Hunted by sa dal, ak to berieme čisto hypoteticky, označiť ako dieťa vzniknuté menším románikom medzi Gears of war a Pánom prsteňov. Z Gearsov si prebral krytie za prekážky a štýl boja, a z Lotra fantasy námet. O tom, že nie vždy krížením dvoch dobrých vecí vznikne ešte niečo lepšie nie je lepší príklad ako práve Hunted. Malý bastard, ktorého pravdepodobne rodičia odvrhnú skôr, ako ho niekto vôbec stihne dohrať. Je to ako stým vtipom (alebo to je príbeh?), kedy vedci skombinovali vajíčko krásnej blondíny a spermiu geniálneho vedca, no nakoniec im nevznikla geniálna krásavica, ale debilný škaredý chlapček. Presne o tom je Hunted.

E’lara a Caddoc sú nájomní žoldnieri, no momentálne majú hlboko do vrecka. Jedna z posledných elfov vládnuca silou luku a majster meča prijímajú ponuku na výpravu od starostu dedinky na záchranu jeho dcéry a popritom pátrajú po artefakte o ktorom sa prisnilo Caddocovi. Príbeh klišoidný, no možno čakáte háfo dejových zvratov. Ako to však pri pohrobkoch populárnych a originálnych hier býva, nedočkáte sa. Ok, je tam samozrejme jeden, ale kto ho nečakal tak ešte pije kakao z fľaše pred spaním.

Začnime s niečím, čo vás do očí buchne ako prvé a to je samozrejme grafika. Hru poháňa motor Unreal Engine ale už v prvom levely zistíte, že niečo nie je v poriadku. Ó sladký ježíš niečo sa tu šeredne pokazilo. Polka grafického teamu sú asi vypatlaní amatéri, pretože nedokážu v UE aplikovať globálne osvetlenie a importované mesh modely vyzerajú tak absurdne a lowresovo, že by nejedno elfské oko zaplakalo. Druhá polka grafikov odviedla dobrú robotu v 3dmaxe (alebo podobnom 3d programe) a meshe sú veľmi dobré. Ide hlavne o väčšie objekty ako domy a steny, ktoré sa importujú komplet a nie je na nich čo pokaziť. Keď sa však pozriete na detaily, ktoré majú dotvárať atmosféru aby nevyzeral svet prázdny, tak sa vám musí urobiť nevoľno. Práve toto má na starosti Unreal Engine a skutočne nerozumiem tomu prečo to vyzerá tak otrasne. Buď grafici prešli cirka len prvých desať lekcií z UE alebo sú to študenti.

Úplne najhoršie sú úrovne v lesoch a bažinách, no čím viac sa dostanete do vnútorných priestorov, tým lepšie. Na niektorých modeloch nie sú nastavené kolízie, takže prejdete cez kameň alebo strom, pohyblivé predmety a ťažké mechanizmy sa pri pohybe zabárajú a rúcajú do seba až to pripomína Filadelfský experiment. Najviac ma dostalo, keď museli hrdinovia bočnými úkrokmi prechádzať cez trhlinu v stene, no tá je tak široká (aby nedošlo ku kolízii modelov), že by prešli aj normálne. Vrchol nastal v momente, keď sa E’lara v strede takejto pukliny otočila plynulo o 180 stupňov a pokračovala úkrokmi ďalej. Amaterizmus handra.

V závere už aj tak celkom umelo natiahnutej a zbytočne dlhej hry už sú nápady zúfalé a recyklujú všetko a hlavne veľa. Dlhé úrovne neprinášajú nič okrem nárastu nepriateľov a zvyšujúceho sa počtu čistiniek s popadanými stromami alebo múrikmi, kde je jasné, že sa budete musieť kryť a pomaly postupovať vpred. 

Hru ako tak zachránila hudba a kooperatívna hra. Postavy sa medzi sebou podporujú, E’lara je väčšinou v úzadí a kryje Caddoca, ktorý čistí cestu mečom. Podporiť sa môžu aj magicky tak, že sa vzájomne nabijú jedným z troch spoločných dostupných kúziel. E’lara tak môže strieľať výbušné šípy a Caddoc mečom rozdávať rany nabité napríklad bleskom. Mimo to má každý trojicu špeciálnych vlastností, ktoré ale míňajú manu, tak s nimi treba narábať opatrne. Elfica disponuje rozrazením štítu, výbušným a mraziacim šípom, Caddoc na oplátku sekunduje besným „Fury“ módom, mocným rozbehnutím ktorým odhodí všetko v ceste a v neposlednej rade vyzdvihnutím nepriateľov pomocou levitácie do vzduchu. Ak hráte s kamarátom, tak sa dajú tieto vlastnosti celkom dobre kombinovať. Jeden vyzdvihne nepriateľov do vzduchu a druhý ich pohodlne dorazí šípmi. Alebo rozbije štíty nepriateľom, následne spomalí mrazením a druhý bojovník poľahky ukončí ich biedny život. Toto však funguje len v koop hre a pri hraní jedného hráča takýto závan geniality a kombinácii od AI veľa krát nečakajte. Apropo, koho napadlo, že sa prepínať medzi postavami bude dať pri singly len pri špeciálnych kameňoch? Rád by som si akciu kombinoval ako uznám sám za vhodné a nie sa ťahal pol úrovne s jedným bojovníkom, keď by bol lepší ten druhý. Že vrátiť sa a vymeniť si ich? To bohužiaľ geniálny level dizajn v 90 percentách nedovolí a keď za vami zapadnú ťažké dvere, či skočíte z metrového múrika, musíte hrať stým, koho máte.

Ovládanie a hrateľnosť je nápaditá a neotrelá. Samozrejme vtipkujem. Elfka v podstate potrebuje len jedno tlačidlo na streľbu z luku (autofire a autoaim incuded) a s Caddocom používate button mashing dvoch tlačidiel pre silný a slabý úder (kombá alebo akékoľvek rozumné kombinácie not included). Nepriatelia krásne nabiehajú rovno pod nôž a niekedy majú parádne problémy s pathfindingom (programátori za grafikmi v ničom nezaostávajú a opäť si asi dali len dve lekcie v UE). S vašim kolegom to tiež nie je med lízať a vie úplne najlepšie zavadzať v úzkych chodbách. Mohol by som niečo vyzdvihnúť z RPG prvkov. Na doplnenie zdravia treba dvíhať fľaštičky a teraz pozor, zdravie sa nedopĺňa automaticky. Som v šoku (sarkazmus, ak by niekto nepochopil). Koniec RPG prvkov. Zbraní je dovedna 10 pre každú postavu, no líšia sa len kozmeticky, v rýchlosti streľby/sekania. Občas nájdete nejakú špeciálnu, ktorá ma dvihnutý damage proti nemŕtvym alebo je otrávená, no to je asi tak všetko. Štíty sa po čase ničia ale je ich všade na okolo toľko, že si stým nemusíte robiť starosti. Detto všade sa povaľujúce šípy a meče. 

Veľmi amatérsky pokus z dielne Briana Farga, ktorý stál hlavne po prvých dvoch Falloutoch na hernom Olympe. Po odchode z Interplay s každou ďalšou vydanou hrou jeho inXile (čítaj „v exile“) firmy, mi pripadá, že buď senilnie alebo má neschopný team. Hunted pripomína celou svojou prezentáciou aj hrateľnosťou jednu slovenskú „Bud Spencer“ televíziu. Niekto to má rád, no my ostatní radšej prepneme na iný kanál.