Legenda série Operation Flashpoint začala pred 10 rokmi v českom štúdiu Bohemia Interactive, ktoré nás doviedlo do rozsiahlej taktickej vojny, ktorú postupne rozširovalo niekoľko expanzii. Potom však značku plne prebralo Codemasters a cesty sa s Bohemia Interactive rozišli. Češi začali vytvárať sériu ArmA v duchu pôvodnej hry, zatiaľ čo Codemasters pokračovalo v sérii pod originálnym názvom, ale so zmemeným štýlom.

Prvá Flashpoint hra od Codemasters s podtitulom Dragon Rising nám naznačila zmeny vynútené multiplatformou, orezanie vojny na lokálne boje, ale aj pozitívny prídavok kooperačnej hry a map editor. Nebolo to dokonalé a ani to nebol pôvodný Flashpoint, ale dávalo nám nádej na vylepšenia do ďalších pokračovaní. Preto sme aj s napätím očakávali Operation Flashpoint Red River, ktoré mohlo sériu posunúť bližšie k originálu, respektíve aspoň zdokonaliť, pridať možnosti, otvoriť skutočný boj. Žiaľ vyzerá, že to opäť nevyšlo.

Red River nás zavedie do roku 2013, do fiktívneho konfliktu v Tadžikistane, v krajine, ktorá je baštou teroristov, ktorých my ideme s americkými jednotkami rozprášiť. Celkovo je Red River je len červenou verziou zeleného Dragon Risingu, teraz namiesto ruských hôr zasahujeme v ázijskej teroristickej púštnej bašte. Mimo prostredia ostal celý základ predchádzajúceho titulu neznemený, len ešte viac orezaný. Povedzme si to v skratke, autori ponúkli rozsiahle bojisko, z ktorého polovicu prejdú hráči pešo a polovicu na džípoch, kde ich budú uspávať nudné reči spolubojovníkov a len občas ich prebudí vystrieľanie menšej dedinky. To je všetko, žiadna rozsiahlejšia taktika, prakticky žiadne vozidlá na ovládanie, žiadny výber cesty, všetko je naplánované, predskriptované, prispaté.

Realita vojny alebo taktická nuda?

Hra sa snaží byť taktická, ale jediné, čo autori dokázali splniť, je to, že je pomalá. Často budete šlapať kilometer kaňonmi, popritom zastrelíte dvoch vojakov, aby ste prišli k dedinke, kde zastrelíte ďalších štyroch. Jediné, čo akcii dodáva trochu taktiky, je tím, ktorému môžete rozkázať, aby sa do dediniek vrhal ešte pred vami a ako živý terč vám zistil pozíciu sniperov a vojakov skrývajúcich sa v domoch. Ak chcete viac drámy, máte možnosť ísť prvý a skúsiť sa zahrať na Ramba vyhýbajúceho sa guľkám, len musíte rátať s tým, že toto nie je Call of Duty ani podobná arkáda s automatickým obnovovaním života. Jedna strela vás zlikviduje alebo spôsobí krvácanie, ktoré si za najbližším rohommusíte previazať. Je tu aj možnosť, že vás guľka paralyzuje a ostane vám jedine čakať na príchod medika, čo pri výkone AI spolubojovníkov nie je veľká nádej. Buď zostanú niekde zaseknutí stovky metrov od vás alebo ak aj prídu, nevšimnú si útočníkov a pováľajú sa v kŕčoch na zem vedľa vás. Ak to nestihnú, zomriete a vraciate sa späť na posledný checkopint, ktorý môže byť vzdialený aj kilometer a zo desať minút nudného pochodovania stereotypnou krajinou.

