Je to zvláštne príjemný pocit, ale zdá sa mi, že Kingdom Hearts už hrám asi pol roka v kuse. Najprv skvelý PSP diel Birth by Sleep, potom repríza Kingdom Hearts II (boli by ste prekvapení, ako na PS3 vyzerá s upscalingom k svetu!) a teraz aj ďalšia časť pre DS. Dejovo nadväzuje Re:coded práve na druhý diel, Organization XIII (nemesis z dvojky) je mimo hry, dianie sa sústredí na starých dobrých hrdinov.

Jiminy Cricket, verný súputník na vašich cestách objavil vo svojich dvoch denníkoch (pokrývajúcich dianie dvoch hlavných hier) niečo nečakané. Vetu nezapadajúcu do žiadneho dobrodružstva. Ide preto za kráľom Mickeym zistiť, čo by mala znamenať. Keďže nevie ani on, Chip a Dale dajú dokopy mašinu, ktorá dokáže rozložiť denník na jednotlivé sekvencie a pomocou digitálneho Soru sa postupne vydáte do niektorých svetov hľadať odpovede. Od toho momentu vás čaká zaujímavá púť – tam vonku rieši trojica Mickey-Donald-Goofy problémy v paláci a vy hráte za sólo Soru v starých známych svetoch.

Minimálne lokality Re:coded budú pomerne známe. Pôvodne vyšla hra Coded pre japonské mobily v podobe ôsmich epizód, potom dostal Square-Enix nápad vytvoriť z nej regulárny diel. Na hre to je vidieť pri samotnom dianí – minoritné úlohy v jednotlivých svetoch obstoja samostatne ako pôvodné epizódy a veľa nového sa nedeje. Sú to opäť variácie na dianie v známych príbehoch, no hoci som sám nepriateľ repetitívnosti i recyklácie v celej sérii, tento raz majú štýl. V Traverse Towne hľadáte troch mladých káčerov, vo Wonderlande zabudnuté pamäti postavičiek. Vymýšľať stále nové príbehy v starých vyčerpaných svetoch je ťažké, tento raz to vyšlo tvorcom viac ako obstojne.

Disney puritáni budú namietať, že sú tu iba tri ich svety (Wonderland, Olympus Coliseum a Agrabah), päť zvyšných epizód tvoria vlastné lokality ako Destiny Islands, Traverse Town, Hollow Bastion a Castle Oblivion. Mám pocit, že zloženie prospieva celkovej narácii, Square-Enix môže viac pracovať so svojimi témami ako si stále požičiavať minulé. Popri malých príbehoch sa hrou vinie aj nová línia slúžiaca ako teaser pre ďalší diel v sérii. No nie je dlhá ani prepracovaná, patrí jej až záverečná štvrtina – klasicky neduh série sa opakuje, trištvrte času sledujete prevarené story (aj keď lepšie ako napríklad v KHII), potom sa príbeh rozbehne a prídu akurát záverečné titulky. Začína to byť smutný trademark. 

Herná náplň je v zásade štandardná – beháte po nie príliš veľkých svetoch, kde sú rozhodené digitálne bloky obsahujúce predmety. Bežné červené len malé bonusy, ale občas nájdete aj strieborné a zlaté so vzácnejším predmetom. Okrem toho sú vo svete trhliny, ktoré hľadáte radarom signalizujúcim farbu v známej minihre zima-teplo; kde radar pulzuje najviac, nájdete trhlinu, čo slúži ako teleport do plne digitálneho sveta, kde pokračuje boj a prídu rozličné úlohy s blokmi. Napríklad sledovať priehľadné a pevné, spájať dva kompatibilné či trieskať do pohyblivých, aby ste po nich vyšli na vyššie plošinky. Vizuálne pripomínajú farebný Matrix – červená je využitá počas boja, modrá po vyčistení sublevelu. Nemajú nič spoločné so svetom, odkiaľ sem možno prísť, sú vždy rovnaké po grafickej stránke a iné po stránke štruktúry či počtu poschodí. Ich prechádzanie je fádne, sú prekvapivo vítaným oživením a navyše majú ľstivých nepriateľov, kde skúmate ako ich zničiť. Či zvoliť určitú postupnosť, špeciálny úder alebo načasovanie. Čiastočná originalita zrejme prýšti z x-tého prechádzania známych lokalít – aj malá digitálna nadstavba je zrazu zábavnejšia ako byť po štvrtýkrát v rovnakom Traverse Town.

