Úprimne, po dvoch nevýrazných predchádzajúcich častiach série, ktoré s bojovkami mali pramálo spoločné, sa do hry príliš veľké nádeje nevkladali. Prvé recenzie naznačili niečo, čo dnes potvrdíme aj my. Konkurencia pre vynikajúceho Super Street Fightera je totiž vážna a rozhodne má šancu zamiešať kartami na trhu. Pätnásty diel sa vracia k tomu najlepšiemu, čo séria vyprodukovala a ponúka vyváženú hrateľnosť a nie len to. Chyby a aj menšie chybičky však nájdeme aj tu. Prekonala hra doteraz najlepší titul na 3DS?

Trošku netradične sa najskôr na zúbok pozrieme technickému spracovaniu. To totiž doslova udrie do očí ako prvé. Nemám teraz na mysli ani tak kvalitu grafiky, ale doteraz najlepší 3D efekt, aký sa na 3DS podarilo spracovať. Hĺbka prostredí je úžasná a postavy sa v nich nie len hýbu, ale aj budia dojem, že z nich vychádzajú von. Zvlášť víťazné pózy umožňujú postavám v troch rozmeroch vyniknúť a ich ruky môžete často vidieť aj pred obrazovkou. Dane sú za to bohužiaľ až dve. Jednou je agresivita 3D zobrazenia. Zvykať si treba dlhšie a skôr by som odporučil hĺbku pomaly zväčšovať. Druhou je náročnosť tohto zobrazenia. Framerate pri slideri posunutom na maximum totiž klesá niekde na úroveň 30FPS a to je už aj badať, keď máte možnosť porovnať s už spomínaným SSF4 3D.

Čo sa týka ostatných parametrov, tak hra ponúka svižnú a pomerne detailne spracovanú grafiku, ktorá síce nie je lepšia ako v SSF4 3D, no rozhodne neurazí a príjemne sa na ňu pozerá. Zvlášť teda na rozsiahle arény. Za zmienku stoja aj príbehové animácie, tie síce nudia svojou náplňou, no kompenzujú to spracovaním. Zvuková stránka je na pomery bojoviek štandardná. Nejaká tá jednoduchá melódia doprevádzajúca hráča, veľa ruchov a osobne oceňujem kvalitný originálny (japonský) dabing postáv, aj keď niektoré hlasy sú pozmenené.

Ťažiskom titulu je režim Chronicle. Ten vás v piatich kapitolách prevedie príbehom Dead or Alive ságy v koži jej najznámejších postáv. Tešiť sa teda hlavne môžete na Kasumi, Ayane, Helenu a samozrejmosťou je aj Ryu Hayabusa, stálica Ninja Gaiden série. Okrem nich samozrejme narazíte aj na ostatné už známe postavy. Bohužiaľ sa nemôžete tešiť na žiadnu novú hrateľnú postavu, niektoré známe si strihnú len drobné cameo. Taktiež, ako som už vyššie spomínal, tak príbehové pozadie hry príliš nenadchne. Možno nie tak ono samotné, ako jeho podávanie, kedy zjavne obsah už spomínaných animácií ustúpil forme. Kvalitné sú ako enginové animácie, tak aj CGI.

Našťastie ďalších možností ako sa pri hre zabaviť je veľké množstvo. Samozrejmosťou je Arcade režim. Ten vám postupne odomyká nové okruhy so zvýšenou obtiažnosťou, v ktorých sa postavíte proti zástupu bojovníkov. Survival režim vás zase postaví proti nekonečnému radu nepriateľov, v ktorom sa snažíte prebojovať čo najďalej. Tag Challenge by mohol byť zaujímavou voľbou, keby podporoval aj tímový súboj so spoluhráčom po lokálnej sieti medzi dvoma konzolami. Takto vám musí stačiť len AI spoluhráč proti AI tímom. No a nakoniec sú tu režimy tréningu a Free Play. V druhom menovanom si len rýchlo zvolíte postavu, súpera, arénu a púšťate sa do hry. Aj keď to tak nemusí na prvý pohľad z textu vyzerať, tak hra zabaví na dlho a veľmi dobre. Režimy samotné možno nepôsobia chytľavo, no vďaka výbornej hrateľnosti sa pri nich udržíte veľmi dlho.

