DeLorean DMC-12 bolo auto, po ktorom kedysi túžil každý z nás. Ideálne, keby obsahovalo aj časové okruhy a jazdilo na odpadky. Rovnako si všetci aj pamätáme jeho neslávny koniec pod kolesami rozbehnutého vlaku. Práve milovaný DeLorean zase rozhýbe kolieska, ktoré nie len dajú do pohybu nejeden ľudský osud, ale ich aj poriadne zamiešajú. Mesiace po doktorovom vrátení do minulosti (budúcnosti, kdekoľvek) sa totiž stroj času vrátil k Martymu McFlyovi, teenagerovi, ktorý práve vďaka nemu našiel šťastie. Jeho úlohou je zachrániť svojho známeho – excentrického vedca Doc Emmetta Browna, ktorý v 30-tych rokoch minulého storočia narazil na nečakané problémy.

A to je len začiatok dobrodružstva rozdeleného do piatich epizód a vyše polstoročia v hre. Martyho cesta do minulosti sa totiž tradične nemôže skončiť inak ako katastrofálne. Čaká nás teda niekoľkonásobné narušenie časových línií, alternatívna minulosť aj herná súčasnosť, zmena toku udalostí a falošné identity, ktoré vás rozosmejú. Príbeh sa najčastejšie odohráva v Hill Valley 30-tych rokov, no dostanete sa aj do alternatívnych herných súčasností a minulostí vrátane diktatúry Občana Browna či mafiánskeho vystrájania Tannenovcov.

Trilógia si vytvorila štandardný postup narácie aj záverečnej gradácie deja pre ňu typický a podobnú výstavbu možno badať aj v tejto hernej inkarnácii. Narazíme tu teda na staré známe situácie v novom prevedení v inej dobe. Nechýbajú radničné hodiny, návšteva podniku na rohu či naháňanie sa za autami na hoverboarde. Taktiež si potvrdíme, že niekoľko generácií Tannenovcov sa nechá nachytať na rovnaké vtipy, no jednoducho tu pozorné hráčovo oko môže naraziť na množstvo odkazov na pôvodnú filmovú trilógiu.

Back to the Future je typickým kúskom z produkcie Telltale Games, jedná sa o modernú adventúru so všetkým, čo k nej patrí. Mám na mysli hlavne prvky približujúce hru masám, náročnosť hry nie je nijak vysoká, aj keď v posledných dvoch epizódach trošku porastie, no k ešte väčšiemu zjednodušeniu prispieva systém až príliš priamych hintov. Jednoducho po pár kliknutiach máte riešenie akejkoľvek situácie na striebornom podnose. S odstupom času môžem povedať, že by si hra zaslúžila trošku vyššiu náročnosť, zaslúžila by si byť trošku väčšou výzvou. V toto ohľade sa bohužiaľ hra počas všetkých piatich epizód nikam neposunie.

Back to the Future nie je žiaden Puzzle Agent. Hádaniek tu príliš veľa nenájdete, väčšina úloh spočíva v používaní predmetov, dokonca ich ani netreba často kombinovať. Treba však dodať, že autorom sa podarilo vybalansovať prácu s inventárom. Nikdy nie je preplnený a spomínané používanie predmetov je pomerne intuitívne, tým pádom nemusíte často siahať k nepopulárnej metóde používania všetkého na všetko, aby ste sa niekam pohli. Zbieranie a používanie predmetov nie je rovnomerné, jednotlivé epizódy majú svoje ťažisko často niekde inde.

K riešeniu niekoľkých úloh napríklad dospejete vďaka dialógom. Tie sú často bohato vetvené a nepozostávajú len z informácií dôležitých pre váš postup. Množstvo informácií v nich je často len doplňujúce, na pobavenie či na rozšírenie pôvodných filmov. Dokonca v samotnom závere príde aj na nejakú tú väčšiu morálnu dilemu a aj keď bude výsledok vášho jednania vopred predpísaný, tak odpovede budete zvažovať. Celkovo v týchto prípadoch, kedy k jednému koncu vedie viacero rôznych ciest, je sympatické, že vám hra dáva možnosť odpovedať podľa vlastného uváženia. Alternatívne konce by sa do tejto hry snáď ani nehodili, nakoľko takto séria tvorí krásne kompaktný celok nesúci sa takmer presne v duchu pôvodných filmov. Až teda na samotný záver. Jednak Martyho výlety v čase sa kladne odrazia aj na živote Biffa Tannena, ako jedného z hlavných antagonistov tohto sveta. A potom aj hranie sa s alternatívnymi realitami zostáva na jednej strane nedotiahnuté a na strane druhej za takýchto okolností aj vlastne zbytočné, nakoľko mu chýba adekvátne vysvetlenie.

