Tak a je to tu, 14 rokov vyvíjaný, veľakrát odkladaný a dokonca aj raz zrušený Duke Nukem Forever konečne vychádza, aby nám ukázal, ako sa má bojovať proti mimozemskej hrozbe so štýlom. Aj keď treba dodať, že s old-gen štýlom, keďže dlhý vývoj zanechal na titule nezmazateľné stopy sťahujúc ho hlboko pod vysoké očakávania fanúšikov. Prekvapivo však ponúka niektoré prvky, ktoré sú v dnešnej dobe repetitívnych strieľačiek osviežujúce.

Duke Nukem Forever začal vyvíjať 3D Realms hneď po dokončení Duke Nukem 3D, prvá verzia mala byť hotová okolo roku 2000, ale šéfom štúdia sa titul neustále nepáčil, menili sa enginy, vylepšovali a nakoniec sa tak zacyklili, že bol rok 2009 a hra stále nebola hotová. Bola však takmer pred dokončením, keď 3D Realms zrušil svoju vývojovú divíziu, začal súd s Take 2, ktorý ukončilo až riešenie v podobe Gearboxu, ktorý titul prebral a za rok a pol pozliepal štrnásť rokov práce. S ohľadom na odozvu je otázne, či spravil dobre, keďže za dva roky sa dá postaviť nový titul od základov.

Nech je ako chce, Duke pokračuje v štýle, v ktorom pred rokmi skončil a teda ponúka svoju typickú arkádovú hrateľnosť, bez krytia, náznakov taktiky, ale za to s masívnym prídavkom ega hlavnej postavy. Oproti aktuálnym titulom zastal Duke niekde na polceste ako spracovaním, tak aj hrateľnosťou, ale to neznamená, že je všetko úplne zle. Zastal totiž v čase Half Life 2 a adoptoval si z neho puzzle úlohy, ktorými je priam preplnený a ktoré príjemne oživujú priemernú akciu. Mimo toho nechýbajú masívni bossovia, výlety na vozidlách a Duke Nukem by nebol kompletný bez zmenšovača, ktorý ponúka novú dimenziu hrateľnosti. 

Titul je kooperačný, spolupracuje Duke a jeho EGO

Príbeh sa odohráva 12 rokov po Duke Nukem 3D, kedy sa mimozemšťania vracajú, aby pomstili úvodnú porážku. Pomsta bude však osobná, Dukeovi ukradnú jeho dvojičky a unášajú aj ďalšie ženy, čo hrdina sveta nemôže napriek zákazu amerického prezidenta nechať len tak. Berie zbrane a znovu vyráža do boja proti starým známym nepriateľom.

V približne 10 hodinovom príbehu prejdete svetom výrazne poznačeným hrdinstvom Dukea nad mimozemšťanmi. Je v tomto svete legendou a modlou, všetkým, ktorí ho stretnú, sa podlamujú kolená. Duke má sídlo obložené zlatými sochami a svojimi postermi na každom kroku, má fastfoodový reťazec a napríklad aj videohru, ktorá celý titul otvára. Popri sídle sa Duke dostane do kasín, ulíc mesta, ale napríklad aj slizom zaplnených lokalít, kde si potvrdí svoju domnienku o dôvode únosov pozemských žien a zajazdí si aj na monsters trucku, chýbať nebudú ani útroby mimozemskej lode.

Rozmanité lokality ponúkajú aj prekvapivo rozmanité typy hrateľnosti. Duke bude napríklad zmenšený musieť šikovne prechádzať v skákačkovom štýle rozmanité miestnosti, ovládať autíčko na diaľkové ovládanie alebo adventúrové prvky ponúkne striptérka, pre ktorú budeme musieť nájsť pukance, kondóm a vibrátor pre následné spoločné potešenie. Puzzle prvky dopĺňa prepájanie rúr alebo otáčanie rôznych napájaní, aby vás hra pustila ďalej. Príjemným prídavkom sú aj interaktívne možnosti ako napríklad hry na automatoch, používanie rozmanitých vecí v prostredí, s ktorými sa autori za tie roky skutočne pohrali.

Zrejme jediný element, ktorý bol zmenený do moderného štýlu, je zdravie, to sa zmenilo na EGO, teda autoheal. Guľky totiž Dukea nezrania, ale uberú mu z jeho ega, to sa po chvíli pokoja regeneruje, respektíve rýchlo regeneruje, ak vlastnoručne dorazí nepriateľa. EGO je tu navyše zapracované ako RPG element a pri každom jeho pomasírovaní, napríklad pohľadom do zrkadla alebo porazením bossa sa ešte viac nafúkne.

"Come Get Some!" alebo radšej nie?

