Film sa snaží zviezť na znovuzrodenej vlne popularity žánru sci-fi a ako je na tom hra? No, logicky sa snaží zviezť na ňom. Lepšie povedané, vykráda ho. Herný boj o mekku filmového priemyslu totiž nie je len inšpirovaný filmom, predlohu ani ani nerozširuje. Hra totiž film počas celej svojej dĺžky až nechutne kopíruje a dokonca ho až veľmi drzo orezáva na nahnitú kostru ledva držiacu pokope. Planéta Zem opäť raz musí čeliť invázii krvilačných mimozemšťanov, ktorí nemajú nič iné na práci, ako sa so svojou vyspelou technikou pustiť do boja proti ľuďskej rase v početnej menšine, aby to pre nich bola väčšia zábava. A ľudia ich opäť raz nakopú a pošlú cez celú galaxiu domov. S týmto všetkým vás oboznámia hnusne animované statické obrázky s veľmi chudobnou farebnou paletou, ktoré sa snažia prezentovať príbeh.

Okrem mizerne podávaného príbehu netreba zabudnúť ani na biedny prvý (a ako sa neskôr ukáže aj celkový) dojem. Ak ste sa náhodou odhodlali ku kúpe, tak vás čaká úbohé menu iba s troma položkami, čo je ale zas na druhú stranu celkom fajn, nakoľko máte 33% šancu, že zvolíte tú správnu a hru vypnete. Ak by ste to náhodou nedokázali a nejakým nedopatrením ju spustili, tak sa pripravte na pekelné muky. Battle: Los Angeles je až príliš tradičná FPS, ktorá pozostáva prakticky z dvoch striedajúcich sa pasáží. V tej prvej idete dopredu. Občas zastrelíte nepriateľa, ktorý dokáže postaviť gigantické lode a ničivé zbrane, ale nedokáže sa schovať za jedno z tisícov áut navôkol. V tej druhej pasáži, keď už nejdete dopredu, tak stojíte na mieste. No a tiež občas zastrelíte nejakého toho mimozemského nepriateľa. Tu sa vám postaví do cesty škaredý panáčik, ktorý v kŕčovitej póze z predlaktia strieľa červené guľôčky, tamten zase strieľa žlté pásiky a ak ma krátkodobá pamäť neklame, tak ešte narazíte na dva ďalšie mechanické typy. Občas treba aj otvoriť dvere. Nie rukou, strelením do nich. Nič duchaplnejšie nečakajte. Len si do toho ešte pripočítajte kopu predskpritovaných zbytočných výbuchov, budov a nesmie chýbať ani najdôležitejší prvok súčasnosti – pády vrtuľníkov.

To však stále ešte nie je to úplne najhoršie. V momente, keď si už aj začnete myslieť, že hra je aspoň podpriemerná tupá FPS, ktorá sa snaží ťažiť z atmosféry vojny s mimozemskou civilizáciou v štýle série Call of Duty, tak vás šokuje tak, ako ešte nikdy žiadna iná. Ona totiž len tak skončí. Bez srandy. Aj najväčší odporcovia továrne na peniaze budú musieť na adresu Call of Duty skladať oslavné ódy, nakoľko aj tých päť hodín kampane je PODSTATNE viac ako zažijete v Battle: Los Angeles. Od zapnutia hry až do jej záverečných titulkov ubehne cca 40 minút! K tomu si treba započítať loadingy a tie hrôzostrašné animácie a dostávame hernú dobu, ktorá vám nehorázne ukradne, rozdupe a spláchne dolu kanálom drahocenných 30 minút vášho života. Z vlastnej skúsenosti musím smutne skonštatovať, že nenávratne. A váš život už nikdy nebude taký krásny ako bol predtým.

Znovuhrateľnosť v hre neexistuje, i keď sa odomykajú nové módy. Prvý výrazne zväčší hlavy nepriateľov (to keby ste mali na oboch očiach šedý zákal a aj s asistenciou zameriavania ich mali problém trafiť), ďalší sa pohrá s fyzikou a posledný z polodementných mimozemšťanov spraví aspoň trošku odolnejšie pohyblivé terče.

A čo iné, teda okrem žalúdočných vredov, Battle: Los Angeles ponúka? No predstavte si, že môžete v hre aj umieť. Mne sa to podarilo až dvakrát. Raz som sa snažil urobiť screenshot mimozemšťana zblízka a druhý raz sa zasekla AI, ktorá mala odomknúť dvere k ďalšiemu postupu. Našťastie sa tam váľala bazuka, jedna rýchla salva pod nohy a ešte rýchlejší reštart checkpointu tento problém vyriešil. K checkpointom sa viaže ešte jeden nemilý bug. Toto „riešenie“ totiž môže predstavovať aj váš posun vpred. Vaši iniciatívni spolubojovníci totiž často checkpoint dobehnú až skôr ako vy a ak náhodou padnete v prestrelke, po nahratí poslednej pozície ste o kúsok ďalej a bez nepriateľov. Okrem zomierania môžete používať aj imaginárny systém krytia. Poslednú vec, ktorú by ste určie nečakali, je absencia multiplayeru, v hre nájdete len zopár zbytočných videí, na ktorých nie je aj tak poriadne nič vidieť a pár ešte zbytočnejších obrázkov.

Grafická stránka Battle: Los Angeles aspoň na PC vyzerá priemerne a to je tá úplne najpozitívnejšia vec. Modely sú jednoduché, textúry nevalnej kvality, efekty udupané do úzadia, aj pre to beží na slabších zostavách úplne plynule. Dabing je absolútne nezáživný a o zvukoch by som najradšej pomlčal, ale nemôžem. Zvuky zbraní boli nahrávané v najbližšom hračkárstve a pokus o navodenie priestoru vyvoláva dojem ocitnutia sa v plechovom bubienku. Amaterizmus zjavne aktuálne dosiahol nových, doteraz nevídaných hraníc.

Film Battle: Los Angeles určite nie je premrhaným časom. Ak máte tento žáner radi, tak si skočte na zhruba dve hodinky nadpriemernej sci-fi zábavy, ktorá nedosahuje kvalít napríklad Districtu 9, ale ani neurazí. Ak však dobrovoľne zatúžite po tomto hernom spracovaní, tak sa dajte rovno zavrieť na najbližšiu kliniku. Táto katastrofa je to najhoršie, čo sa aktuálne dá na trhu zohnať. Je mnoho, skutočne mnoho spôsobov ako zábavnejšie minúť 10 Eur. Môžete si kúpiť normálnu budgetovku v kartónovej krabičke alebo bankovku jednoducho spláchnuť.