzzle kúsky. Keď ich dáte dokopy zo štandardných levelov, dostanete sa vo svete aj k bonusovému (je niekoľkonásobne ťažší, jedine tak odhalíte všetko v hre). Niektoré puzzle kúsky získate až po absolvovaní arkádovej časti, kde po vzore Arkanoidu skáčete na trampolínke a za 30 sekúnd musíte pochytať všetky banány. Až potom sa objaví puzzle kúsok. Časový limit je len pre vytrvalých, umenie je level prejsť, nie sa naháňať za ultračasom. Mne celkom známy level pri západe slnka trvá cca 2 minúty, ale na zlatú medailu máte 53 sekúnd, na striebornú 63 sekúnd atď. Spočiatku nemáte šancu.

Levely sú plné rozličných vychytávok, zbierate srdiečka k životom, banány (za 100 čaká 1 život), tzv. Banana Coins (za ne nakupujete v Crankyho obchode). Hľadáte zdanlivo viditeľné plošiny, kde sa dá prepadnúť či šikovnú skratku k bonusu. Znovuhrateľnosť je zaručená. Nepriateľov možno likvidovať buď skokom po hlave, iní sú neoblomní – okrem skoku pýtajú ďalší úder. A ohnivákov treba najprv sfúknuť, potom im skákať po hlavách. Dizajn levelov má tendenciu neustále prekvapovať nielen skrytými časťami, ale ďalšími funkciami, môžete sa šplhať, čím sa prepnete akoby do ďalšieho rozmeru. Sú tu veľké kolesá s trávnatými trsmi, kde sa možno zachytiť. Nechýbajú aktívne pozadia grafiky, hneď druhý svet na pláži sa vyznačuje neustálou kanonádou z nepriateľských lodí. Tie sa neostreľujú v pozadí, ale gule padajú rovno na vaše plošinky a znepríjemňujú beh levelom. Alebo jazdíte na veľrybe, kde môžete bubnovať a potom vás vymrští nahor. Alebo sa budete skrývať za útesmi, lebo prílivová vlna ničí cely level. Svet číslo dva (pláž) sa mi zdal spočiatku fádny, ale potom každý jeho level ukázal niečo nové, nevidené. Najľahšie levely sú na nosorožcovi Rambim, ktorý aj prekážky typu ostré koly dokáže hravo premôcť.

Hráčom sa núka multiplayer, kde okrem Donkeyho možno ovládať aj Diddyho, no je to nevyvážená ponuka. Pretože Donkey je ťažký a má čo robiť, aby prešiel level bez jetpacku, Diddy sa obratnosťou dostane ďalej – no keď jeden z vás zomiera, musíte ísť od začiatku. Je to teda na jednej strane lákavá ponuka, ale realizácia neohúri. V Mariovi boli postavy predsa vyrovnané.   

Po grafickej stránke je nový Donkey Kong úžasný. Nielenže využíva aktívne grafické možnosti levelu, ešte sa hrá s detailmi typu Donkeyho skoky trasú listami v džungli. Farebná paleta je krásna, zelená džungľa, modré pláže so žltým pieskom, neskôr prekvapivo aj temné továrne či industriálne pasáže. Ostrov s ôsmimi časťami je dostatočne variabilný, dokonca mi autori párkrát vyrazili dych. Napríklad jeden level v prvom svete využíva kontrastné zobrazenie, pri západe slnka sú stromy, nepriatelia, iné časti úplne čierne (v tieni), dokonca aj vaša postavička či oponenti a paleta je žiarivo oranžová. Pohyb vpred je však hladký a tento level má neskutočne malebnú atmosféru a varírovaný soundtrack.

Donkey Kong Country Returns obsahuje ako správna behačka všetko potrebné a pridáva gejzír nových nápadov navyše. Využíva potenciál Wii (pohybové ovládanie, kvalitnú grafiku), posúva žáner opäť ďalej. Aj pri svojej nemilosrdnej obtiažnosti je vhodný pre nováčikov i znalcov. Otázka pri vysokom hodnotení znie, či si ho zaslúži a prináša dostatočne veľa nového? Nie je to výrazná zmena v žánri, ale evolúcia je to parádna. Lepší ako vlaňajší Mario? Pre jedného hráča určite.