Celou cestou budú Dukea obťažovať staré známe monštrá, siahajúce od malých chrobákov, cez prasacích policajtov, jetpackových teleportujúcich sa vojakov, až po vznášajúce sa mozgy a masívnych bossov. Nepriateľov dopĺňajú aj potkany, keďže niektoré levely prechádzate zmenšený a potkany ešte nevedia, kto je Duke Nukem. Veľké zmeny nespravili autori ani v ponuke zbraní, pištoľ, brokovnica, trojhlavňový samopal, raketomet tvoria základnú výzbroj. Laserové nástražné nálože dopĺňajú ten pravý dojem z Duke Nukem sveta. 

Žiaľ veľa toho kazí samotná hrateľnosť, kde na dnešné pomery viazne dynamika akcie, streľba do nepriateľov nie je dostatočne efektívna, niektoré závaly nepriateľmi sú frustrujúce, ale na druhej strane dodávajú nádych obtiažnosti. AI sa ani rozoberať neoplatí, lebo tu prakticky nie je žiadna, keď si prirátate minimum animácii, zistíte, že postavy buď na vás čakajú, alebo bežia vám oproti, väčšina nehrateľných príbehových postáv, ktoré stretnete, len postáva a prestrihové animácie prakticky neexistujú. Titul na tomto všetko mierne padá, nerobí ho to nehrateľným, len si treba zvyknúť na typ hrateľnosti a po prvej hodine-dvoch sa do toho hráč dostane, žiaľ práve úvodné hodiny sú spracované asi najslabšie a zrejme nejedného hráča okamžite odradia.

Multiplayer je v Duke Nukem Forever skôr malým doplnkom ako výraznejšou zložkou, možno je to aj škoda, lebo ponúka old-gen štýl založený len na zábave zo zabíjania nepriateľov. Osem hráčov si môže zahrať v klasických módoch DM, TDM, CTF a Hail to the King. Zabojujú si so zmenšujúcimi zbraňami, nechýbajú jetpacky a neviditeľnosť. Pozitívom je levelovanie postavy, ktoré obohacuje možnosť vybavovania virtuálnej miestnosti získanými trofejami. Žiaľ hranie vám môžu znepríjemňovať lagy a padanie serverov.

Keď ste starý, svaly sú vám na nič.

Z grafického hľadiska používa Duke Nukem Forever staršiu a výrazne upravenú verziu Unreal Enginu 2.5, čo dodáva hre svojský vizuál, ale žiaľ vidieť na ňom celý 14-ročný vývoj. Niektoré lokality sú totiž pekne prepracované takmer do aktuálnej kvality, niektoré zase textúrami ostali v roku 2005 a niektoré polygóny ako by boli vystrihnuté z roku 2000. Stane sa tak, že autobusy zložené z niekoľkých polygónov striedajú vnútorné prostredia s kvalitnými efektmi vody, na ktoré by bol aj Bioshock hrdý. Detaily postáv a nasvietenie oku neulahodia a rovnako od animácií nečakajte zázraky, sú jednoduché, kostrbaté a okolo motion capturingu neprešli ani rýchlikom. Je to daň za dlhý a nespojitý vývoj, ktorý začínal neustále od začiatku a titul tak skôr pripomína štýl HD remaku. Podobne ako grafika nestíha ani zvuková stránka, slabé nahovorenie postáv a lacné Dukove hlášky už nie sú tým, čím bývali. Miestami síce pobavia, ale väčšinou vyznejú naprázdno ako šomranie starého dôchodcu.

Technickú stránku mierne oživuje prídavok deštrukcie, kde zapracovaný Havok engine umožňuje ničiť rôzne obranné prvky, vonkajšie drevené objekty, zabezpečuje aj puzzle elementy založené na fyzike a jazdný model vozidiel, ktorý sú najdynamickejšími prvkami.

Na to ako vyzerá, nefunguje poriadne ani na PC, ani na konzolách, síce na PC sa nedá povedať, že by na aktuálnom hardvéri výrazne trhal a okolo 40 fps na priemernej konfigurácii dosiahnete, ale framerate mohol byť pri takejto kvalite grafiky aj dvojnásobný a ďalších efektov by sa tam ešte dalo natlačiť viac, podobne subHD na konzolách je priam neospravedlniteľné.

Škoda tejto technickej stránky, keby vymenili engine za UE3, upravili dynamiku bojov, mohli by docieliť presne to, čo plánovali - rozmanitú dynamickú akciu zameranú na zábavu. Ako to celé malo vyzerať nám zrejme ukáže Gearbox v nasledujúcich rokoch, keďže spolu s dokončením Duke Nukem Forever získal aj práva na vývoj ďalších titulov. Teraz nám ostáva dúfať, že nasledujúce roky sa nepremenia na nasledujúcu desaťročnicu.