Sieťové možnosti hry sú prezentované trojicou režimov. Prvým je lokálny súboj proti súperovi cez wifi. Druhým, výrazne zaujímavejším, je súboj cez internet. Treba pochváliť veľmi rýchle a bezproblémový vyhľadávanie, no samotné lobby je pomerne chudobné na informácie. Nemáte teda na výber z viacerých oponentov, nevidíte kvalitu ich pripojenia a teda sa môže zo zápasu nakoniec stať slideshow a rovnako ani sieťový kód nie je až taký kvalitný, ako v prípade spomínaného hlavného konkurenta SSF4 3D. Je však jasné, Capcom sa na túto oblasť sústredí už dlhšiu dobu a Team Ninja sa ešte majú čo učiť. Samozrejme multiplayer zabaví, avšak vyžaduje si o niečo viac trpezlivosti, kým narazíte na bezproblémový zápas. Posledná sieťová možnosť využíva obľúbený StreetPass. Postavíte sa tak proti oponentom, s ktorými si vaše 3DS vymenilo informácie. Potešia podrobné štatistiky aj v tomto režime, vďaka čomu máte prehľad o ľuďoch, ktorých na ulici obchádzate. Zatiaľ takých u nás veľa nie je, no zopár sa už nájde.

Samozrejmosťou v hre sú taktiež aj početné štatistiky týkajúce sa všetkých postáv aj herných režimov. Okrem toho vám však ponúkajú aj podrobný prehľad ohľadne súbojov, ako si vediete v ofenzívnych a defenzívnych fázach hry, ako percentuálne využívate jednotlivé údery a ostatné akcie. No a nakoniec tu je aj Showcase režim. V ňom zbierate pre platformu tradičné figuríny, robíte 3D fotky a pomocou gyroskopického senzoru ich môžete zasadiť do rôznych prostredí. Gyroskopy taktiež zaujímavo využijete v interaktívnom úvodnom menu, v ktorom sa pomocou nakláňania konzoly môžete pohybovať a to isté platí aj pri náhľade arén.

No a nakoniec samotný gameplay. Ten ponúka to najlepšie z posledných bojovkových častí série, pričom ovládacia schéma je príjemne prispôsobená ovládacím prvkom konzoly. Ak ste so sériou už mali tú česť, tak si na úpravy zvyknete okamžite. Ak náhodou ešte nie, tak Chronicle, prípadne aj tréning vás jednoducho prevedú všetkým, čo k hraniu a vyhrávaniu potrebujete. Oproti SSF4 3D je však hra pre nováčikov (nepočítam jednoduchú ovládaciu schému) prijateľnejšia. Problémom by som možno označil celý zoznam pohybov vypísaný na dotykovej obrazovke, kedy môžete úplne ľubovoľne používať ktorýkoľvek pohyb bez jeho znalosti. Navyše obrazovka nie vždy reaguje adekvátne. K skvelému súboju však nechýbajú dynamické arény známe z DoA 3 a 4 skladajúce sa z viacerých úrovní, ktoré si môžete pomocou svojho súpera otvárať. Napríklad jeho skopnutím zo strechy. Týchto arén je v hre spolu 15, pričom ponúkajú aj svoje rozdielne verzie.

Ako dopadol súboj dvoch kohútov na jednom smetisku? Osobne si myslím, že nerozhodne. Hra nie je lepšia ako Super Street Fighter 4 3D Edition, no rozhodne nie ani horšia. Je len jednoducho iná. Ponúka iný pohľad na žáner a zameriava sa na iné súčasti. Zatiaľ, čo SSF4 3D je bezkonkurenčný vo svojom online komponente, tak DoA Dimensions ponúka kvalitný singleplayerový zážitok zaodetý do plnohodnotného (aj keď pre niekoho možno nezaujímavého) príbehu. Fanúšikovi žánru by rozhodne doma nemal ani jeden z týchto titulov chýbať. Koniec koncov, oba majú svoje výrazné klady a aj menšie zápory.