Súbojový systém sa vrátil ku klasike. Metať údery s Keybladom je jednoduché, nemusíte riešiť žiadne arkádové nadstavby – akurát je k dispozícii pár predmetov a špeciálne údery vrátane trošky mágie. Sú tu však vývojové stromy veľmi pripomínajúce Sphere Grid z Final Fantasy X, cez ktoré sa realizuje aj zvyšovanie levelov či celkové zveľaďovanie schopností. Putovanie svetmi prináša predmety, ktoré sa dajú vložiť na jednotlivé časti vývojového stromu a jednak vám už samotné bloky pridávajú vlastnosti a potom sa na strome dostanete k novým abilitám. Celkom zábavné skladanie, hoci sofistikovanosť Sphere Grid nedosahuje, je to lepší systém ako ostatné pokusy z posledných Kingdom Hearts hier.

Autori však rozšírili hrateľnosť o netradičné časti. Prvá epizóda je klasikou a máte čo robiť s blokmi i trhlinami, ale napríklad v Traverse Town sa pochod na bossa mení na 2D skákačku s náhaňajúcim obrazom. Sora musí skákať, získavať bonusy a neustále upaľovať pred horizontom. Ak sa zabudne, už príde o kus života. Zabudnite sa takto štyri razy a príde Game Over. Hneď o hodinku na to sa vo svete Alice zase hráte na detektíva a musíte nájsť dva tucty spomienok a priradiť ich správnemu majiteľovi. A Olympus Coliseum sa nám občas mení na ťahovú RPG. Je vidieť, že autori sú síce čiastočne prispatí pri otázke zveľaďovania príbehovej série, no časť tímu zodpovedná za hrateľnosť rozhodne nelení a vymýšľa nové prvky. Kartový systém z Chain of Memories mal chybu, že úplne redefinoval herný systém a už to nebola akčná hra v real-time, akú tradiční fanúšikovia čakali. Príliš veľa drive či iných možností zase nemuselo šmakovať hráčom dvojky, ale pri nízkej obtiažnosti to bolo vlastne fuk. Birth by Sleep už mal toho veľa, ale vyvážene. A Re:coded je na tom podobne, akurát strieda žánre.   

Priemerná trvanlivosť sveta je 2,5 hodiny, pokiaľ všetko ide hladko, preto sa bojový štýl s iným ľahko dopĺňa a v celej svojej dĺžke vlastne hra nenudí. Oceniť treba aj rozloženie na čiastkové úlohy na 10 - 15 minút, vhodné do dopravného prostriedku či na dobrú noc. Handheldový charakter DS veľmi sedí, aj keď obe hry neexcelujú po príbehovej stránke, hrateľnosťou vypálili dobre.

Audiovizuálna stránka chce žmýkať z DS, čo sa dá, no vek hardvéru je cítiť. Našinci len pozerali na tú nedokonalú hrubú grafiku slovami (to čo je? rok 2002?), ale znalci DS budú vidieť, že autori sa snažia využiť dianie na oboch displejoch čo najlepšie. Ale pravda je uprostred – mobilný pôvod hry je cítiť občas na hrubých textúrach (spodný displej s mapou, vývojovým stromom či menu nie sú nič moc), ale samotné svety sú skonvertované akceptovateľne. Dialógy sú zväčša statické s textovými bublinami a letmým citoslovcom, smiechom či povzdychom. No počkajte na očividne novo natočené scény, plne nahovorené scény medzi jednotlivými svetmi a kritika sa trochu otupí. Soundtrack výrazne čerpá iba zo starých melódií. No na scéne prevažuje tradičný neduh – kamera, ktorá zavadzia, nesleduje, čo má a musíte ju často štelovať do želanej pozície. V boji či na plošinkách to občas poriadne vadí.

Keď som hral po prvýkrát Re:coded v Tokiu, bol to zvláštny pocit. Nové elementy si žiadali veľa času na preskúmanie a spočiatku ma dostala vyššia obtiažnosť. Dnes viem, že autori z pôvodne mobilnej hry urobili celkom dobrý nový diel. Je síce epizodický, kratší ako ostatné, ale má nezameniteľnú chuť objavovania už nie nových svetov, ale známej hrateľnosti s novými prvkami a dobrými hrdinami. Je tu veľa recyklovaného, ale aj stále zábavného. Škoda plytšieho príbehu a slabej kamery, ale ani hodina v Re:coded nevyšla navnivoč. Ale nabudúce už fakt niečo originálne, svieže a neopakované.