Svet Cars od Disney má zaujímavú životnosť a zloženie médií, ktoré ho neustále posilňujú. Celých päť rokov mal na konte iba jeden celovečerný a pár krátkych filmov, tak sa mu o popularitu starali iné formy. Veľkú porciu etablovania značky obstarali aj videohry – základná ešte pri premiére filmu v roku 2006 a dve voľné pokračovania na jeseň 2007 a 2009. Všetky tri hry sa sústredili na preteky v otvorenom svete a prevažne zapadákove so svojimi známymi postavičkami.

Prirodzene, prvotná obava pri Cars 2 môže byť, že autori zobrali tento, sčasti už prevarený koncept, do filmovej látky kinopokračovania, nasadili pár nových prostredí, ponechali hrateľnosť a teraz si pýtajú 50 EUR za skoro to isté. Našťastie tvorivý tím z Toy Story 3 zobral svoju úlohu vážne a predstavuje iný, predsa hrateľnejší titul, inšpirovaný v úplne inej sérii a využívajúc premiéru filmu len ako príležitosť.

Po Kung Fu Pande 2 tu máme totiž ďalšiu hru k filmu, ktorá nechce otrocky nasledovať dej filmu, ale sleduje udalosti inak. Cars 2 vníma našich hrdinov ako príslušníkov elitnej jednotky C.H.R.O.M.E. – ako agenti organizácie jazdia po svete a plnia čoraz náročnejšie misie. Na rozdiel od Pandy však boli autori oveľa lenivejší a nevymysleli žiadny dôstojný vedľajší príbeh, ale hrajú sa s C.H.R.O.M.E. ako samozrejmou súčasťou sveta – má svoje plány, má nepriateľov a vy jej máte pomôcť. 

Štíhlosť príbehu určuje spôsob hrania – je skôr nezáväzný, ale nemožno mu vyčítať absenciu určitej kontinuity vďaka postupne odblokovaným porciám nových tratí či prostredí. Keď spustíte hru, zistíte, že hrateľných častí nie je veľa, dokonca aj na Free Mode visí veľký zámok. Najprv treba absolvovať tréning a misie rozdelené do niekoľkých kategórií (Tier). Tréning odhalí spôsob jazdy, klasická jazda je obohatená o skákanie, drift, plošinky so zrýchľovaním a neskôr aj rôzne predmety na trati. Zároveň má celkom dobré tempo, strieda totiž cvičné misie so skutočnými hernými s jasne vytýčeným cieľom. Chytľavá hrateľnosť sa prejavuje od začiatku ani v tutoriáli sa netreba cvičením zdržovať dlhšie ako treba, možnosť opustiť plochu prichádza pár sekúnd po zvládnutí potrebného. Nasadenie reálnych úloh hneď po prvej tréningovej misii zaručuje rýchly spád a najmä túžbu odhaľovať, čo ponúknu ďalšie.

Sólo porcia obsahu tak chýbajúci príbeh bez problémov nahradí, postarajú sa oň mnohé zábavné autá. Nie je problém si hneď na začiatku vybrať aj drobného sympaťáka Luigiho. Pretekajúce autíčka sa nelíšia iba solídnym spracovaním a animáciou, sú rozdelené do troch kategórií a inak sa ovládajú. Ľahké autíčka sú agilné, no keď dôjde na akciu, málo vydržia. Ťažké sú na opačnej strane – nižšia rýchlosť, lepšia odolnosť. Middle class alias stredná kategória núka z každej vlastnosti troška.

Na odmenu po pretekoch slúžia experience points, ktoré postupne odblokujú čoraz vyšší Tier. S ním si razíte cestu aj k náročnejším úlohám a šestici módov. Race je klasika; Battle Race pridáva typicky arkádové prvky a la WipEout, očakávajte zbrane, štíty, svetelné plochy; Attack Mode je dosť podobný, akurát sú určené jasné ciele, ktoré treba eliminovať; Survival využíva vo väčšej miere zber predmetov – vďaka batériám si dobíjate štíty a máte väčšiu šancu prežiť, keďže oponenti sú dosť agresívni a majú chuť vás zostreliť či natrieť v každej druhej zákrute; Hunter Mode sa správa ako co-op, kde kombinujú sily viacerí jazdci pre zdolávanie cieľov v bojových arénach a Squad Series vám dáva jednoznačné úlohy hodnotené bodmi – kto ich získa viac, vyhráva. Táto šestica módov je roztrúsená v kariére a má zmysel hrať ju vo viacerých hráčoch, pretože si tak skrátka užijete viac zábavy. Chytľavosť sólo módu sa totiž po čase môže máličko zunovať, resp. jednoznačne pretlačené co-op módy si žiadajú parťáka. 

Pre regulárny multiplayer sú tu ešte ďalšie dva módy navyše: Battle Arena je tradičná multiakcia bez špeciálnych úloh, zatiaľ čo Disrupter je autíčkovská verzia na tradičný Capture the Flag. Všetky tieto módy a možnosti odhaľujú novú podobu Cars: z pôvodných sandbox pretekov sa stáva disneyovský Mario Kart. Všetkých 20 tratí a prostredí, viacero módov totiž smerujú k tomu, aby ste sa v obývačke usadili s viacerými ovládačmi a preháňali spoločne či proti sebe. Sólo porcia je fajn, ale už v polovici môže zaváňať miernym opakovaním úloh – a tento neduh sa v multiplayeri vytratí v prospech zábavy. Vďaka toľkému množstvu autíčok (je ich tu viac ako tucet – a pridajú sa ďalšie), tratí a módov je na hráčoch, aby postupne našli grify ako preľstiť toho druhého a získať viac bodov či lepší čas. Fakt je, že od čias Mario Kart sa len máloktorej hre podarilo zachytiť vzácnu kombináciu obľúbených hrdinov a prepracovaných prostredí i hrateľnosti.

Aj technická stránka naháňa hre pár pozitívnych bodov. Na prvý dojem víťazí tá zvuková, pretože už od menu na vás hovoria mnohé známe hlasy z filmu, najmä užvatlaný Mater alias Larry the Cable Guy je dnes nezameniteľnou súčasťou Cars. Potešia aj dobré zvukové efekty – solídne prevetrajú domáce kino. Grafika sa vyjašila viac na modeloch jednotlivých hrdinov ako na prostrediach. Niektoré sú dosť fádne, najmä tréningové okruhy, ale prvé skutočné preteky váš pohľad postupne zlepšia. Na konci hry sa dojem zlepší vďaka viacerým prostrediam, netreba sa nechať zmiasť priemerným prvým pohľadom.

Disney má teda po roku ďalšiu kvalitnú hru, hoci to od neho málokto čakal. Ale tak ako sa vlani dobre vysporiadal s Toy Story 3, kde sa mu podarilo urobiť malé GTA s Woodym, tak sa tentokrát podarila ešte väčšia paráda – Mario Kart a la Disney. Veselý, zábavný, dosť variabilný. Aj keď bez príbehu a len ľahko nadpriemernou sólo hrou.