Red River je výrazne zábavnejšia v kooperáćii štyroch hráčov, síce nastúpite proti rovnako tupým nepriateľom, ale môžete sa koordinovať a efektívne eliminovať protivníkov. Prípadne spolu aj komunikovať a zabiť tak nudu. Kooperačne môžete hrať misie z kampane alebo mapy v štyroch módoch - Last Stand, kde na vás budú útočiť vlny protivníkov; CSAR so zachraňovaním vojakov; Rolling Thunder s obranou konvoja a Combat Sweep, kde musíte vyčisiť celé prostredie od nepriateľských vojsk. Vyberať si môžete zo série classov bojovníkov, ktorí majú špecifické zbrane a svoje poslanie v boji.

Každému classu môžete postupne upgradovať zbrane, meniť ich a svojej postave ešte upgradovať RPG parametre, ktorých možnosti sa odomykajú podľa úspechov v single a kooperačných misiách. Stávate sa tak lepším a tvrdším bojovníkom, žiaľ hra ostáva stále rovnaká. Z určitého pohľadu sa dá brať ako nudná, stereotypná, nezáživá, z iného uhla pre hráčov, ktorí si na akciu počkajú, možno aj reálna, kde realita znamená dlhé presuny na vozidlách medzi misiami, dlhé prechádzky krajinami a únavné reči kolegov. Tak, či tak kampaň Red River prejdete za 5 hodín, z ktorých budete strielať asi len hodinu. Naštastie spomínané kooperačné misie a módy to môžu obohatiť a rozšíriť.

Je to ako Star Wars vojna na Tatooine - púšte a farebné strely

Autori v hre znovu použili Ego engine z Dirtu, vďaka ktorému prostredia vyzerajú decentne, sú pekne navrhnuté, aj keď poväčšinou prázdne a zbytočne nevyužité. Má to ďaleko od plného a dynamického sveta Arma II alebo Just Cause 2. Rovnako na obrazovke nezažijete žiadnu vojnu, skôr len malé taktické boje s nie viac ako desiatkou vojakov s pár helikoptérami. To zaistí rýchlosť aj na konzolách a bezproblémových 60 fps na priemerných kartách na PC vo vysokom rozlíšení.

Práve vysoké rozlíšenie dokáže Red River obohatiť. Totiž väčšinu prestreliek strieľate na ľudí aj sto metrov od vás a na obrazovke merajú sotva pár pixelov. Poriadne ich nevidíte ani cez ďalekohlad, nie to ešte ich zasiahnuť, zatiaľ čo oni sú schopní vám dať headshot. Ale čo je, dôležité je to, že vidíte ich strely, ktoré sú zvláštne zafarbené a počas väčšej prestrelky hra pripomína Star Wars, keď si k tomu prirátame púšť a domy z hliny, zistíme, že Tatooine bola čistá inšpirácia autorov, ktorí zjavne nedostali licenciu na hru z univerza Star Wars tak použili značku Operation Flashpoint. Žiaľ tentoraz si už nemôžete navrhnúť svoje Star Wars Flashpoint misie, keďže autori nepridali editor misií, ktorý mal v prvej hre potenciál, ale pre nedokonalosť nebol využitý.

Fyzika a animácie rovnako nevynikajú, fyzika prakticky absentuje a animácie sú strnulé, prebrané zo starej hry, ktoré spolu s hlasmi vojakov dodávajú nádych nízkorozpočtového titulu za plnú cenu. Je to diametrálny rozdiel oproti racingovým titulom od Codemasters, ktoré sú na vyššej úrovni po každej stránke. 

Keď si to zhrnieme, Operation Flashpoint: Red River môžeme skutočne doporučiť len skalným fanúšikom taktických prestreliek, ktorým nejde ani tak o taktiku ako o to, že po jednej presnej rane zomrú. Nevadí im absencia vojny, vozidiel, dynamika hry a radi si aj počas hry niečo zajedia, prečítajú noviny alebo niekam odskočia. Existuje tu však aj element kooperácie, ktorý môže zaujať, je ale otázkou, prečo hrať kooperačne práve tento titul, respektíve túto sériu, ktorá každou ďalšou časťou upadá, namiesto toho, aby sa vylepšovala.