Našťastie toto nie sú nijak zvlášť závažné chyby, ktoré by hre výrazne škodili. Navyše pri krásne plynulom tempe, kedy hra príjemne plynie až pomaly budí dojem filmu ani nebudete mať čas a priestor na to, aby ste sa nad týmito vecami či už zamýšľali. Aj z tohto hľadiska by som čiastočne mohol odpustiť jednoduchosť hry, nakoľko sa týmto zachováva jej svižné tempo. Samozrejme, že aj tu sa bohužiaľ nájdu trochu hluché miesta, zväčša v predposlednej epizóde. V prípade Telltale sa pomaly štvrté epizódy stávajú pravidlom, akoby v nich dochádzal dych pred vyvrcholením celej sezóny, v tomto prípade katastrofy, ktorá zničí celé Hill Valley. Ak tomu nezabránite, ako inak. Nejedná sa však o pokles, ktorý by sérii uškodil. Až na svoj záver je táto epizóda sedmičkovou záležitosťou a práve záver vás zase naladí na vlnu kvality a navnadí na finále. V tejto súvislosti treba spomenúť fakt, že jednotlivé epizódy sa neradia medzi najdlhšie. Priemerne vám každá zaberie zhruba tri hodiny.

Humor bol už vo filmovej trilógii vlastný a inak tomu nie je ani v prípade hernej série. Bob Gale, spolutvorca filmov, sa podieľal aj na tvorbe hry a je to na nej vidno. Príbehová stránka príjemne nadväzuje na pôvodnú dejovú líniu a nebije sa s ňou. A rovnako je na tom aj svieži humor, opäť tu máme reminiscenciu na Star Trek, Martyho falošné identity zahŕňajú Micheala Corleona a rôznymi vtipnými poznámkami sa taktiež nešetrí. Jednoducho, komu sa páčili pôvodné filmy, tak z tohto hľadiska sa mu bude páčiť aj hra.

Návrat do budúcnosti, to sú hlavne Marty a Doc. V recenzii prvej epizódy som písal, že bohužiaľ skvelý herec Michael J. Fox už nebol schopný zopakovať si úlohu Martyho. Dabing postavy má na svedomí mladý talent AJ LoCascio a ten, aj keď je naozaj dobrý, tak to nie je presne ten istý Marty. Christopher Lloyd ako Emmett Brown je však späť a spolu s ním sa vrátilo aj niekoľko ďalších postáv ako napríklad Claudia Wells (Jennifer Parker) a James Tolkan (Pán Strickland). Taktiež nemôžem povedať, že ostatné hlasy nie sú na vysokej úrovni, aj keď teda Crispin Glover ako George McFly by určite potešil viac.

Alan Silvestri dokonca ani nebol prvou voľbou pri skladaní soundtracku k filmom. Pri skúšobnom premietaní však jeho hudba tak zapôsobila na Spielberga, že ten sa okamžite vyjadril, že takáto hudba k filmu sedí ako zadok na nočník. A mal pravdu, akurát, že ona tak sedí nielen k filmu. Všetky známe Silvestriho filmové témy nájdete aj v hre a sú doplnené skladbami ako Back in Time, ktoré sprevádzali film. Vlastne teda hudobnej ani dabingovej stránke hry takmer nie je čo vytknúť. Dokonca ešte aj všetky ruchy a zvukové efekty sú na veľmi vysokej úrovni.

Grafická stránka si síce zachováva nádych typický pre Telltale tituly, avšak ako už bolo mnohokrát naznačené, posun niekam vpred by určite neuškodil, ba práve naopak. Každý z nás by si určite vedel predstaviť modely v rovnakom štýle, len detailnejšie. Body dole pôjdu aj za ďalší výrazný neduh. Okrem PC a Macu totiž hra vychádza aj na iPad a PS3 a autori si prácu zjednodušili jednou verziou, čo si najviac odnáša asi práve tá pre PC. Ovládacia schéma totiž nie je vyriešená najideálnejšie a dokonca aj pomerne nemotorné ovládanie šípkami v tomto smere pôsobí lepšie ako ťahanie myškou. A k tomu sa pridáva ešte aj otravný štvorec pod postavou reprezentujúci orientáciu postavy.

Back to the Future: The Game sa radí k tomu najlepšiemu, čo z dielní Telltale Games vôbec vyšlo. Hrou sa nesie krásny nádych pôvodnej filmovej trilógie, ktorý nejednému fanúšikovi vtlačí slzu nostalgie do očí. Má síce svoje slabšie chvíľky aj chybičky,náročnosťou je prístupná každému, čo môže prísť príliš jednoduché skúseným hráčom, no aj napriek tomu jej kúpa za to stojí. Zvlášť pri veľmi priaznivej cene. No a nakoniec, aj napriek tomu, že Michael J. Fox nezvládal rozsiahlejšiu postavu Martyho, tak sa v hre predsa len aspoň v drobnom cameu objaví. A to je vždy plus.